Denník N

Obchodný dom na Kamennom námestí v Bratislave by mal zachrániť štát

Skica komplexu na Kamennom námestí od Ivana Matušíka Zdroj: SNG
Skica komplexu na Kamennom námestí od Ivana Matušíka Zdroj: SNG

Ak Bratislava nemá vyzerať ako wannabe dubajček, komplex na Kamennom by sa mal zachovať na kultúrne účely.

Bratislava nedostala od EÚ liekovú agentúru, ale v 60. rokoch minulého storočia dostala od Prahy úlohu hostiť nový podnik, ktorý mal postaviť po celom Československu sieť obchodných domov. Bolo to jediné generálne riaditeľstvo federálneho podniku v Bratislave. Cez bratislavský obchodný dom dostala sieť meno Prior, ktorý potom niesli desiatky moderných budov v centrách miest republiky.

Na posledný veľký hurhaj s otvorením obchodného domu v Bratislave si starší obyvatelia mohli pamätať ešte dlho pred druhou svetovou vojnou. Otváral sa Brouk a Babka, budúca staršia polovica obchodného domu Dunaj na Námestí SNP. Prior prišiel po vyše 30 rokoch, oveľa väčší a opäť najmodernejší. Režim, ktorý začal prídelovými lístkami a sľuboval svetlú budúcnosť, roky len rečnil a teraz prinášal dôkaz.

V polorozpadnutej, stále povojnovej Bratislave stál Prior v priestore ako monument, do ktorého sa dalo vojsť a nakupovať. Tovaru bolo pri otvorení za sto miliónov Kčs. Presne pred 49 rokmi, 20. novembra 1968, to musela byť obrovská zmena.

Prirodzene, ľudia v tom období riešili skôr tanky v uliciach, ale historické fotografie z roku 1968 ukazujú davy, ktoré musia do nového obchodného domu púšťať po fázach.

Obchodné domy sú minulosť

Obchodné domy komunisti v ekonomickej skladačke potrebovali ako prehľadne ovládateľné odbytisko priemyslu a na posilnenie vnútornej spotreby.

Dnes budovu na Kamennom námestí drží pri živote britské Tesco v podstate náhodou. Kúpa bývalých najziskovejších obchodných domov v Československu bola spôsobom, ako vstúpiť na trh s niečím v hrsti.

Obchodné domy sú špecifická veda a Tesco v nej nie je doma. Doma v Británii je to lacný supermarket, obchodné domy nikdy neprevádzkoval. Naopak, bol dravou silou, ktorá zastaraným obchodným domom konkurovala. Veľké nehnuteľnosti v centrách postkomunistických miest najprv Tesco naplnilo sortimentom aj aurou lacného hypermarketu.

Pred desiatimi rokmi sa rozhodol tému obchodného domu predsa len nejak uchopiť, vytvoril značku My a kompletne zrekonštruoval interiéry dvoch najprestížnejších Priorov – v Prahe a Bratislave.

To bolo pred krízou a pred problémami Tesca doma v Británii. Teraz Briti svoju komunistickú pozostalosť predávajú, zatvorili a rozpredali Priory v Žiline, Nitre, Prešove, taktiež väčšinu z nich v Česku. Noví majitelia ich zväčša prestavajú na nákupné centrá.

Bratislavský obchodný dom si zatiaľ Tesco nechalo, je to komplikovanejší prípad. Hotelovú časť a niektoré budovy a pozemky okolo vlastní česká firma Lordship. Ďalšiu časť pozemkov v okolí vlastní mesto. Avšak biznis sa asi nezlepšuje. Pred dvadsiatimi rokmi nemal obchod žiadneho seriózneho konkurenta. Dnes sú to okrem množstva supermarketov v bezprostrednom okolí aj nákupné centrá Aupark a Eurovea, v najbližších rokoch ešte Stanica Nivy, Eurovea 2 a množstvo obchodnej plochy v novom developmente blízkych štvrtí Nivy a Lido.

Tesco je v obchodných domoch len jednou nohou a vôbec nič sa nestane, ak ju z tých dverí úplne vytiahne. Čo potom s Kamenným námestím?

Ak Tesco odíde a predá svoju časť budovy, nikto rozumný nebude naďalej prevádzkovať obchodný dom. Je jediný spôsob, ako bude o dome rozmýšľať nový majiteľ. Ako o prekážke na pozemku, kde sa dá postaviť niečo oveľa efektívnejšie s oveľa väčším množstvom štvorcových metrov.

Protiváha developerskému centru

Je úplne možné, že sami majitelia komplexu na Kamennom námestí hľadajú cestu von, keďže pri kúpe asi nerátali rokmi s troma mamutími nákupnými centrami v okolí a nekonečným množstvom nových kancelárií. Aké je asi z pohľadu developera najistejšie využitie obrovského pozemku v centre Bratislavy? Pri toľkej novej výstavbe asi čakanie, ako sa to vyvinie.

Čakanie znamená ďalší úpadok, ktorý sa z ohniska bude šíriť aj do Starého Mesta. Práve to bude potrebovať po otvorení nových štvrtí Nivy a Lido, hľadať nový význam a zanedbaný verejný priestor s pustnúcim obchodným domom mu len uškodí. Lepšie ako ďalšie chátranie je potom komplex zbúrať.

Ak je teda komplex dôležitý pre identitu Bratislavy, ale funkcia hotela a najmä obchodného domu nemá budúcnosť, mali by sme rozmýšľať o tom, ako dom naplniť kultúrou. To zväčša znamená, že prevádzkovateľom by malo byť mesto alebo štát.

Polovicu centra Bratislavy budú onedlho tvoriť polosúkromné verejné priestory a agresívna komercia v správe developerov. Zachovanie a zmena funkcie ikonickej stavby na kultúru by vytvorila potrebnú protiváhu. Posilnila by unikátnosť centra, ktoré inak tvorí zameniteľné cukríkové historické jadro.

Ďalšie nákupné centrum Bratislava už nezvládne, ale miesta na konanie verejných podujatí s galériami, múzeom a kvalitným verejným priestorom by zvládla aj dve. Môže to byť naivné, ale nemusí to byť nemožné. Štát by nemal byť len o diaľniciach. Ak Bratislava nemá vyzerať ako zameniteľný wannabe dubajček, komplex na Kamennom námestí by sa mal zachovať na kultúrne účely.

Výstavba v Bratislave

Teraz najčítanejšie