Denník N

Newsfilter: Danko v Moskve videl mercedesy, usúdil, že sankcie nefungujú

Andrej Danko. Foto – TASR/Martin Baumann
Andrej Danko. Foto – TASR/Martin Baumann

1. Danko vysvetľoval cestu do Ruska. 2. Dve tretiny Ficovej vyššej minimálnej mzdy skončia znova u Fica. 3. Dopravné zápchy pri Bratislave sa zmiernia, pripravte sa na nové.

Udalosti dňa vybral a komentoval Roman Pataj

1. Danko vysvetľoval cestu do Ruska

Zahraničný výbor parlamentu si predvolal Andreja Danka, aby mu vysvetlil svoju cestu do Ruska a najmä prejav v tamojšej dume.

Andrej Danko sľúbil, že príde a vysvetlí a ako preddavok o ňom porozprával spôsobom, ktorý ako keby pochádzal zo statusov jeho poradcu a konšpirátora Lukáša Machalu.

Štvrtková tlačovka predsedu parlamentu bola prehliadkou opakovania ruskej propagandy, hrania sa na záchrancu vesmíru a vyslovených nezmyslov. Šéf SNS sa počas nej tváril začudovane, že jeho misia zostala nepochopená. Otázka je, či svoj údiv iba hrá, alebo je autentický.

Keby Danko v Moskve nerečnil v hlbokom predklone, ale dokázal by diplomaticky dať najavo, že Rusko protiprávne anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na Ukrajine, bol by za hrdinu. On namiesto toho blúznil o slovanskej vzájomnosti a chválil Kremeľ za schopnosť viesť konštruktívny dialóg (krajinu, ktorá vedie dialóg s naším susedom s pomocou zbraní).

Nasleduje zopár odkazov Dankovej tlačovky:

„Videl som (v Rusku) štát, v ktorom si podávajú kľučky svetoví politici,“ povedal v jednom momente, aby o chvíľu spočítal, koľkí rečnili v tamojšom parlamente: „Za desať rokov som bol piaty politik, piaty predseda parlamentu.“ On to vníma ako česť.

„Investorov, ktorí k nám prichádzajú, zaujíma viac ruský trh než európsky.“ Toto nie je vtip, toto naozaj povedal predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Investori z iných častí sveta (menoval Kiu), ktorí sa usídľujú v členských krajinách, aby sa vyhli dovozným clám a iným poplatkom neporovnateľne väčšieho a bohatšieho trhu, než je Rusko, to podľa neho asi naozaj robia preto, že ich viac zaujíma ruský trh.

– Danko v Moskve videl toľko mercedesov a iného luxusného tovaru z Únie ako nikde inde. Z kontextu bolo zrejmé, že je to podľa neho dôkazom neúčinnosti sankcií. V rovnakom kontexte tiež o chvíľu opatrne naznačil, že západné krajiny vymysleli sankcie, ale obchádzajú ich (lebo veď mercedesy). Niekto by mohol predsedovi parlamentu vysvetliť, že Západ uvalil sankcie najmä na konkrétnych predstaviteľov režimu, nie na vývoz mercedesov. Sankcie na dovoz rôznych tovarov – najmä potravín – uvalilo Rusko na Západ.

– Na priamu otázku, čo si myslí o anexii Krymu, v podstate nepriamo odpovedal, že ju schvaľuje. Ťažko sa to chápe inak, pretože Danko bol taký zbabelý, že sa vykrúcal a povedal, že keďže nie je historik, netrúfa si anexiu hodnotiť. Stačilo by, keby sa začítal do bezpečnostnej stratégie vlastnej vlády, ktorá ju odsúdila. Keďže on to vedome odmietol, je zrejmé, že má iný názor, ktorý sa len neodvážil verejne povedať.

– Bola aj dobrá správa. Danko usporiada šachový turnaj s Karpovom.

2. Dve tretiny Ficovej vyššej minimálnej mzdy skončia znova u Fica

Všetci sa úprimne tešíme, že ľudia s najnižšími príjmami dostanú vďaka zvyšovaniu minimálnej mzdy od januára 2018 lepšie výplaty. No najviac sa z toho teší štát, respektíve vláda. A úplne najväčšiu radosť musí mať minister financií, pretože mu vďaka tomuto sociálnemu opatreniu do rozpočtu pribudne naozaj veľa peňazí.

Na prvý pohľad celá vec vyzerá ako peňažné perpetuum mobile. Slabšie zarábajúci si prilepšia a štát na tom ešte slušne zarobí. Ceste k Nobelovej cene za ekonómiu stojí už len drobnosť. Ľudia si prilepšia omnoho menej ako štát, ten drobným trikom zarobí omnoho viac, ako sme si doteraz mysleli a celé čáry-máry zaplatia zamestnávatelia. Na takúto možnosť upozornili Jozef Mihál a Jaroslava Lukačovičová zo Spolu.

Takto je to naplánované. Minimálna mzda v budúcom roku stúpne zo 435 na 480 eur. Jozef Mihál už dávnejšie vypočítal, že pri zvýšení o 45 eur hrubého sa zárobok jedného človeka s minimálnym platom zvýši v čistom o 29 eur. Lenže štát vďaka zvýšeným odvodom a daniam na tom istom zamestnancovi zarobí až 41 eur, naopak zamestnávateľom mzdové náklady vzrastú o 70 eur. Teraz však Mihál svoj prepočet aktualizoval. Pribudla totiž novinka, že štát nemusí na jednom zamestnancovi s minimálnou mzdou zarobiť len 41, ale môže až 59 eur mesačne viac.

Čo je za zmenou výpočtu? Plán zrušiť Ficovo dva roky staré opatrenie na pomoc najslabšie zarábajúcim. V roku 2015 zaviedla jeho druhá vláda odpočítateľnú odvodovú položku zo zdravotného poistenia. Toto opatrenie zabezpečilo, že zamestnávatelia platili za slabo zarábajúcich menšie zdravotné odvody. Im klesli mzdové náklady a zamestnancom sa zvýšil čistý príjem.

Lenže v utorok minister zdravotníctva nečakane prišiel do parlamentného výboru pre zdravotníctvo s návrhom, že toto opatrenie zruší. Ak by uspel, náklady zamestnávateľov s vyššou minimálnou mzdou by vyskočili na 88 eur mesačne a vláda by podľa Mihála dostala ešte o sto miliónov viac, ako dostane vďaka už schválenému zvýšeniu minimálnej mzdy. Alebo inak, zo sumy 88 eur by zamestnanec dostal 33 percent a štát až 67.

Bude to chcieť veľkú dávku cynizmu, aby niekto mal odvahu takéto zvyšovanie minimálnej mzdy ďalej volať pomoc chudobným a nie pomoc štátu sebe samému.

Ďalší vývoj by mal nastať na budúci týždeň v utorok, keď o návrhu znova budú rokovať poslanci.

Medzičasom v nočnej zmene

Podnikateľská aliancia Slovenska tvrdí, že aj na príplatkoch za nočné zmeny najviac zarobí štát. Zamestnancom by podľa nej viac prospelo zníženie daní a odvodov.

Reakcia Roberta Fica, ktorý oznámil, že si vyskúša nočnú zmenu: „Nemôže sa nikto na Slovensku sťažovať, že by opatrenia, ktoré navrhujeme, boli likvidačné.“

3. Dopravné zápchy pri Bratislave sa končia, pripravte sa na nové

Od štvrtka Národná diaľničná spoločnosť začala dávať do prevádzky križovatku Blatné na D1. Naplno začne slúžiť od pondelka. Pre tých, čo týmto úsekom jazdia pravidelne, to môže byť jedna z najlepších správ roka. Stavba dlho a výrazne spomaľovala premávku na najvyťaženejšej slovenskej diaľnici. Zlá správa je, že úľava je veľmi dočasná.

D1 medzi Bratislavou a Trnavou totiž čaká séria úprav, ktorá z cestovania autom pravdepodobne znova spraví vlečúce sa utrpenie. „Najväčšie problémy na D1 motoristov ešte len čakajú v čase, keď sa začne rozširovať D1 na osempruh pri vstupe do Bratislavy,“ avizuje Ján Kovalčík z INEKO.

– „Osempruh“, teda štyri pruhy v každom smere, bude od Bratislavy po križovatku Triblavina. S prvými prácami sa podľa NDS začne začiatkom roka 2019.

– Pred Triblavinou bude D1 križovať pripravovaný obchvat Bratislavy D4. Na tomto mieste sa diaľnica bude musieť počas obmedzenej premávky dvihnúť, čo sa ťažko predstavuje, nieto ešte vysvetľuje.

– Samotná križovatka pri Triblavine je rozostavaná od roku 2015, ale premávku na diaľnici ešte neovplyvňuje. Keď sa tak stane, bude to podľa Ondreja Mateja z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo „to isté, čo Blatné“. Kedy to bude, ešte nie je známe.

– Ďalej po Trnavu vznikne plnohodnotná šesťprúdová diaľnica.

– Podľa webu analytikov INEKO to zatiaľ vyzerá tak, že rozšírenie D1 na vstupe do Bratislavy bude hotové v roku 2021, po Senec v roku 2023 a po Trnavu v roku 2027.

Jednou vetou:

4. Harabinov senát Najvyššieho súdu zrušil rozsudky v kauze vraždy podnikateľa Jána Kubašiaka v Polomke spred takmer 11 rokov, pôvodne odsúdený Igor Šajgal je dnes na úteku.

5. Dosluhujúci šéf Banskobystrického kraja Marian Kotleba odovzdá úrad Jánovi Lunterovi 4. decembra v župnom dome v Rimavskej Sobote, kde sa stretne prvýkrát novozvolené zastupiteľstvo.

6. Novému bratislavskému županovi Jurajovi Drobovi sa už v župnom parlamente rysuje veľká väčšina, podporiť ho chcú bývalí politici SaS, SDKÚ či Siete, núka sa aj Smer.

7. Nemocnica v Nitre dostala pokutu 8500 eur za pochybenie v prípade trojročného chlapčeka, ktorý zomrel začiatkom tohto roka, rozhodol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

8. V rebríčku 100 inovátorov strednej a východnej Európy má osem priečok aj Slovensko, Financial Times a Google ocenili aj bojovníka proti dezinformáciám, výskumníkov rakoviny a IT-čkárov, ktorí upozorňujú na predražené štátne tendre.

9. Exminister školstva Peter Plavčan má novú prácu, pôsobí ako pracovník na Pedagogickej fakulte UK, naďalej pracuje aj ako poradca na ministerstve školstva, údajne do konca roka.

10. Dĺžka praxe advokátskeho koncipienta by sa mohla skrátiť na tri roky, navrhli to poslanci zo Sme rodina, tvrdia, že päťročná prax advokátskeho koncipienta sa javí ako neopodstatnene dlhá až diskriminačná, oproti iným právnickým profesiám.

Zaujímavé články:

Marián Leško o Ústavnom súde. (etrend.sk)

Michal Havran o lowcostovom Slovensku. (sme.sk)

Michal Lehuta o konci slovenského tigra. (etrend.sk)

Štefan Korec o tom, že Európa sa dá milovať aj bez zhadzovania Ameriky. (dennikn.sk)

Michal Kaščák o super budúcnosti, ktorú vytvorili ľudia Novembra. (dennikn.sk)

Status dňa:

Citát dňa:

Chcem, aby ešte raz zazneli niektoré posolstvá môjho myslenia.

Andrej Danko, predseda Národnej rady

Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku

Existujú dva prístupy k cestám. Rimania ich budovali všade tam, kde chceli dať jasne najavo, že toto územie im patrí, Skýtovia okolo Čierneho mora, naopak, cesty nestavali, aby si udržali odstup od nepriateľov.

Rusi sa veľmi dlho správali ako Skýtovia, ale pod Vladimirom Putinom menia stratégiu. Ukážkou tejto zmeny je 20 km dlhý most, ktorý má v decembri 2018 spojiť Rusko a Krym, anektovaný Ruskom v roku 2014.

Reportáž The New York Times sa začína stretnutím s Nikolajom, ktorý trávi celé noci na kopci pozorovaním stavby. Je na tento most, ktorý sa týči nad vodou vyše 35 metrov a budú po ňom jazdiť autá aj vlaky, hrdý.

Most má stáť 7 miliárd dolárov a je nesmierne drahý aj preto, lebo na morskom dne leží 80 metrov hrubá vrstva bahna, ktoré sa do mora valí prítokmi riek a úžina medzi Čiernym a Azovským morom je vďaka horám na oboch stranách veľmi veterná. Most má preto tisíce a tisíce pylónov a aerodynamický tvar.

Most vzniká z Putinovho rozhodnutia a hoci je termín vražedný, zo strachu pred prezidentom ho stavitelia dodržia a dokonca to má jednu výhodu: korupčný mechanizmus je príliš pomalý a oligarchovia nestihnú vymyslieť schémy, ako z rozpočtu pre seba odliať peniaze.

Hlavným investorom je Putinov osobný priateľ Arkadij Rotenberg, ktorému Putin zveril aj prípravu zimnej olympiády v Soči v roku 2014 –
stála 51 miliárd dolárov a bola suverénne najdrahšia v dejinách. Rotenbergovi sa z týchto miliárd ušlo iste dosť, takže ak sa aj stavba mosta predraží, zaplatí to zo svojho.

Most je Putinovou pýchou a ako hovorí politologička Jekaterina Schulmanová, Putinovi ide o prestíž. „Vláda možno nie je schopná zariadiť bezpečnosť, dobré zdravotníctvo alebo vzdelávanie, ale môže ukázať, že vie vybudovať veľké projekty. Ak nedokážete dodať chlieb, dodáte aspoň hry.“

To, že miliardy idúce na stavbu mosta na Krym chýbajú na iných miestach Ruska, kde sú tiež potrebné mosty a cesty sú v katastrofálnom stave, je iný príbeh.

Newsfilter

Teraz najčítanejšie