Denník N

Namiesto antiky preberajú Trumpa. Zisťovali sme, prečo je estónske školstvo jedno z najlepších na svete

Hodina matematiky na základnej škole Tartu Mart Reiniku Kool. Foto – autorka
Hodina matematiky na základnej škole Tartu Mart Reiniku Kool. Foto – autorka

Po získaní nezávislosti Estónci zreformovali vzdelávací systém a inšpirovali sa hlavne Fínskom. Ich školy sú založené na samostatnosti študenta a autonómii učiteľov.

Na základnej škole v estónskom meste Tartu je pred obedom rušno. Niektoré deti behajú hore dole po schodoch, iné sa hrajú na školskom dvore a ďalšie sa uberajú k jedálni. Keď školou s názvom Tartu Mart Reiniku Kool zaznie melódia, všetky deti spozornejú a pridajú do kroku.

Krátka skladba oznamuje blížiacu sa hodinu. Klasický zvonec v škole nepočuť. Žiaci si na začiatku školského roka odhlasovali namiesto zvonenia príjemnú melódiu.

Medzitým sa do matematickej triedy na poschodí hrnú žiaci siedmeho ročníka. Sadajú si do lavíc a popritom zdravia učiteľa za katedrou. Matematikár Mart Oja víta žiakov slovami – nejaké otázky k domácim úlohám? Deti zborovo odpovedajú nie.

Postarší matematikár učí svoj obľúbený predmet už viac ako 42 rokov a veľmi dobre si pamätá obdobie, keď bolo Estónsko súčasťou Sovietskeho zväzu. Spomína si tiež na školskú reformu, ku ktorej pristúpila vláda po osamostatnení.

„Po získaní nezávislosti v roku 1991 prišli učitelia s potrebou zreformovať vzdelávací systém. Najviac sme sa inšpirovali Fínskom,“ hovorí. Najväčšia školská reforma však prebehla až v roku 2001, keď sa zjednodušilo vzdelávanie a okresal počet hodín.

„Ministerstvo sa pozrelo na sylaby všetkých predmetov a chcelo ich zjednodušiť, a teda učiť žiakov menej faktov, ale podporovať ich zručnosti a záujmy,“ vysvetľuje Oja. Okrem toho sa reformou vyčlenilo viac financií na školstvo.

Estónsko tak dnes míňa na vzdelávanie štyri percentá HDP.

Medzi najlepšími na svete

Estónske školstvo si zakladá na logickom premýšľaní žiakov, porozumení problému a metóde, a nie na memorovaní faktov. Vďaka tomu patrí vzdelávací systém malej pobaltskej krajiny medzi najlepšie na svete. Dokazuje to hlavne medzinárodné testovanie PISA, podľa ktorého je krajina s 1,3 milióna obyvateľov v prvej trojke najlepších žiakov s Japonskom a Singapurom.

Aj keď estónski učitelia najčastejšie končia pedagogické fakulty, ktoré nepatria medzi najlepšie. Podobne ako na Slovensku ich často absolvujú tí, ktorí sa inam nedostali.

Povolanie učiteľa pritom v pobaltskej krajine nepatrí medzi najobľúbenejšie. Prispieva k tomu slabé finančné ohodnotenie. Výška platu estónskych učiteľov je pod priemerom OECD, pričom ich platy rokmi praxe veľmi nerastú.

Väčšina učiteľov, s ktorými som sa v Tartu stretla, však vo svojom povolaní vidí poslanie.

„Neštudovala som, aby som sa raz stala učiteľkou,“ vysvetľuje Marju Tannberg, učiteľka angličtiny. „Zapojila som sa však do trojročného medzinárodného programu – Učenie pre všetkých (v origináli Teach for all), počas ktorého som si uvedomila, že chcem učiť.“

Matematikár Oja tento rok dostal za svoju dlhoročnú prácu národné ocenenie. Počas svojej hodiny volá deti k tabuli po mene. Nezaujíma ho ani tak výsledok príkladov, ako ich postup.

15-roční Estónci dlhodobo dosahujú najlepšie výsledky v testovaní PISA. V prírodných vedách mali tretie najlepšie výsledky, v matematickej gramotnosti skončili druhí najlepší v Európe a deviati na svete.

Podľa výsledkov má takmer 90 percent Estóncov aspoň základné vedomosti z matematiky. V čitateľskej gramotnosti skončili Estónci šiesti na svete.

Estónskych žiakov testujú z predmetov niekoľkokrát počas štúdia – v treťom, šiestom a deviatom ročníku, keď prebieha záverečné národné testovanie. Škola aj ministerstvo tak majú každé tri roky prehľad o žiakoch a úrovni ich vedomostí. Vedenie škôl zas vie, v čom má pridať, aby zlepšilo priemer a skvalitnilo štúdium.

Prepadávanie žiakov je v Estónsku výnimočné. Väčšina slabých žiakov doháňa učivo počas doučovania, prípadne ich na škole preskúšajú počas letných prázdnin.

Rovnosť pre všetky deti

Na hodinách sa žiaci nedelia podľa vedomostí, ale rovnako ako na Slovensku podľa veku. Výnimkou je len angličtina, kde tí najlepší pracujú v malej skupine. Estónske školstvo sa inak vyznačuje rovnosťou, keď nie je dôležité, z akého prostredia dieťa pochádza.

„Rovnosť znamená, že nezáleží na vašom pôvode, máte právo na rovnaký prístup ku vzdelaniu ako každý iný,“ hovorí riaditeľ základnej školy Enn Oopik. „Keďže každý má povinnú školskú dochádzku do 17 rokov, mal by mať prístup k vedomostiam bez ohľadu na to, či má jeho rodina menej alebo viac peňazí.“

Vzdelávanie v Estónsku je zadarmo (s výnimkou súkromných škôl). Žiaci majú tiež zadarmo obedy, takže učitelia nemôžu vedieť, z akého prostredia študent pochádza. To tiež znamená, že škola poskytuje žiakom rovnaké možnosti. Nezáleží, či je z bohatej alebo chudobnej rodiny, či je zdravotne postihnutý alebo patrí k ruskej menšine.

Učitelia sa snažia existujúce medzery medzi študentmi zmenšovať.

Estónske vzdelávanie je aj preto veľmi rovnomerné a krajina dosahuje druhý najmenší rozdiel vo výsledkoch medzi chudobnými a bohatými študentmi. Na rozdiel od Slovenska, ktoré po revolúcii nastavilo vzdelávací systém na potreby tých najšikovnejších a najlepších, Estónsko chcelo dať rovnaké možnosti všetkým študentom.

Hoci sa na základných školách učitelia pridŕžajú osnov, často sa na hodinách diskutuje aj o súčasných témach. Počas predmetu občianska výchova sa žiaci síce učia o tom, ako funguje vláda, ale hovoria aj o aktualitách, akými boli minulý mesiac napríklad komunálne voľby.

Estónski učitelia sú odbremenení aj od organizovania výletov a mimoškolských aktivít pre deti. Na základnej škole Tartu Mart Reiniku Kool pracuje asistentka, alebo takzvaná vedúca záujmov. Tá plánuje rôzne podujatia v škole pre žiakov, učiteľov, či hostí. Jej hlavnou úlohou je prepájať súčasné udalosti s vyučovaním.

„Nedávno sme mali týždeň zdravia, keď žiaci chodili po parkoch a každá trieda musela dokopy prejsť sto kilometrov. Aj to bolo symbolické, keďže budúci rok bude Estónsko oslavovať sté výročie vyhlásenia samostatného štátu,“ hovorí angličtinárka Tannberg.

Kapela školy Tartu Mart Reiniku Kool. Foto – valgapk.edu.ee

Matematika a angličtina

V malej pobaltskej krajine sa tiež podporuje samostatnosť žiakov. Na začiatku hodiny matematikár na tabuľu napísal čísla príkladov, ktoré sa budú počas hodiny počítať. Žiaci si ich postupne vypracúvajú vo svojich kockovaných štvorčekových zošitoch (opravené 22:24), kým niektorí ich chodia počítať priamo k tabuli. Hoci každý má vlastné tempo, nikto sa nenudí a nikto nezaostáva.

Učiteľ Oja medzitým chodí medzi lavicami, nazerá do zošitov a kontroluje ich matematické postupy. Keď po 45 minútach opäť zaznie melódia, matematikár napíše cvičenia na domácu úlohu a od šiestich žiakov si vypýta zošity, aby skontroloval predošlé cvičenia.

Matematika tiež patrí medzi najdôležitejší predmet na stredných školách. Pri prijímaní na vyšší stupeň si študenti na základe svojich záujmov (nie výsledkov) zvolia, či budú mať viac matematiky a prírodovedných predmetov, alebo sa naopak chcú orientovať na humanitné vedy.

„To, že mám viac matematiky, neznamená, že zo mňa bude lekárka. Len mi to dáva viac možností,“ hovorí 17-ročná Egeli, ktorá ešte zdôrazní, že výber predmetov ju v budúcnosti k ničomu nezaväzuje.

„V dospelosti by som sa chcela venovať dizajnu,“ vysvetľuje a priznáva, že neľutuje, že má vyššiu úroveň matematiky. Do školy preto chodí na ôsmu na rozdiel od svojej spolužiačky Kristi, ktorá si dvakrát v týždni dlhšie pospí a príde do školy o viac ako hodinu neskôr. Jedna vyučovacia hodina na strednej škole totiž trvá 75 minút.

Ani na gymnáziu v Tartu sa prestávky neoznamujú klasickým zvonením, ale hudbou z reproduktorov, ktorú púšťa školský dídžej.

„Sami sme si to odhlasovali,“ hovorí Egeli, ktorá je v poslednom, treťom ročníku strednej školy Tamme Gümnaasium. Vysvetlí tiež, že stačí napísať list s odôvodnením nejakej zmeny riaditeľovi a ten o tom dá hlasovať všetkým žiakom.

Okrem matematiky je na strednej škole veľmi dôležitá aj angličtina. Na základe výsledkov z prijímacích pohovorov sa študenti rozdeľujú na vyššiu a nižšiu úroveň. Cieľom hodín angličtiny je, aby mali žiaci na konci stredoškolského štúdia jazykovú úroveň C1.

Ak niektorý zo žiakov získa medzinárodne uznávaný jazykový certifikát z angličtiny, nemusí ďalej navštevovať vyučovanie angličtiny či písať záverečné testy, a má v tom čase voľnú hodinu.

S angličtinou pomáha Estóncom aj televízia. V Estónsku podobne ako vo Fínsku filmy nedabujú do rodného jazyka, ale stanice vysielajú zahraničné programy s estónskymi titulkami. Žiakom to pomáha s prízvukom, gramatikou aj so slovnou zásobou.

„Mám veľmi rada titulky pri zahraničných filmoch, pretože môžem počuť pôvodný jazyk a v rovnakom čase vidím aj jeho preklad,“ vysvetľuje Kristi. „Keď som bola niekde v zahraničí – v Rusku, Lotyšsku alebo Španielsku, vytáčalo ma, keď som počula dabovaný film len jedným hlasom, ktorý navyše znel, akoby titulky len čítal.“

Nespokojní žiaci

Na gymnáziu majú tiež piatich študentov so zdravotným postihnutím, ktorí sú normálne začlenení do vyučovania. „Ach, áno, na angličtine máme jedno dievča s pohybovým problémom,“  spomenie si po chvíli Kristi. Inak tomu nevenuje žiadnu pozornosť.

Rovnako je to aj s ruskou menšinou. „V lavici sedím s dievčaťom, ktorá je Ruska. Je to moja najlepšia kamarátka,“ smeje sa Egeli a nechápe, prečo by mali túto menšinu nejako vyčleňovať či separovať.

Fyzika či chémia sú podobne teoretické ako napríklad na Slovensku, avšak žiaci, ktorí chcú byť v budúcnosti lekármi, tvoria takzvanú medicínsku triedu. To znamená, že majú vyššiu úroveň matematiky a vedeckých predmetov. „Boli sme napríklad v nemocnici, aby sme videli prácu chirurgov,“ hovorí Egeli. „My zase občas chodíme do múzea,“ dopĺňa ju Kristi, ktorá má na rozdiel od Egeli hodiny filozofie či archeológie. Tie žiaci s vyššou úrovňou prírodovedných predmetov nepotrebujú.

Hoci sa estónsky vzdelávací systém vo veľkej miere inšpiroval Fínskom, Estónci majú na rozdiel od Fínov domáce úlohy. „Máme veľmi veľa domácich úloh,“ gúľa očami Egeli a spresňuje, že im denne venuje aj dve hodiny. Ich množstvo pritom závisí od blížiacich sa testov, ktoré majú dva alebo tri týždenne.

Príliš veľa domácich úloh môže súvisieť aj s nespokojnosťou žiakov. Pri poslednom testovaní PISA len dve tretiny estónskych študentov uviedli, že sú v škole spokojní. Je to pritom jedna z najnižších úrovní krajín OECD. V rebríčku za nimi skončili len slovenskí a českí žiaci. Estónci chcú preto vzdelávací systém naďalej zlepšovať.

Estónske školstvo sa vyznačuje aj vysokou autonómnosťou učiteľov. Väčšinou platí, že žiakom sa na jednom predmete venuje niekoľko rokov ten istý učiteľ, ktorý si zároveň s žiakmi vytvorí lepší vzťah a môže im pomôcť, keď majú problémy.

To však nie je pravidlom. „Matematiku ma učí už tretí učiteľ,“ hovorí Egeli a priznáva, že hoci sa jej to na začiatku nepáčilo, zvykla si a s novým učiteľom je spokojná.

Nakoniec, svoj názor na vyučovanie vyjadruje dvakrát za školský rok. Na konci prvého aj druhého polroku študenti hodnotia vyučovanie predmetov v dotazníkoch, ktoré sú anonymné a ktoré tak poskytujú spätnú väzbu učiteľovi aj riaditeľovi.

Gymnázium po nedávnej rekonštrukcii poskytuje študentom čitateľský kútik na prízemí. Na druhom poschodí je zborovňa, z ktorej učitelia vidia na žiakov rovnako ako žiaci na svojich vyučujúcich. Foto – amhold.ee

Pomôžu im vybrať budúce zamestnanie

Na strednej škole sa tiež často diskutuje o budúcnosti žiakov a ich povolaní. Študenti majú raz týždenne predmet „Kariéra“, kde rozoberajú to, čomu sa chcú v budúcnosti venovať alebo čo chcú ďalej študovať.

„Pomáha nám to dobre si rozmyslieť, čo by sme radi v budúcnosti robili a naopak, ktoré zamestnanie nie je pre nás vhodné,“ hovorí Egeli.

„Minulý rok sme v rámci tohto predmetu boli v knižnici, kde sme sa rozprávali s viacerými o tom, prečo si vybrali také zamestnanie, aké si vybrali,“ dopĺňa ju Kristi a spresňuje, že v rámci predmetu komunikujú s univerzitami či s rozličnými zamestnávateľmi. Majú tiež prednášky, kde im pozvaní hostia radia, ako si na základe záujmov a vedomostí vybrať ďalšiu školu.

„Na tomto predmete sme sa dozvedeli napríklad o stránke dreamfoundation.eu, ktorá pomáha študentom dostať sa na školu v zahraničí,“ hovorí Egeli. „Môžete si vybrať školu kdekoľvek na svete, napísať ľuďom z tejto organizácie a oni vám pomôžu vybrať univerzitu a predmety. Je to skvelá vec.“

Rovnako ako na základných školách aj na tých stredných sa často hovorí o aktuálnych udalostiach. „Obľúbenou témou našej učiteľky dejepisu je americký prezident Donald Trump,“ hovorí Egeli. „Na hodinách nám často pustí nejaký jeho prejav a my ho potom rozoberáme a diskutujeme o témach, ktorým sa v ňom venoval. Tiež veľa hovoríme o vojne v Sýrii.“

Slobodní učitelia

Stredné školy v Estónsku sú navrhnuté tak, aby podporovali žiakov v kreativite a ich talentoch, a aby si našli takú oblasť, ktorá najviac vyhovuje ich záujmom a schopnostiam a tak boli v nej čo najlepší. Na väčšine škôl fungujú záujmové krúžky a žiaci sa podporujú nielen v športe, ale aj v hraní na hudobné nástroje.

„V USA to funguje inak ako v Estónsku. V Spojených štátoch učiteľ venuje 80 percent svojho času príprave na vyučovanie, tu to tak nie je,“ hovorí učiteľ angličtiny Douglas Spoolstra, ktorý v Estónsku žije už viac ako dvadsať rokov a nespomína si, že by mal problémového žiaka.

„Jedným z cieľov estónskeho vzdelávacieho systému bolo, aby boli všetci žiaci na jednej úrovni. Aby si boli rovní, veď už to je základ demokracie.“

Pri porovnaní študentov v USA a v Estónsku hovorí, že estónski žiaci pristupujú k vzdelávaniu oveľa zodpovednejšie. „Uvedomujú si, že Estónsko má 1,3 milióna obyvateľov a že s estónčinou si vo svete veľmi neporadia. Takže ak budú vedieť ďalšie dva alebo tri jazyky, budú vo výhode,“ vysvetľuje.

Na stredné školy sa podľa neho dostávajú najlepší žiaci, ktorí sa venujú štúdiu nielen cez týždeň, ale aj po večeroch a cez víkendy.

„Estónske školstvo podporuje študentov v tom, aby sa zlepšovali,“ hovorí Spoolstra. „Jeho cieľom nie je, aby dosiahli tie najlepšie výsledky, ale aby si zlepšili život. Neučí ich, ako majú zarobiť čo najviac peňazí, ale to, ako môžu zlepšiť spoločnosť či svoje okolie.“

Stredné školy majú na rozdiel od základných oveľa väčšiu autonómiu v osnovách aj vo forme vyučovania a učitelia tak majú väčšiu slobodu v tom, ako a čo učiť.

Na angličtine sa často používa youtube, pozerajú sa filmy, diskutuje sa, hrajú sa hry, pri ktorých sa buduje nová slovná zásoba. Nie je o tom, že si žiaci otvoria učebnicu a preberajú cvičenie za cvičením.

„Môžem študentov učiť o drogách, o prírodných katastrofách, závisí to odo mňa,“ vysvetľuje Spoolstra. „Učitelia tu majú slobodu a v tom je estónsky systém úžasný, pretože je liberálny. Myslím, že Estónsko je najlepšia krajina na učenie, pretože žiaci sú tu bezproblémoví a zodpovední. Nakoniec sa s nimi stačí len rozprávať.“

Teraz najčítanejšie