Bol to luxus, vraví filmár, ktorý prešiel na bicykli Nórskom a živil sa iba jedlom na vyhodenie

Na Slovensko príde aktivista, ktorý netradičným spôsobom upozorňuje na problém plytvania potravinami.

KIERAN KOLLE vyrazil na netradičný výlet. Na bicykloch s kamarátmi prešiel celým Nórskom zo severu na juh a celých tritisíc kilometrov sa živili iba jedlom, ktoré by inak skončilo v kontajneri. Zo zvyškov potravín po lehote spotreby sa prestravovali luxusne, čo však nie je úplne dobrá správa pre svet. „Globálne sa vyplytvá až tretina potravín. Nórska domácnosť priemerne vyhodí ročne jedlo za stovky eur,“ hovorí Nór, ktorý príde na Slovensko budúci týždeň predstaviť svoj dokument s názvom Spotrebujte do.

Čo vás najviac rozčuľuje na plytvaní jedlom?

Najhoršie je vyhadzovať mäso. Náklady na výrobu mäsa sú dosť vysoké, ľudia teda vyhadzujú s mäsom veľa peňazí, napriek tomu ním obrovsky plytvajú.

Keď už sme pri mäse, vo vašom dokumente vystupuje šéfkuchár, ktorý vážne hovorí, že hovädzie mäso chutí najlepšie niekoľko mesiacov po lehote spotreby. To mal byť vtip?

Možno trochu zveličoval. Pointa toho, čo chcel v skutočnosti povedať, je, že ak hovädzie skladujete v chlade a v suchu, tak vám dlho vydrží. Dlhšie, ako uvádza etiketa z obchodu.

Ďalšia vec ma v dokumente prekvapila pri banánoch. Máte nejaké vysvetlenie, prečo ľudia nekupujú banány po jednom kuse, ale vždy si berú trsy, takže v koši končí more inak čerstvých osirelých banánov?

Na toto vám neodpoviem, lebo je to záhada aj pre mňa. Ľudia zvyknú nakupovať banány, keď sú ešte nezrelé, a z nejakého dôvodu veria tomu, že banánom sa najlepšie darí v skupinke. Obchodníci sa s tým naučili žiť.

Prečo jedlom plytváme?

Jeden dôvod masívneho plytvania potravinami, aspoň u nás v Nórsku, je ten, že sú príliš lacné. Konkurencia obrovského množstva tovaru a rozličné akcie pre obchodníkov v štýle „nakúp čo najviac produktov od jedného výrobcu a dostaneš zľavu“ vedú k rôznym absurditám, ako je napríklad to, že niektoré potraviny kúpite v obchode lacnejšie, než sú ich výrobné náklady.

Iná, hlbšia odpoveď na otázku je, že sme sa vzdialili tomu, ako jedlo vzniká. Žijeme v mestách, nevidíme zeleninu vyrastať na políčku, nechováme hospodárske zvieratá.

Jedlo je pre nás niečo, čo kúpime v supermarkete v igelitovom obale, potom to nezjeme a vyhodíme do smetí. Potravinám sme sa odcudzili, nemáme k nim vzťah. Aj preto sa priemerne až tretina jedla z domácnosti vyhodí.

Kto je za to zodpovedný? Konzumenti, výrobcovia, obchody?

To je ako otázka, či bola skôr sliepka alebo vajce. Každý z nich má na tom nejaký podiel viny. Trh formuje to, ako sa zákazníci správajú, a naopak.

Zoberte si napríklad, koľko energie venujú obchodníci tomu, že vyraďujú esteticky nevyhovujúce ovocie či zeleninu. Jablko či uhorka škaredších tvarov sa ani nedostanú na pulty.

Práve to však ovplyvňuje predstavu, ako má ideálna uhorka či jablko vyzerať, formuje to, čo zákazníci chcú, čo na pultoch očakávajú a ako o potravinách rozmýšľajú – a následne si žiadajú práve tento ideál od obchodníka. Je to začarovaný kruh.

Nie je problém plytvania len pochopiteľný dôsledok ochrany spotrebiteľa? Ak nechceme, aby nám obchodníci balili hnilé jedlo, musíme sa zmieriť s prísnejšími normami a ich vedľajším efektom, keď sa množstvo potravín preventívne vyhodí.

Súhlasím, že vždy tu bude časť potravín na vyhadzov. Jedlo sa kazí, to je prirodzené. Neprirodzené je množstvo jedla, ktoré sa vyhadzuje, aj keď pokazené nie je. Prečo to robíme, keď nie je poškodené ani zdraviu škodlivé?

Kvalitu jedla vyhodnocujeme dátumom spotreby, namiesto toho, aby sme brali do úvahy vzhľad, vôňu, chuť potraviny. Riadime sa číslami, nie vlastnými pocitmi.

Iným dôvodom globálneho plytvania jedlom je stratégia supermarketov dopĺňať tovar tak, aby to vyzeralo, že pulty sú vždy plné. Za tento pocit však platíme množstvom jedla, ktoré sa musí vyhodiť.

Ako vznikol nápad spojiť aktivizmus s turistikou?

Už niekoľko rokov som nakrúcal film o plytvaní jedlom a prišiel som do bodu, keď som nevedel, čo ďalej. Jedného dňa na bicykli mi napadlo, že to spojím. Vravel som si: oboje, šetrenie jedlom aj bicyklovanie, je ekologické, tak prečo nie?

Foto – kierankolle.com

Vopred bolo ťažké vedieť, koľko jedla bude cestou k dispozícii. Rátali ste aj s možnosťou, že budete hladovať?

Preto sme si ešte pred výletom pochodili obchody a spravili si železné zásoby z toho, čo sa chystali vyhodiť. Brali sme si veľa ryže. Potom sme len dúfali, že to vyjde, a ono to vyšlo.

Každý deň sme najazdili sto kilometrov a nikto z nás neschudol ani kilogram. Ak ide o kvantitu, na ceste sme jedli aspoň tak veľa ako predtým. Podľa mňa sme sa stravovali aj kvalitnejšie a jedli sme drahšie veci ako normálne.

Čo vám naviac chutilo?

Luxusná bola

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |