Denník N

Takmer dvom pätinám z nás neprekáža, ak si odporcovia demokracie zakladajú strany

Polovica Slovákov si myslí, že aj tí, ktorí chcú odstrániť demokraciu, by mali mať právo demonštrovať, ukázal prieskum Inštitútu pre verejné otázky.

Mali by mať právo zakladať si strany, organizovať demonštrácie či šíriť názory v médiách aj tí, ktorí by toto právo upreli iným – teda odstránili by parlamentnú demokraciu?

Veľká časť z nás si myslí, že áno. Nový prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) ukazuje, že Slováci sú k politikom na okraji politického spektra prekvapivo tolerantní a ich činnosť vo verejnom priestore im neprekáža.

Až polovica z nás si napríklad myslí, že aj odporcovia demokracie by mali mať právo organizovať vlastné verejné zhromaždenia a demonštrácie. Opačný názor má 42 percent ľudí.

Väčšina ľudí však už odmieta, aby ľudia, ktorí chcú odstrániť parlamentnú demokraciu, mali mať právo zakladať si politické strany. Veľa z nás im však toto právo zobrať nechce – až 37 percent respondentov nemá problém s tým, aby aj extrémisti mali stranu.

„Hoci župné voľby nepriniesli posilnenie politickej pozície extrémistických síl v našej spoločnosti, faktom je, že výsledky nepotvrdili ani oslabenie atraktívnosti ĽSNS pre nezanedbateľnú časť verejnosti,“ vysvetľuje Zora Bútorová z IVO.

„Výskumy politických preferencií už dlhší čas potvrdzujú, že zázemie podpory tejto strany sa od parlamentných volieb 2016 stabilizovalo a mierne rozšírilo.“

Agentúra Focus zbierala údaje od 4. do 11. novembra 2017 formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1003 respondentov.

Anketári ľuďom kládli otázku: „Hoci máme u nás slobodu prejavu, predsa stojí za zamyslenie, či by malo byť povolené hlásanie všetkých názorov. Skúste sa zamyslieť nad ľuďmi, ktorí chcú odstrániť systém parlamentnej demokracie. Čo by malo byť takýmto ľuďom dovolené?“

Najtolerantnejší sú v Bratislave

„Názory na to, čo dovoliť a čo nedovoliť odporcom systému parlamentnej demokracie, sú v rozličných sociálnych skupinách rozložené pozoruhodne rovnomerne: medzi mužmi a ženami, ľuďmi rozličného vzdelania, veku či národnosti nie sú štatisticky významné rozdiely,“ píše Bútorová v správe k prieskumu.

„Zaujímavé sú regionálne odlišnosti: najmenší priestor by odporcom demokracie prenechali obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Košického kraja; naopak najväčší obyvatelia bratislavského a trnavského regiónu.“

Najviac práv by odporcom demokracie nechali prívrženci ĽSNS – až 71 percent z nich by extrémistom povolilo zakladať aj politické strany. Na opačnom póle sú sympatizanti KDH, Smeru a SaS. Z nich by asi 30 percent dovolilo extrémistom zakladať strany.

Slovensko

Teraz najčítanejšie