Denník N

Čo má byť základom spolupráce Slovenska s inými krajinami?

Andrej Danko pri dele Car-puška v Moskve. Foto – Facebook Andreja Danka
Andrej Danko pri dele Car-puška v Moskve. Foto – Facebook Andreja Danka

Proruský sentiment možno zľahčiť nedostatočnou zorientovanosťou. V prípade ústavného predstaviteľa na blahosklonnosť niet miesta.

V priebehu jedného týždňa odzneli dva zásadné zahraničnopolitické prejavy najvyšších predstaviteľov Slovenska. Predseda NR SR Andrej Danko vystúpil v pléne Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. Takmer v rovnakom čase rečnil na pôde Európskeho parlamentu prezident SR Andrej Kiska.

Prezident svojím prejavom jednoznačne posilnil pozíciu Slovenska ako súčasti EÚ a euroatlantického spoločenstva. Predseda SNS apeloval na slovanskú vzájomnosť, Rusko označil za „pilier svetovej bezpečnosti“ a svojím prejavom, ale i samotným vystúpením sa jasne odklonil od oficiálnej línie slovenskej zahraničnej politiky. Spochybnil nielen jej západný vektor a existujúce formálne začlenenie, ale aj svoj podpis pod nedávnym spoločným prehlásením troch najvyšších ústavných činiteľov k tejto téme.

Čo si myslí verejnosť

Zahraničná politika už dávno nie je izolovanou doménou, do ktorej majú prístup len politici, diplomati, či experti. Aj verejnosť sa zaujíma o otázky zahraničnopolitického smerovania krajiny, jeho ukotvenia a celkovo o svet za „našimi humnami“. Politikov zase zaujímajú, alebo – mali by zaujímať názory verejnosti. Iste, nie na to, aby sa nimi nekriticky riadili, ale aby ich poznali a mohli s občanmi efektívne komunikovať.

Popri štandardných témach, ako je členstvo v EÚ, NATO, vnímanie hrozieb, vonkajšej bezpečnosti, je dôležitá aj predstava verejnosti o okolnostiach spolupráce s inými krajinami. Inštitút pre verejné otázky sa v reprezentatívnom výskume pýtal ľudí na to, aké princípy by mali stáť v pozadí rozvíjania spolupráce. Zber údajov pre tento výskum realizovala v septembri tohto roku agentúra FOCUS formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1005 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov.

Väčšinou pragmatici

Respondenti dostali na posúdenie tri rôzne dôvody, okolnosti pre spoluprácu – ekonomická výhodnosť, spoločné hodnoty a jazyková a etnická blízkosť, ktoré mali ohodnotiť podľa dôležitosti (Tabuľka 1). Na jednotlivé okolnosti spolupráce sme sa nepýtali ako navzájom sa vylučujúce, z miery ich dôležitosti však môžeme odvodiť isté priority.

V odpovediach verejnosti jasne dominuje pragmatické ekonomické uvažovanie – viac ako polovica respondentov uviedla, že veľmi dôležitou, rozhodujúcou okolnosťou pre spoluprácu je výhodnosť ekonomickej spolupráce pre Slovensko. S menším odstupom nasledujú spoločne zdieľané hodnoty a princípy a ako najmenej dôležitá je uvádzaná jazyková a etnická blízkosť.

Ako kľúčové diferenciačné kritérium sme testovali rozdiely v názoroch prívržencov hlavných politických strán a tých, ktorí nevedia, koho voliť, resp. by voliť nešli. Ako vidno z tabuľky 2 medzi prívržencami strán sú niektoré rozdiely, ktoré stoja za pozornosť. Najvýraznejšími zástancami spolupráce na základe ekonomickej výhodnosti sú prívrženci OľaNO a Mosta–Híd; spoločné hodnoty najviac akcentujú prívrženci strán Most-Híd a Sme rodina; jazykovú a etnickú blízkosť opäť Most-Híd a OľaNO. V prípade väčšiny straníckych zázemí môžeme konštatovať, že všetky tri okolnosti sú vnímané skôr kumulatívne (s uvedenými prioritami), rozdiely v ich dôležitosti nie sú zásadné.

Najdiferencovanejší prístup vyjadrili voliči SaS – v ich prípade je rozdiel medzi ekonomickou výhodnosťou a kultúrnymi aspektmi najvýraznejší (62% vs 28%), čo môže zodpovedať celkovému ekonomicky-pragmatickému nastaveniu. Vo väčšine skupín je ekonomická spolupráca najvyššie postavenou prioritou, s výnimkou stúpencov ĽSNS, ktorí – možno na prvý pohľad paradoxne – stavajú na príbuznosti hodnôt. Medzi nimi má tiež jazyková a etnická blízkosť najbližšie k ďalším dvom princípom. Z hľadiska veku, vzdelania, politického sebazaradenia (ľavica-pravica, liberálne-konzervatívne názory) sa neukázali žiadne podstatné rozdiely. Pripomeňme ešte, že v nedávnom výskume IVO na tému kultúrna blízkosť vs. vzdialenosť až 54% opýtaných považovalo „všeslovanskú vzájomnosť, vieru v jednotu slovanských národov“ za blízku hodnotu, 20% za vzdialenú.

Lepší vzťah k Maďarsku

Aktuálny výskum otvára otázku aj širšieho kontextu zahraničnopolitických orientácií verejnosti. V tejto téme sa môžeme oprieť aj o skoršie výskumy, napr. výskum Globsec Policy Institute z roku 2016 (link: www.globsec.org). V odpovedi na otázku, „s ktorými by Slovensko malo mať najbližšie vzťahy“, až dve tretiny opýtaných uviedli ako najbližšieho spojenca Českú republiku. S väčším odstupom nasledovali tri susedné štáty – Rakúsko, Poľsko, Maďarsko – a v približne rovnakej miere Nemecko, ale aj Rusko. V tejto súvislosti sú pozoruhodné najmä dva výsledky: priaznivé postavenie Maďarska a relatívne vysoká preferencia Ruska.

Maďarsko bolo ešte pred 10 –15 rokmi slovenskou verejnosťou vnímané ako zdroj možného ohrozenia, dnes to tak nie je. Súvisí to najmä s ústupom protimaďarského nacionalizmu, ktorý bol spojený so vznikom nového štátu, vnútorným zápasom o smerovanie krajiny a mnohorakými spormi súvisiacimi s maďarskou menšinou na Slovensku.

Druhým zaujímavým – i keď nie prekvapujúcim – výsledkom bolo vysoké umiestnenie Ruska, ktoré ako krajinu, s ktorou by Slovensko malo mať blízke vzťahy, v danom výskume uviedlo 29% respondentov, podstatne viac ako nášho transatlantického partnera USA. Proruský sentiment verejnosti sa štandardne opakuje vo viacerých výskumoch. To, že preferencia „východu“ (pre mnohých predstavovaný najmä Ruskom) nemá v očiach verejnosti až takú politickú váhu, dokumentujú výsledky výskumov o geopolitických a civilizačných preferenciách verejnosti. Je všeobecne známe, že tou najrozšírenejšou je, aby Slovensko stálo niekde uprostred medzi Západom a Východom, čo signalizuje značnú mieru geopolitickej konfúzie a prežívanie mýtu o „zlatej strednej ceste“. „Západ“ zvykne preferovať okolo tretiny opýtaných a „východ“ asi 10%. Tí, ktorí si vybrali „východný vektor“, argumentovali aj tým, že „je to naša história, sme Slovania, sme aj považovaní za Východ“.

Naznačuje to, že ide skôr o kultúrny kód ako politickú preferenciu súčasného putinovského Ruska, skôr zotrvačnosť naratívu o „silnom dubisku“, ku ktorému sa „malý slovanský brat môže primknúť“, ako spoluprácu v duchu preferovanej ekonomickej výhodnosti. Inými slovami, na úrovni verejnosti môžeme proruský sentiment zľahčovať a ospravedlňovať nedostatočnou zorientovanosťou v otázke, „kde je sever“. V prípade ústavného predstaviteľa členskej krajiny EÚ a NATO však na takúto blahosklonnosť vôbec niet miesta. Navyše, istá časť verejnosti dostala dôležitý signál – potvrdenie, že sever je na východe.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedný Inštitút pre verejné otázky (prezident IVO – PhDr. Grigorij Mesežnikov)

Komentáre

Teraz najčítanejšie