Plat sto eur, spánok päť hodín, materská štyri mesiace. Robotníčky v Bangladéši šijú aj pre Slovákov

Dvaja Bangladéšania prišli na Slovensko rozprávať o podmienkach v továrňach, kde vznikajú šaty, ktoré nosíme.

Textilka v meste Gazipura. Zdroj - UN SG's Special Advocate for Inclusive Finance Follow

Keď kúpite pod stromček blízkemu nejaké oblečenie, je veľká šanca, že bude pochádzať z Bangladéša. Krajina sa stala po oveľa ľudnatejšej Číne druhým najväčším vývozcom odevov do sveta.

Až 60 percent výrobkov z Bangladéša končí v európskych obchodoch, šijú tu spoločnosti ako H&M, Gap či Zara. Tieto firmy tu nemajú vlastné fabriky, ale miestnych dodávateľov. No rifle, ktoré si kúpite za 60 eur, predá továreň v Bangladéši reťazcu za 5 eur. Sumu, ktorú si samotní zamestnanci zarobia za deň.

Kutubuddin Ahmed je šéf miestnych odborov a v sektore sa pohybuje vyše 40 rokov. Hovorí, že podmienky pre robotníkov boli kedysi horšie. V mnohom sa zlepšili.

Hlavný súčasný problém robotníkov, ktorí pre Európanov šijú šaty, vidí v platoch. Minimálna mzda v sektore je v prepočte 57 eur mesačne. V roku 2013 to pritom bolo len 30 eur.

„Zamestnanci robia osem hodín denne, no ak má firma zákazky, často pracujú nadčasy, ktoré im zaplatia. Spoločnosti tlačia na zamestnancov, aby v práci zostali aj do polnoci, keď majú zákazku. Robí sa šesť dní v týždni, okrem piatku, no niekedy aj v tento deň,“ hovorí pre Denník N muž, ktorý prišiel na Slovensko na pozvanie Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj.

Ťažko vyžiť

Bangladéš je prevažne moslimská krajina, ktorá sa v roku 1971 odtrhla od Pakistanu, pred vojnou bola súčasťou britskej Indie. V 160-miliónovej krajine pracujú v textilnom priemysle vyše štyri milióny ľudí a to vo viac ako 5-tisíc továrňach.

V priemere zarábajú zamestnanci aj s nadčasmi podľa Ahmeda

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás