Denník N

Matovič: Remišová by bola lepšia premiérka ako Sulík

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda OĽaNO sa naplno vracia do politiky a dúfa, že najneskôr do parlamentných volieb to urobí aj Daniel Lipšic.

S Igorom Matovičom sme sa rozprávali aj o pozadí predaja jeho rodinnej firmy, o jeho svedomí v daňovej kauze, o jeho spore s generálnym prokurátorom Čižnárom, o tom, či je posadnutý Bugárom, o liberáloch, konzervatívcoch a nových členoch v OĽaNO.

Krátko po voľbách povedala nová žilinská županka Erika Jurinová, že ešte nevie, či sa rozhodnete pokračovať v politike. No zrazu ste všade, máte tlačovky, ste aktívny. Čo sa stalo?

Po 21 rokoch sme predali rodinnú firmu, venoval som sa tomu posledné dva mesiace. Chcel som, aby mala firma dobrých majiteľov, aby mala budúcnosť, aby zamestnanci neboli prepustení, aby prišiel investor, ktorý to bude rozvíjať.

Aké kritériá na predaj firmy ste mali?

Aby za kupujúcim nebola nejaká finančná skupina – slovenská, skorumpovaná, pofidérna, a aby bola zaručená budúcnosť zamestnancov.

Ani ste nerokovali napríklad s Ivanom Kmotríkom alebo Petit Pressom, kde má minoritu Penta?

Od slovenských finančných skupín sme mali ponuky opakovane, aj od Petit Pressu, ale do toho sme ísť nechceli.

Prečo?

Nemyslím si, že podnikajú s čistými peniazmi. Keď raz niekto zbohatol na tom, že má tatina v banke alebo si vybavil zákazky a okradol ľudí v prvej kupónovej privatizácii, tak to sú krvavé peniaze, ktoré sme nechceli za firmu dostať. Platí tiež, že tieto firmy by mohli využívať najčítanejšie regionálne médium, najčítanejší týždenník na politické ciele. A a to sme nechceli.

Koľko ste predajom zarobili?

Budeme mať k tomu s manželkou ešte tlačovku, ale môžem povedať, že tesne pred mojím vstupom do politiky v roku 2010 sme mali ponuku od veľkého rakúskeho vydavateľstva za 33 miliónov eur. Teraz sme to predali za dramaticky menej. To je príspevok našej rodiny k boju za spravodlivejšie Slovensko.

Za ten čas musí rozdiel v cene spôsobiť aj to, že oproti roku 2010 majú dnes printové médiá oveľa nižšiu cenu.

V roku 2010 to už bolo po dvoch až troch rokoch dramatického poklesu v printoch. Trh s regionálnymi médiami bol vtedy už stabilizovaný, ale regionPRESS stále trpel napríklad tým, že keď tam Kaliňák posielal prepadovku z NAKA, nedalo sa to vysvetliť všetkým klientom. Nedokážete to vysvetliť obchodníkom a na firme sa to automaticky prejavovalo.

Na inzercii?

Aj na inzercii, aj na pocite ľudí, ktorí vo firme robili. Väčšina ľudí tam robí od začiatku – 20, 18 alebo 19 rokov. Vedia, že robia čestnú prácu, a zrazu sa dozvedia z TA3, že vo firme sú vraj podvodníci a že sa účtujú faktúry v jednej výške klientom a v inej do účtovníctva. Kaliňák pošle komando, rozpráva o tom policajný prezident, ale po roku a pol, čo mali účtovníctvo k dispozícii, nenašli ani jednu faktúru, ktorou by to potvrdili.

Nebol problém aj v tom, že do bezplatných inzertných novín išlo viacero skupín, ktoré si mohli dovoliť byť v strate a vás vytlačili?

Nevytlačili. Opýtajte sa napríklad v Petit Presse. Snažili sa nás vytlačiť s titulom Echo viac ako desať rokov a tak či tak mali maximálne štvrtinový obrat z toho, čo my. Nás vytlačilo z trhu skôr to, že smeráci zakazovali inzerovať spriazneným firmám, vyslovene im prikazovali, aby u nás rušili zmluvy, a tí klienti nám to aj povedali. Ak nechceli ohroziť svoju firmu, museli u nás skončiť.

Toto vám znížilo tržby o 20-30 percent?

O milión až milión a pol ročne dole určite. (regionPRESS mal v roku 2016 tržby 5,3 milióna eur. – pozn. red.)

V čom bol regionPRESS iný, že ani veľké vydavateľstvá, ktoré si mohli dovoliť dočasné straty, vás nevedeli z trhu vytlačiť?

Mám síce vyštudovaný finančný manažment a možno by sa patrilo, aby sme mali vzorovú manažérsku štruktúru, ale u nás bola veľmi plochá. Kým som viedol firmu ja, bolo to o mne a všetci ostatní boli na jednej úrovni. Zároveň sme si maximálne vzájomne dôverovali. Po Slovensku sme mali 49 redakcií. V niektorých som nikdy nebol, ale so všetkými ľuďmi som sa stretol aspoň raz za rok na firemnej dovolenke. Robili sme to 15 rokov, aj tento rok sme boli 170 v Bibione. Na rok sme sa tam dobili vzájomnou dôverou. Keď voči tomuto prišiel akýkoľvek veľký vydavateľ, ktorý si myslel, že to dá tabuľkami a číslami, nemal šancu.

Povedali ste, že to nepredáte nikomu, kto by mohol cez vydavateľstvo ovplyvňovať politiku. Ale tak ste vlastne vyrástli vy ako politik, keď ste do schránkových novín písali svoje stĺpčeky.

Pomohlo mi to k prvým 40-tisíc krúžkom. Začalo sa to 21. augusta 2008 na 40. výročie vstupu „osloboditeľov“, ktorí sem prišli. Vtedy som si uvedomil, že jedných okupantov sme sa zbavili, ale druhých sme si pustili k telu. Napísal som prvý stĺpček, na ktorý mi prišlo veľa reakcií. Dostal som chuť a potom som každý týždeň 8-9 rokov písal do týchto novín.

Pri písaní vás začala fascinovať politika?

Nikdy ma nefascinovala politika. V tom čase vládol triumvirát Fico-Mečiar-Slota. Chcel som spraviť čokoľvek, aby som týchto ľudí odstavil od moci.

Prečo si myslíte, že je v poriadku, ak vy používate médium na politický účel, hoci ostatným to vyčítate?

Záleží na účele, na ktorý ho používate. Ani raz som stĺpčeky nepoužil na to, že by som chcel Slovensku ublížiť.

Ovplyvní silu OĽaNO, že ste týždenníky predali?

Mne regionPRESS pomohol iba v prvých voľbách v roku 2010. Vtedy to bol môj jediný komunikačný kanál. No keď už je niekto v parlamente, tak má ďaleko viac komunikačných kanálov ako len regionPRESS.

Novým riaditeľom regionPRESSu sa stal Martin Ilavský, bývalý riaditeľ TA3, ktorý je vnímaný ako človek blízky Kmotríkovi. Nepredali ste to v skutočnosti Kmotríkovi?

Ľuďom, ktorí nepoznajú dôvody odchodu Martina Ilavského z TA3, sa to môže tak javiť. Kmotrík kedysi kúpil reklamnú agentúru, v ktorej Ilavský robil. Z jednej Kmotríkovej firmy sa potom dostal do Slovenskej Grafie a odtiaľ do TA3. Podľa toho, čo ja viem, tak sa Ilavský a Kmotrík nerozišli v dobrom. V momente, keď odišiel, išiel robiť k týmto kupujúcim Moravákom zo Z+M Press.

Ako ste sa s ľuďmi so Z+M Press zoznámili?

Prišiel s tým náš konateľ. On sa s nimi spoznal a povedal, že by mohli spĺňať kritériá, ktoré sme mu dali. Snažili sme sa pozisťovať si o nich, či za nimi niekto nie je, a myslíme si, že sú to čisté duše. Zamestnávajú niekde v Ostrave 700 zdravotne postihnutých ľudí, to nebudú chladnokrvní podnikatelia, ktorí idú iba po zisku.

Vedeli ste, že riaditeľom sa stane Ilavský?

To sme nevedeli, ale vedeli sme, že sú v kontakte. Tým, že regionPRESS má v Trnave tlačiareň, tak hľadali človeka, ktorý sa v tlači vyzná. Má dobré skúsenosti, lebo dlho robil v Slovenskej Grafii, z ktorej spravil ekonomicky zdravú tlačiareň.

Máte od Z+M Press sľub v zmluve alebo čestné slovo, že to nepredajú ďalej?

To, že to nepredajú ďalej, je aj v zmluve.

Prečo ste ako podnikateľ v médiách nikdy nerobili online?

Keď už na to bola doba tehotná, tak som sa namiesto firme venoval politike. Od toho prvého stĺpčeka som už mal iba plnú hlavu toho, ako Slovensko zbaviť Mečiara, Fica a Slotu. A odvtedy ma to neopustilo.

Do akej miery bolo za rozhodnutím o predaji firmy to, že sa chcete ďalej venovať politike?

Určite to nebol slobodný predaj firmy. Niekto nás k tomu donútil, povedal si, že nás silou-mocou zničí, a ubližoval prevažne zamestnancom. Ktokoľvek, kto mal nejakú štátnu zákazku alebo niečo so Smerom, nesmel v našich novinách inzerovať. Obchodníci zákazky strácali, ale napríklad na strednom Slovensku sme mali redakciu, kde si obchodníčka dala na jednu stranu naschvál náš predvolebný bilbord a povedala, že keď niekto nesúhlasí s Igorom, tak ona jeho inzerciu v novinách ani nechce.

Pred rokom sme si podrobne pozreli dokumenty, ktoré sa týkajú vášho účtovníctva, aj policajné dokumenty, aj závery daniarov. Nepochybne potvrdili, že ste vo firme neporušili zákon, ale aj tak si myslíme, že v tom príbehu predaja starej živnosti niekde museli nastať situácie, kde ste vedome klamali.

V čom?

Napríklad v spôsobe, akým ste nachystali vašu živnosť aj s pohľadávkami pánovi Vandákovi, ktorý nevyzeral ako obchodník.

Kaliňák tlačí do obehu príbeh, že Matovič predal živnosť bielemu koňovi za 121 miliónov. Ale to je, ako keď niekomu predávate peňaženku, v ktorej je 121 eur, a predáte mu ju za 121 eur a 20 centov, tak ju predáte de facto za 20 centov. A za toľko som to ja predal. Mne kupujúci zaplatil za celú živnosť iba 15-tisíc eur.

My sme tú transakciu pochopili, iba hovoríme, že stále máme pocit, že ste napríklad zrýchlili predaj živnosti, lebo prichádzal daňový úrad a vy ste ich už mali po krk.

Samozrejme, že som ich mal po krk. V roku 2004 sme transformovali živnosť na eseročku, v roku 2006 som dostal od Vandáka prvú ponuku, že to chce odkúpiť, kým tam boli pohľadávky, lebo mal známeho, ktorý sa zaoberal vymáhaním pohľadávok. Asi tri-štyri mesiace po tom, čo som s ním podpísal zmluvu o budúcej zmluve, prišla kontrola, trpel som ich tam rok a pol. Počiatkovo ministerstvo povedalo, že to bolo v poriadku a že už nemajú právo vyžadovať nejaké doklady, lebo všetko mali takmer dva roky k dispozícii. Mne z tej zmluvy o budúcej zmluve vyplývali sankcie, podpisoval som aj zabezpečovaciu zmenku, ak to nepredám do určitého času, pretože hodnota pohľadávok klesala. Keď mala prísť opakovaná daňová kontrola, povedal som si, že stačilo. Vandák zároveň tlačil na pílu. Zaviazal som ho, že musí dať všetky doklady k dispozícii, ešte sme ich aj samostatne triedili. Dopadlo to, ako to dopadlo. Čo s tým spravím?

Takže hovoríte, že ste v tejto veci nikdy neklamali?

Ja si myslím, že som to urobil čestne.

Urobili by ste transakciu s Vandákom aj dnes?

Nerobil som nič bez toho, aby som nemal stanovisko od právnikov alebo daňovej poradkyne. Ona povedala, že mám dve možnosti – buď vyberiem peniaze, ktoré mám na účte, a predám firmu bez peňazí, alebo že ona by skôr urobila to, že peniaze na účte nechá a následne dodaní to, čo nebolo zdanené. Vybral som si to, čo mi hovorila. Najsmiešnejšie je, že si teraz policajti vymysleli, že mám zo zdanených 19 percent zaplatiť druhýkrát 19 percent. Bašternák si môže vypýtať fiktívne vratky, Kaliňák nemusí platiť žiadne dane, všetci ostatní 19 percent a Matovič dvakrát 19 percent.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Je v poriadku odkazovať policajtom a prokurátorom, že príde deň zúčtovania? Aj generálna prokuratúra vydala stanovisko, kde sa voči vašim atakom ohradila. Myslíte si, že aj prokuratúra ide po vás?

Myslím si, že námestník Šufliarsky určite robí dramatickú nadprácu. Svojím nekonaním sa pričinil o to, aby vrah Mello zdrhol na Belize. Mal tiež informácie o tom, že Černák chce identifikovať nejaké hroby, ale tri-štyri mesiace nekonal. Nemyslím si, že je to správny človek na svojom mieste.

Nakoniec tie hroby skontrolovali.

A jeden z nich bol presťahovaný.

Podľa vás aj generálny prokurátor Čižnár robí na objednávku?

V Čižnárovi sa ja nevyznám, ani do práce prokuratúry. Mal som s ním jednu veľmi nemilú skúsenosť a možno aj cez vás by som ho nabádal k tomu, aby začal v tej veci konať.

Ide o prípad, kde ste hovorili, že máte svedka o korupcii, ale napokon ste nechceli povedať, o koho ide? Vy ste pre toho človeka chceli beztrestnosť, ale to sa po rokoch po spáchaní skutku nedá, aj ten, čo podplácal, by musel byť obvinený.

Áno, o tom hovorím. Prišiel za mnou človek, ktorý mi povedal, že za posledné roky zaplatil 4 milióny eur úplatkov, a poprosil ma, aby som v jeho mene išiel za generálnym prokurátorom a požiadal ho o beztrestnosť preňho a bezpečnosť pre jeho rodinu.

Ale to sa nedá. Ak vás niekto požiada o úplatok, musíte ísť na políciu hneď, nie po rokoch. Ak prídete po rokoch, budete aj vy stíhaný za podplácanie. Také máme zákony. Dodatočne by sa mu možno dal znížiť trest alebo výnimočne upustiť od stíhania, ale až po tom, čo vyšetrovanie preukáže, že mal pravdu.

Mne niektorí prokurátori povedali, že sa to dá. Ten človek povedal, že má dôkazy, nahrávky, videá, prevody. Čižnár tomuto človeku cez rozhovor v Plus 7 dní odkázal, že Matovič si bol uňho vybavovať beztrestnosť pre známeho. V podstate zastrašoval svedka, že mu to vôbec nepomôže, lebo obvinený bude tak či tak. A že čo si tu niekto myslí, že sa takto zobudí po pár rokoch a bude svedčiť.

Také máme zákony.

A Černák je iný?

Černák je obvinený, aj teraz v kauze Pavla Ruska ako spolupáchateľ, pretože svedčil, že si Rusko uňho objednal vraždu.

Nechajme to na prokurátorov. Mne jeden povedal, že sa v tej veci bez problémov dalo konať. Ten človek nebude rozprávať, ak mu nevyjdú v ústrety, lebo inak by ohrozil samého seba. On povedal, že je schopný to celé obnoviť, rozkryť celú štruktúru. Ale namiesto toho, aby bol použitý, ho cez médiá generálny prokurátor zastrašoval.

Videli ste od toho človeka nejaký dôkaz? Nahrávku alebo niečo iné?

Nie. S tým človekom som strávil pol hodinu a nikdy som ho predtým nevidel. Viem, o koho ide, je to seriózny človek a určite by si nevymýšľal. Možno sa v ňom v ako staršom pánovi zobudilo svedomie. Budú to tri roky, čo o tom generálny prokurátor vie. Mňa si zavolali na generálnu prokuratúru, že pán generálny prokurátor sa so mnou odmieta stretnúť. Vypočúvali ma v kamrlíku vedľa vrátnice, bolo to nedôstojné vzhľadom na to, o akú dôležitú vec išlo. Chceli vedieť len meno a priezvisko, že oni sa postarajú. Ten pán povedal, že to ide veľmi vysoko k špičkám Smeru a k Mostu-Híd. A vidíte, pobratali sa po voľbách. Toto je vec, ktorú pánovi Čižnárovi vyčítam. Pri niektorých iných veciach si myslím, že konal vzorovo a celkom odvážne na to, že je spolužiakom Roberta Fica. Toto však nezvládol.

Medzi vami a Bélom Bugárom akoby bolo niečo osobné. Nevzniklo aj vaše nové spojenectvo s SMK len preto, aby ste sa vyžívali v tom, ako robiť Mostu zle?

Ja som sa naozaj 21. augusta 2008 rozhodol, že spravím všetko pre to, aby tu nevládol Mečiar, Slota a Fico. Dvaja sú už z hrušky dole a ešte tu je ten tretí ako stelesnenie toho zlého, čo sa nám tu stalo v tomto tisícročí. A s tým to súvisí. Pre mňa je Bugár človek, ktorý zhrešil najviac, ako sa v politike dá. Predal svojich vlastných voličov. Urobil to aj Procházka, ale kašlať naňho, je politická mŕtvola. Bugár teraz môže sľubovať modré z neba, môžu byť niektorí novinári naivní a myslieť si, že Bugár sa možno po tých druhých voľbách pridá k pravici a znovu bude bojovať za demokraciu. No nebude. On ukázal, že jeho pobyt v politike bol len čistý biznis. Nech nikto odo mňa nechce, aby som toto toleroval. Preto urobím čokoľvek, aby som aj tohto človeka „vystrnadil“. V našich vzťahoch bolo pár vecí rozhodujúcich. Prvá vec bola, keď bol skoro o chlp zvolený Trnka. Niekoľko hlasov bolo z opozície. Vtedy sa ma jedna novinárka pýtala, že čo si myslím, z akej strany to bolo. Diplomaticky som povedal, že si myslím, že to bol Most.

Prečo ste si to mysleli?

Všetko tomu nasvedčovalo, poslední išli hlasovať, aby im náhodou nikto nepozeral na prsty, a nechceli… ale to som nechcel povedať.

Chceli ste povedať, že nechceli si nechať skontrolovať hlasovacie lístky?

Neviem, čo som chcel povedať… Bugár si zrazu prečítal, čo som povedal, a začal ma hľadať, že keď ma chytí, zavesí ma za gule do prievanu. Potom, keď viedol schôdzu, sadol som si k nemu zboku a povedal som mu, že vraj má so mnou nejaký problém. On hovoril, ako som si to mohol dovoliť, a ja som mu vtedy povedal, že si myslím, že medzi tými zradcami je aj on. Lapal po dychu a potom začal habkať, aby som pozeral do lavíc SDKÚ, že oni navrhli Trnku. Druhýkrát to bolo, keď prišiel na vládu s bludmi, aby mal lekár všade na Slovensku povinnosť zavolať tlmočníka, ak si to bude vyžadovať pacient z národnostnej menšiny. To bol nonsens. Tretí konflikt sa týkal zákona o dvojakom občianstve. Odvtedy ma Bugár nenávidí. Potom som k tomu pridal aj to, keď som povedal, že okradol svoju vlastnú rodinu pri výkupe pozemkov pri výstavbe diaľnice.

Trochu vám žiaria oči, keď o ňom hovoríte.

Jasné, že áno. Som asi prvý, ktorý sa ho nebojí a nenechal sa zastrašiť. On chcel SMK zahnať do kúta, hovoril, že sú to prašiví nacionalistickí psi. Most je vraj cukrový, spolupracuje, je občiansky. Keď mu tieklo do topánok, išiel sa SMK prosiť, aby dohodol koalíciu do VÚC volieb, a počítal s nimi aj do budúcich volieb. Pevne verím, že tomu odolajú.

SMK sa však naozaj správa ako orbánovská pobočka na Slovensku. Nebojíte sa, že sa spájate s niekým, kto nie je úplne demokratický?

17. novembra som zavolal Józsefa Menyhárta na Námestie SNP a on vo svojom prejave hovoril, že sú lojálni k svojej krajine, kde majú hroby ich starí rodičia a rodičia. Jasne vyjadril lojalitu. Spolu s nami spieval slovenskú hymnu. Týmto ľuďom len treba podať ruku. Keď kohokoľvek mierumilovného zatlačíte do kúta, bude hrýzť. Bugárovi som pred piatimi rokmi za Radičovej vlády navrhoval, aby sme na STV2 spravili identické správy ako na STV1, ale v maďarčine. Nech menšina pozerá správy o Slovensku, nie o Maďarsku. Keď tam majú len pár trápnych minút, radšej pozerajú maďarské správy o Maďarsku. Vlastenecké je podať týmto ľuďom ruku a dať im polhodinové správy v maďarčine, ale o Slovensku. Pre záujem Slovenska je omnoho lepšie týchto ľudí vtiahnuť do deja. Aj to je z ich strany symbol, že vyhodili z kandidátky človeka, ktorý si dal na bratislavský obchvat bilbord o autonómii.

Maroš Leško vo svojej novej knihe hovorí, že normálna demokratická strana musí mať stranícke štruktúry, ktoré umožňujú vnútrostranícku demokraciu, musí mať členskú základňu, funkcionársku bázu a šéfov, ktorých právomoci vyplývajú zo stanov strany. „OĽaNO nefunguje na týchto princípoch, napríklad v Nemecku by taká strana nemohla byť ani registrovaná, pretože jej stanovy nezabezpečujú demokraciu.“

Áno, štandardná politická strana by takto mala fungovať, lenže Nemecko je štandardná demokracia. My sme karpatská demokracia, nám tu vládnu zlodeji. Mohla by Angela Merkelová bývať v byte daňového podvodníka? No nemohla. Ak by bývala, zrejme aj tam by vznikli strany, ktoré by na to možno išli s vidlami. Naša priorita nebola budovanie straníckych štruktúr, ale pokúsiť sa „vystrnadiť“ zlodejov.

Koľko má teraz OĽaNO členov?

Trochu viac ako minulý rok. Neviem presne, nerobím si čiaročky. Snažíme sa, aby pribudli tí ľudia, čo si to pri nás x rokov preskákali. Napríklad minulý rok sme dostali asi 100 prihlášok, dovtedy nám chodila možno jedna za mesiac. Zrazu prišli všetky ako cez kopirák, ako keby ich písala Dankova sekretárka.

Prečo nezverejníte, kto vám pribudol?

Lebo sme sa dohodli, že kým nebude svojich členov zverejňovať Danko alebo Smer (a máme podozrenie, že tam majú mŕtve duše), dovtedy ani my nebudeme zverejňovať.

Požiadal si niekto z poslaneckého klubu o členstvo?

Áno.

Dali ste mu ho?

Áno.

Igor Matovič. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo ste vy konzervatívni politici urobili zle, že vám väčšinu voličov zobral Fico?

Jedna vec je, či my OĽaNO sme konzervatívci. Máme na klube možno dve tretiny ľudí, ktorí sú konzervatívci, kresťania, a tretinu, ktorí sú liberáli. V prvom rade sme protikorupčné hnutie. A čo urobili kresťania v minulosti zle? KDH a SDKÚ, ktoré to mali napísané na čele, zbavili kresťanstvo sociálneho cítenia. Ježiš Kristus bol sociálne cítiaci človek. Tým, ktorí sú padnutí na zemi, treba podať pomocnú ruku. KDH a SDKÚ robili pravicovú politiku, ktorá sa nezaujímala o sociálne slabých, a Ježišovo učenie nechali Ficovi. Jemu to padlo vhod, prilepil si to k svojmu komunizmu a bolo vymaľované.

Teraz ste sa trochu spätili, keď sme OĽaNO označili za konzervatívne hnutie. Ale donedávna sa zdalo, že to je váš cieľ.

Ak by nám vyšlo z prieskumu, že naši voliči naozaj sú konzervatívci, tak budeme hovoriť o sebe, že sme konzervatívne hnutie, a budeme nosiť túto ideologickú nálepku, ale keď vieme, že máme ešte viac liberálnych voličov ako konzervatívcov, tak načo by sme to robili. Ľuďom vôbec nejde o to, či tu budú registrované partnerstvá, ale o to, či nám tu bude vládnuť skorumpovaný zlodej. Takto tú politiku chceme naďalej robiť. Je to autentické.

Kto je v OĽaNO liberál?

Jozef Viskupič, Alan Suchánek, Silvia Shahzad, Gábor Grendel a myslím, že aj Ján Budaj, hoci taký zvláštny, ktorý chodí do kostola.

Vy chodíte do kostola?

Každú nedeľu, aj keď je sviatok.

Aj na spoveď chodíte?

Už som dosť dlho nebol, ale zišlo by sa trochu dušičku vyčistiť.

Nepovažujete SNS za väčší problém ako Smer?

Pod skratkou Smer dnes už vnímam tri strany, a to je Smer, SNS a Most-Híd. Ten, kto zlodejom asistuje, obhajuje ich a kryje ich, je rovnaký zlodej. Je to jedna banda. Zlepenec zlodejov, ktorý nám vládne.

Vy máte stále na Facebooku profilovku s Františkom Gauliederom. Viete už, čo sa s ním stalo?

Neviem. Už dva-trikrát som si hovoril, že by som si ju zmenil. Gauliedera som zažil len jedenkrát, keď Ján Budaj robil konferenciu, na ktorú prišiel. On bol celý šťastný a ja som bol celý šťastný, že sme sa spolu mohli baviť. Prišiel mi ako človek plný optimizmu, ktorý chce s nami robiť. A zrazu ani nie o týždeň sa stalo to, čo sa stalo. Osobne si myslím, že to nebola náhoda.

Prehovárate Daniela Lipšica, aby sa ešte vrátil do politiky?

Pevne verím, že sa Dano do politiky vráti, ale nechcem mu ubližovať tým, že ho budem na to prehovárať. Musí to v ňom dozrieť samo. On má Slovensko natoľko rád, že verím, že nakoniec dospeje k tomu, že sa vráti.

Čo by chýbalo Slovensku, ak by sa nevrátil?

Jednoducho, ja by som bol rád, ak by najneskôr pri budúcich parlamentných voľbách pri tom Dano bol. Lebo si myslím, že to bude taká malá revolúcia a dosť veľké zadosťučinenie pre ľudí, ktorí priložili ruku k dielu, a Dano ju priložil poriadne.

Aký máte plán s Veronikou Remišovou?

Uvedomujem si, že hnutiu ubližuje, keď si ma Fico, Kaliňák a stovky diskutérov berú za terč. Ja zvyknem robiť politiku v parlamente tak, že sa píše o mne a nie o ostatných. Mojím cieľom bolo pri predstavení tieňovej vlády ukázať, že máme ľudí, ktorí sú schopní byť alternatívou, a aby dostali mediálny priestor. To sa nám podarilo. Som rád, že sa Veronika mohla ukázať, a takisto aj ostatní. Tieňová vláda je nato, aby sme zobrali vietor z plachiet argumentom, že nemáme odborníkov a nevieme, čo so svetom.

Keď sa vám to hodí, tak ste neštandardná strana, a keď sa vám to hodí inak, tak zostavíte aj tieňovú vládu ako štandardná strana.

Normálna demokratická strana by mala mať štruktúry, tieňový kabinet, členstvo. My nie sme v normálnej demokracii. Dúfam, že v týchto voľbách zmena príde.

Po Radičovej vláde ste pochopili, že už nie je rozumné rozprávať, že nebudem nikdy ministrom a som tu len nato, aby som kontroloval?

Presne tak. Ale naším cieľom nebolo iba kontrolovať, možno niektorí novinári nám to podsúvali a zľudovelo to. Jednoducho to nie je zodpovedné. Ak sme raz v parlamentnej demokracii, nemôžme si dovoliť luxus typu, že zostaneme tu v opozícii a vy pravicoví to vyskladajte a porazte Fica.

Má Richard Sulík na to, aby bol premiér?

Myslím, že má, ale Veronika Remišová by bola lepšia premiérka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie