Denník N

Newsfilter: Fico musí makať v noci, Dankovi stačí povedať, že prémie na dovolenku a Vianoce vybavila SNS

Robert Fico v Lozorne. Foto – TASR
Robert Fico v Lozorne. Foto – TASR

Andrej Danko vysvetľoval 13. a 14. plat, Fico propagoval príplatky a opozícia si užíva najlepšie časy + všetko dôležité z víkendu.

Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Udalosti víkendu vybral a komentoval Konštantín Čikovský

1. O trinástom plate stále nevieme všetko podstatné

Podnikatelia, ktorí v piatok sledovali tlačovku SNS o 13. a 14. platoch, sa jej obsahu zrejme potešili. Andrej Danko v zásade sľúbil, že vo výplate za máj až november môžu (nemusia) zamestnancom poslať takmer bez dane a odvodov dokopy až 1000 eur.

Firmy teda menej zaplatia, ľudia dostanú v čistom viac a štát preto vyberie na daniach a odvodoch menej.

Bohužiaľ, má to jedno veľké „ALE“.

Čo je už jasné a vyzerá fajn:

• Prvý raz bude odmena znížená o zdravotné odvody už za máj budúceho roka, postupne sa pridajú dane a sociálne odvody, takmer úplné odpustenie príde v novembri roku 2019.

• Zamestnávateľ tak zaplatí pri hrubej mzde okolo 500 eur len o desať eur viac a zamestnanec dostane v čistom okolo 480 eur. Oproti súčasnosti tak zamestnanec dostane v čistom z 500-eurovej odmeny o približne 100 eur viac a firmu to bude stáť o približne 100 eur menej.

• Limitom je výška minimálnej mzdy (500 eur) pre odmenu za máj aj za november.

• Podmienkou vyplatenia zvýhodnenej odmeny pred koncom roka je jej vyplatenie aj na začiatku leta.

A teraz to drobné významné ALE: Letnú odmenu bude môcť podľa informácií z tlačovky dostať len zamestnanec, ktorý je vo firme najmenej dva roky, a zimnú, ak tam robí najmenej 4 roky. Dôvod nie je snaha SNS alebo nebodaj ministerstva financií podporiť lojalitu zamestnancov.

Autori návrhu chcú totiž zjavne pridať ešte jednu podmienku – odmena bez daní a odvodov bude môcť byť len z peňazí, ktoré firma zaplatí zamestnancovi viac oproti minulému obdobiu.

Minister financií Peter Kažimír ešte v auguste v súvislosti s 13. platom povedal, že „nemôžeme súhlasiť s tým, aby trinásty či štrnásty plat len znížil náklady práce zamestnávateľov na úkor štátu a ľudia nedostali viac peňazí“.

S dodatkom, že ministerstvo chce mať nástroj, ako zisťovať prírastok platu zamestnanca, aby „potom mohli podnikateľov motivovať, aby dvíhali mzdy“.

V tom čase si ešte Kažimír myslel, že Danka uhovorí, aby sa všetko spustilo až od roku 2019, ale predseda SNS sa zjavne nedal.

Výsledok je, že podmienky pre zvýhodnené odmeny sa budú v parlamente schvaľovať až na januárovej schôdzi a až potom zrejme definitívne uvidíme, či sa úľava bude týkať akejkoľvek odmeny do 500 eur, alebo pravdepodobnejšie len tej, ktorá fakticky zvýši plat zamestnanca.

Alebo ešte inak: vládna koalícia zrejme nechce cez 13. a 14. plat firmám plošne uľaviť, ale práve naopak – chce ich tlačiť do toho, aby ľuďom dvíhali platy.

Drahí čitatelia Newsfiltra,

odpovedzte nám na 3 otázky, aby sme vedeli, čo máme zlepšiť. 

2. Fico propagoval Matovičov nápad nočnou v Lozorne

Predseda vlády bol v noci zo soboty na nedeľu v Lozorne u jedného zo subdodávateľov automobiliek v nočnej smene propagovať povinné zvýšenie príplatkov za prácu cez víkendy, sviatky a v noci.

Miestny manažér ho pochválil, že vyrobil o polovicu viac „zvarkov“, ako stihnú za jednu zmenu bežní začiatočníci. Premiér pridal poznámky, že na nočnú prácu je zvyknutý z rokovaní premiérov v Bruseli a že vláda z návrhu vyšších príplatkov neustúpi, hoci „odpor niektorých zamestnávateľov bude obrovský“.

Veľká zmena pýta veľké PR. Ficových tradičných kritikov jeho nočná promoakcia, prirodzene, vytočila, no už len so štipkou odstupu jej nemožno nič dôležité vyčítať. Zavedenie príplatkov, vďaka ktorému by mali zamestnanci dostať vo výplatách v čistom ročne o pol miliardy eur viac, je najväčšie sociálne opatrenie v histórii Smeru, preto je normálne ho vysvetľovať, propagovať atď. (Pre kontext: vianočné dôchodky dajú ľuďom ročne asi sedemkrát menej, vlaky zadarmo možno dvadsaťkrát menej.)

Fico s jeho schopnosťou pútať na seba záujem všetkých médií aj opozičných politikov za jednu noc vtlačil publiku hlbokú pamäťovú stopu o tom, že vyššie mzdy cez víkendy a v noci si treba spájať s ním a jeho stranou. To, že tie príplatky aj tak musia zaplatiť firmy zo svojho a že nápad je to vlastne od matovičovcov a nie od Smeru, sa tak dostane do úzadia.

Andrej Danko – pán dovoleniek a Vianoc. Víťazom tohtoročných pretekov o privlastnenie si prozamestnaneckého opatrenia však napokon aj tak bude Andrej Danko. Akokoľvek skončia 13. a 14. platy, zamestnancov potešia a určite si spomenú, že ich tvrdohlavo presadzovala SNS. V piatok k tomu Danko cielene pridal aj prívlastky ako „dovolenková“ a „vianočná“ odmena, čo je kúsok podobný tomu, ako si Fico pred mnohými rokmi privlastnil „vianočné dôchodky“.

Mimochodom, v prvom polroku budúceho roka, keď dostanú niektorí zamestnanci prvý raz už sčasti zvýhodnený 13. plat, bude mať SNS možnosť sa pripomenúť aj živnostníkom. Prvý raz totiž väčšina z nich vďaka oveľa vyšším povoleným paušálnym výdavkom zaplatí nižšie dane. A či sa to politickým konkurentom SNS páči alebo nie, vyššie paušálne výdavky si v koalícii vyhádal na začiatku vládnutia práve Danko.

3. Opozícia si podľa AKO výrazne polepšila

Nikdy od volieb v roku 2016 nevyzerali preferencie opozície lepšie ako tesne po vyhratých župných voľbách. Združenie OĽaNO, KDH a SaS získalo v novembri podľa meraní AKO dokopy o 7 % viac ako pred mesiacom, kým trojica vládnych strán plus Kotlebova strana stratili za mesiac dokopy takmer rovnako veľa.

Vysvetlenie je, pochopiteľne, spojené so župnými voľbami. Ide len o to, či za dobré čísla môže finiš, ktorý mala opozícia v kampani, alebo sa len dobrá nálada z víťazstva preniesla v prieskume aj na možných voličov súčasnej opozície.

V každom prípade, slogan o novej revolúcii, ktorý pred dvoma týždňami začali používať opoziční lídri, už pri takých číslach nevyzerá až tak smiešne.

Jednou vetou:

4. Dokumenty zverejnené podľa infozákona ukázali, že hoci mal minister obrany podľa vlády iba rokovať o rôznych možnostiach nákupu, v skutočnosti už deň po získaní poverenia od vlády jeho úradníci podpisovali prvé zmluvy.

5. Slovenský rozpočet už podľa hodnotenia Európskej komisie nepatrí medzi najlepšie v Únii.

6. Andrej Danko sľubuje, že od januára 2019 budú všetci v štátnej správe zarábať aspoň minimálnu mzdu.

7. Minister práce Ján Richter nepotvrdil ani nevyvrátil, že by ho mal na ministerstve nahradiť Richard Raši, poslanec Smeru a súčasný košický primátor.

8. V pondelok sa začína historicky prvý hromadný výber sudcov: na 8 krajských súdoch sa bude vyberať spomedzi 264 mladých právnikov naraz 125 kandidátov na sudcovské miesta.

9. Igor Matovič naznačil, že Daniel Lipšic by sa mohol do politiky vrátiť ešte do parlamentných volieb.

10. Nadácia Tatra banky odovzdala svoje ceny za umenie.

Zaujímavé články:

• Andrej Bán o Dankovi a Kryme. (tyzden.sk)

• Peter Tkačenko o troch dôvodoch, prečo je Smer stále silný. (sme.sk)

• Lukáš Obšitník píše list rektorovi Katolíckej univerzity vo veci čestného doktorátu pre M. Fiľa. (postoj.sk)

• Jana Shemesh o tom, že aj pred 40 rokmi bolo jasné, čo je slušné a čo nie. (dennikn.sk)

Status víkendu:

Good luck robiť si srandu zo zvarkov a snažiť sa pritom udržať nuansu, že si nerobíte srandu z tvrdo pracujúcich ľudí. Premiér vytrel kocúra. (ak prijmete radu: nešla by som do toho nijakovsky nijak)

Citát víkendu:

„Pánom lobistom sa nepáči, že nemôžu vedieť informácie o ponukách od zbrojných firiem, ktoré by potom mohli využiť v iných zbrojných obchodoch.“

Andrej Danko reagoval na zistenie, že ministerstvo už v máji podpísalo memorandum s Fínmi, čím predbežne rozhodlo o dodávateľoch transportérov, a potom to pol roka tajilo.

Nový Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku: O rádioaktívnom ruskom meste Argajaš

„Nikto nám nič nepovie,“ hovorí Lilia Galižmanovová z ruského mesta Argajaš neďaleko Čeľabinska (1700 km východne od Moskvy). O tom, že z neďalekej továrne na výrobu plutónia pre ruský jadrový arzenál uniklo rádioaktívne ruténium-106 a jeho oblak sa rozšíril aj nad Európu, sa dozvedela len vďaka emailu priateľa žijúceho v Nemecku, ktorý si to prečítal v nemeckých novinách.

Únik ruténia nastal už v septembri, ale ruské úrady to priznali až minulý týždeň, hoci štátna firma Rosatom, ktorá továreň prevádzkuje, naďalej tvrdí, že sa nič nestalo.

V reportáži novinára Henryho Foya z Financial Times miestni hovoria, že už celé dve generácie trpia únikmi rádioaktívnych látok, ich príbuzní zomierajú na rakovinu vyvolanú zamorením. Továreň postavili už v 40. rokoch minulého storočia v rámci jadrového programu (podobných je v širokom okolí veľa) a až do 80. rokov boli prísne tajné.

V roku 1957 vybuchli úložiská rádioaktívneho odpadu a zamorili stovky okolitých miest – bola to najväčšia jadrová katastrofa okrem Černobyľa a Fukušimy, ale svet o nej prakticky nevedel. O desať rokov neskôr vyschli rezervoáre odpadu a rádioaktívny prach sa šíril ovzduším. Obyvatelia nielenže neboli evakuovaní, ale ani varovaní. Podľa odhadov bolo takýchto únikov mnoho a radiácii bolo vystavených asi pol milióna ľudí. Ešte nedávno vypúšťali rádioaktívny odpad do riek a Rosatom odčerpal otrávenú vodu z miestneho jazera len v roku 2015.

Ekologický aktivista Andrej Talevlin hovorí pre FT, že ruským úradom „sa nedá dôverovať“ – aj za tento výrok ho ruská televízia označila za „zahraničného agenta“. Ďalšia aktivistka, Nadežda Kutepovová, ktorá dlhodobo upozorňuje na riziká ruského jadrového programu, utiekla v roku 2015 do Francúzska zo strachu pred postihmi, keď ju štátne médiá začali obviňovať z „priemyselnej špionáže“.

Kremeľ tvrdí, že o úniku ruténia v Argajaši „nemá informácie“, hoci experti namerali takú mieru ruténia v oblasti, ktorá tisícnásobne prekračuje normy. Miestny onkológ vyhlásil, že ľudia sa nemusia obávať, majú „radšej sledovať futbal a piť pivo“.

Študentka medicíny Naďa si myslí, že „vláda by nemala veci utajovať, ak ľudia trpia“, a sťažuje sa, že „ľudia na Západe vedia viac ako my tu“. Ale miestny predavač zeleniny Jamšed, ktorý si stánok rozložil v Argajaši na Leninovej triede, vláde dôveruje: „Keď úrady hovoria, že sa nič nestalo, musíme im veriť. Som si istý, že keby sa predsa len niečo stalo, vláda urobí opatrenia.“

A tu ešte jeden link na text preložený do slovenčiny od spisovateľky Slavenky Drakulićovej o povahe zla a jednej fotografii.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Teraz najčítanejšie