Podnikatelia natočili video, v ktorom radia vláde znížiť ľuďom odvody
Republiková únia zamestnávateľov navrhla štyri opatrenia, ktoré by zamestnanom zvýšili čisté mzdy.
Jeden z najväčších zamestnávateľských zväzov, Republiková únia zamestnávateľov, reaguje na sociálny balíček vlády návrhom štyroch opatrení, ktoré by zamestnancom ešte viac zvýšili čisté príjmy. Ide o opatrenia, ktoré by znížili daňovú a odvodovú povinnosť zamestnancov, ale sčasti aj zamestnávateľov voči štátu.
O koľko by zamestnancom stúpol čistý príjem vďaka ich návrhom, ukazujú na konkrétnom príklade manželského páru – predavačky s víkendovou prácou a pekára s nočnou prácou, ktorí majú 7-ročné dieťa a v hrubom zarábajú 700 a 818 eur. Vládny balíček by im podľa ich prepočtov zvýšil čistý príjem o 135 eur mesačne.
Ale opatrenia, ktoré navrhujú oni, by dvihli manželskému páru čistý príjem o 263 eur mesačne, teda zhruba dvakrát viac. Zamestnávatelia o tom nakrútili aj video.
Čo ich k tomu vyprovokovalo
Zamestnávateľské združenie dáva najavo, že nijako nepochybuje o tom, že by platy zamestnancov mali rásť, veď ekonomike sa darí. Hovorí však, že od roku 2013 vláda každoročne vyberie na daniach a odvodoch oproti predchádzajúcemu roku minimálne o miliardu až 1,5 miliardy eur viac. Tak prečo by nemal prispieť k vyšším mzdám zamestnancov u súkromníkov aj štát?
Navrhuje preto, aby sa odpočítateľná položka na daňovníka v budúcom roku upravila nielen na 319,17 eura, ale na úroveň minimálnej mzdy 480 eur. Na rovnakú úroveň navrhujú dvihnúť aj odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody pre zamestnancov. Pripomeňme, že v parlamente je teraz návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý túto výhodu berie zamestnávateľom, čo im ročne dvihne náklady zhruba o 100 miliónov eur.
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) tiež navrhuje, aby znížená 10-percentná sadzba DPH platila na všetky potraviny. A aby zamestnanci a ani zamestnávatelia neplatili zo zvýšených príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky dane ani odvody.
„Ak vláde skutočne záleží na raste čistých príjmov zamestnancov, mala by sa o dobrú situáciu v ekonomike podeliť spolu so zamestnávateľmi,“ hovorí prvý viceprezident RÚZ Luboš Sirota.
Treba povedať, že práve vyššie príplatky vyprovokovali zamestnávateľov k tomu, že nechcú byť len ticho alebo iba kritizovať, ale ak oni, tak potom nech aj štát. Ministerstvo práce vyrátalo, že zamestnávateľom opatrenia zvýšia náklady o miliardu eur ročne.
Zamestnávatelia nepovažujú návrh SNS, aby 13. a 14. platy boli dobrovoľné a neplatili sa z nich dane a zdravotné odvody, prípadne aj sociálne odvody, za kompenzáciu. Okrem toho, že návrh je podľa SNS stále hotový len na 90 %, obávajú sa tiež, že ak sa raz takýto návrh dostane do zákona, potom sa ľahko môže zmeniť napríklad z dobrovoľného na povinný.
Smer o vyšších príplatkoch verejne hovorí od prvomájovej oslavy, ale o ich konkrétnej výške nedebatoval ani so zamestnávateľmi, ani s odborármi. Strana sa rozhodla pre poslanecký návrh, ktorý predložili jej traja poslanci len nedávno. Minister práce Ján Richter to v TA3 vysvetlil tak, že je to iniciatíva ich strany, nie celej vlády. No aby sa zachovalo aspoň aké-také dekórum, vláda to ide žehliť mimoriadnym zasadaním tripartity, ktoré sa má konať v sobotu.
Keď návrh kritizovali firmy v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska, premiér Robert Fico na to reagoval tak, že si šiel v sobotu odpracovať nočnú zmenu do výrobnej fabriky v Lozorne.
Fico opakuje, že máme najvyššie percento zamestnancov, ktorí chodia na nočné služby, a svoju nočnú službu označil za prejav solidarity s nimi. Jeho kritici to však čítajú tak, že ide len o ďalší z Ficových šikovných marketingových trikov, podobných tomu, keď sfáral do bane v Novákoch. Opozičný poslanec Jozef Mihál navyše upozornil, že Fico aj firma porušili zákon, lebo vo výrobných fabrikách nesmú pracovať dobrovoľníci.
Podporu budú hľadať najprv u odborárov
Republiková únia zamestnávateľov presviedča, že to so svojimi návrhmi myslí vážne, a do sobotňajšej tripartity sa chce pokúsiť získať pre ne podporu ostatných zamestnávateľov, no najmä odborárov. Nechcú ísť hneď za poslancami, aby sa nesprávali vlastne tak ako tí, ktorých kritizujú, že preskočili svojich sociálnych partnerov.
„Na prvý pohľad sú to rozumné návrhy,“ hovorí Vladimír Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov. Zaujíma ho ešte vyčíslenie dosahov.
Šéf Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár súhlasí s návrhom, aby sa znížila DPH na všetky potraviny z 19 % na 10 %, ten podporia. No ďalšie tri návrhy pravdepodobne nie. Určite nechcú ďalšie úľavy pre zamestnávateľov, lebo tvrdia, že by sa o svoje zisky mali vo väčšej miere podeliť so zamestnancami.
Nie sú naklonení ani tomu, aby sa zvýšili odpočítateľné položky pre zamestnancov alebo aby neplatili z vyšších príplatkov odvody a dane. Kollár hovorí, že štát musí mať peniaze na lepšie zdravotníctvo alebo na to, že ak zamestnanec stratí prácu alebo ide do dôchodku, štát bude mať preňho peniaze vo forme sociálnej dávky – podpory v nezamestnanosti či dôchodku. „Ak chceme, aby fungoval štát, musí mať na to peniaze,“ hovorí šéf odborárov, ktorý však iniciatívu zamestnávateľov víta.
Prečo návrhy presadia len ťažko
Zamestnávatelia zrejme len ťažko teraz pre svoje návrhy získajú niečiu podporu z koalície. Napríklad preto, že Fico podobne ako odborári hovorí, že zamestnávatelia by mali dávať väčšiu časť vytvorených ziskov zamestnancom na mzdy. A zdá sa, že na požiadavku, aby zamestnancom klesli odvody, začína byť alergický.
Ale aj preto, že napríklad zvýšenie odpočítateľnej položky na daňovníka si za svoju agendu zobral pôvodne aj koaličný Most-Híd, no napokon od toho ustúpil. Vysvetlenie po debatách v rámci koalície bolo, že nie sú na to peniaze. Bugárovci navrhovali, aby sa odpočítateľná položka na daňovníka zvýšila na 387,50 eura mesačne, teda menej výrazne ako suma, o ktorej hovorí RÚZ.
Pokiaľ ide o odvodovú odpočítateľnú položku pre zamestnancov s nízkymi príjmami, ktorú Smer zaviedol od roku 2015, tam to vyzerá skôr tak, že koalícia hľadá možnosti, kde na tom ušetriť. Na zdravotnícky parlamentný výbor pristál minulý týždeň návrh, aby sa toto odvodové zvýhodnenie (pre zdravotné odvody) zrušilo pre zamestnávateľov. „S nami o tom nikto nehovoril,“ odkazujú zamestnávatelia z RÚZ.
Podnikatelia vnímajú aj to, že vyššie príplatky napríklad za prácu v noci navrhovala ešte pred Smerom opozičná OĽaNO. Naposledy na jar, ale poslanci za vládne strany návrh nepodporili. Debata teda nie je o tom, aby sa príplatky nezvyšovali. No po ich kritike – zdá sa – Smer aspoň v niečom ustúpi. Richter pripustil, že niektoré profesie dostanú výnimku a nebudú musieť zvýšiť príplatky.
Ak budú výnimky, určite ich dostanú pekári, ktorí sú odkázaní na nočnú prácu a tvrdia, že plošné vyššie príplatky by viaceré pekárničky zlikvidovali. RÚZ si vie tieto výnimky predstaviť aj pre cestovný ruch, strážne služby a maloobchod.
No vyzerá to tak, že poslanecký návrh Smeru bude mať aj ďalší pozmeňovací návrh, a to po tlaku opozičných poslancov Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála. Smer hovorí, že ak pre zamestnancov verejnej správy bude výhodnejší výpočet príplatkov podľa Zákonníka práce, ten sa aj bude uplatňovať. Pôvodne sa zvýšené príplatky nemali zamestnancov verejnej správy vôbec týkať.
Pokiaľ ide o nižšiu DPH na všetky potraviny, ak budú na to tlačiť aj odborári, Smer by mohol byť k takémuto kroku zrejme najviac náchylný.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
