Britské vodárne stále využívajú prútikárstvo. Nefunguje to a ide o sebaklam, vravia skeptici
Vedkyňa nechápe, ako sa môžu zamestnanci v desiatich z 12 oslovených vodárenských spoločností v Británii spoliehať na prútikárstvo. Vedci sa zhodujú, že metóda nefunguje a ak niečo ukazuje, je to omylnosť ľudskej mysle.
Ak by ste hľadali vodu, využili by ste služby prútikára?
Minulý týždeň napísala evolučná biologička Sally Le Page z Oxfordskej univerzity rozhorčený článok, v ktorom sa začudovala nad tým, že keď technik z vodárenskej spoločnosti Severn Trent hľadal neďaleko pozemku jej rodičov vodovodné potrubie, vytiahol virguľu.
Podľa vlastných slov býva úspešný v ôsmich z desiatich prípadov.
Následne vedkyňa oslovila ďalších 11 vodární vo Veľkej Británii a zistila, že v desiatich z nich používajú zamestnanci prútikárstvo, aby našli vodu.
Prútik nič nedeteguje
Prútikárstvo je metóda vyhľadávania spodnej vody, ale aj ložísk rudy, pokladov či geopatogénnych zón. Hoci niektorí si myslia, že prax siaha až do staroveku, prvé písomné záznamy, ktoré spomínajú využitie virgule, sú až z neskorého stredoveku.
„Prútik nie je ničím iným ako kúskom dreva, ktorý nie je práve dobrým vodičom energie, a človek zase v sebe nemá žiaden detektor predpokladaného žiarenia alebo vlnenia. Možnosť detegovať čokoľvek pomocou prútika vylúčili aj viaceré exaktné experimenty s hľadaním vody, rôznych predmetov alebo s diagnostikou chorôb,“ píše sa o neúčinnosti prútikárstva na stránke Českého klubu skeptikov Sisyfos.
Experimenty prútikárstvo vylučujú
Aj evolučná biologička Le Page poznamenáva v rovnakom duchu: „Každý exaktne vykonaný test prútikárstva, pri ktorom sa hľadá voda, nedopadol lepšie ako náhoda (tu, tu, tu a tu). Rovnakú šancu, že nájdete vodu, budete mať, keď vyjdete von a budete si len tak tipovať,“ píše vedkyňa.
Český klub skeptikov Sisyfos tiež píše: „Skúsený prútikár hľadajúci vodu je obvykle dobre oboznámený s hydrologickými pomermi v krajine a navyše sa môže orientovať podľa reliéfu terénu a podľa druhu a kvality vegetácie. To všetko mu umožní dobre odhadnúť alebo aj s istotou určiť, kde sa musí naraziť na vodu, keď sa bude robiť vrt.“
Ako si potom vysvetliť skutočnosť, že na mieste, kde prútikár objaví podzemnú vodu, sa prútik náhle ohne? Nie je to dôkaz, že na prútikárstve predsa len niečo je? Nie je.
Ideomotorický pohyb
Uvedený jav vysvetľuje takzvaný ideomotorický pohyb, inak nazývaný aj Carpenterov pohyb (pomenovaný po Williamovi Benjaminovi Carpenterovi, anglickom fyzikovi a zoológovi, ktorý žil v 19. storočí).
Ide o pohyb, ktorý nevykonávame zámerne, ale podvedome, obyčajne pod vplyvom rôznych zbožných prianí.
Že to funguje, si môžete vyskúšať na vlastnej koži. Vezmite si šnúrku, zaviažte na ňu závažie a vystrite ruku. Po chvíli, bez toho, aby ste o to vedome usilovali, sa bremeno začne hýbať – buď v smere hodinových ručičiek, alebo opačne. Pravotočivý a ľavotočivý pohyb spojte s odpoveďou „áno“ a „nie“. Keď sa začnete vypytovať otázky, bremeno sa rozhýbe a vy budete mať pocit, že vám odpovedá.
https://giphy.com/gifs/pendulum-2kiNvVgxuBK4U?utm_source=iframe&utm_medium=embed&utm_campaign=Embeds&utm_term=https%3A%2F%2Fcdn.embedly.com%2Fwidgets%2Fmedia.html%3Fsrc%3Dhttps%3A%2F%2Fgiphy.com%2Fembed%2F2kiNvVgxuBK4U%2Ftwitter%2Fiframe&%3Burl=https%3A%2F%2Fmedia.giphy.com%2Fmedia%2F2kiNvVgxuBK4U%2Fgiphy.gif&%3Bimage=https%3A%2F%2Fmedia.giphy.com%2Fmedia%2F2kiNvVgxuBK4U%2Fgiphy.gif&%3Bkey=a19fcc184b9711e1b4764040d3dc5c07&%3Btype=text%2Fhtml&%3Bschema=giphy
„Kúzlo?“ pýta sa na uvedený pokus psychológ Tom Stafford z univerzity v Sheffielde pre BBC. Nie, vraví psychológ a odpovedá: „Len bežný každodenný trik nášho vedomia. Nejde tu o žiadnu nadprirodzenú silu, len o malé pohyby, ktoré robíte bez toho, aby ste si to uvedomovali. Šnúrka umožňuje, aby boli pohyby obzvlášť výrazné.“
Mimochodom, na rovnakom princípe fungujú aj rôzne špiritistické tabuľky. Ľudia si myslia, že keď píšu na tabuľke, prehovára cez nich duch zo záhrobia. No skutočnosť je taká, že sme to my sami, kto po tabuľke hýbe prstami podľa toho, čo by sme si podvedome priali, aby nám duch povedal.
Skeptici spravili experiment
Prútikárstvo otestovali v roku 2014 v Českom klube skeptikov Sisyfos. V tomto prípade nešlo o vyhľadávanie vody, ale o detekciu a rušenie geopatogénnych zón.
Ak by prútikár Josef Škoda uspel, dostal by 10-tisíc českých korún a odporučili by ho na účasť v paranormálnej výzve na milión dolárov, ktorú vyhlásila Vzdelávacia nadácia Jamesa Randiho.
Paranormálna výzva 2014, detekcia geopatogénnych zón. Zdroj – YouTube
Pán Škoda tvrdil, že dokáže spoľahlivo odhaliť geopatogénne zóny, čiže zóny akejsi negatívnej energie (vedci ich existenciu odmietajú). Ich rušenie spočíva podľa českého prútikára v tom, že vezme dva keramické taniere a položí ich dnom nahor na najvyšší bod v miestnosti s geopatogénnou zónou.
Skeptici zobrali dve škatule a do jednej z nich uložili taniere tak, aby rušili zóny, a do druhej z nich tak, aby zóny nerušili (kontrolná skupina). Potom dali škatule s taniermi na najvyššie miesto v miestnosti, kde prútikár identifikoval zónu s negatívnou energiou. Jeho úlohou bolo určiť, či taniere zónu odstránili (dnom nahor) alebo nie (dnom nadol).
Sila sebaklamu
Test mal 30 kôl. Ako dopadol? „V 14 prípadoch sa podarilo Josefovi Škodovi správne identifikovať, čo sa v škatuli ukrýva (rušič zóny či nie), a v 16 prípadoch sa mu to nepodarilo.“
O výsledkoch experimentu skeptici napísali: „Uchádzač nevedel, akým spôsobom sa jeho schopnosti ‚vyparili‘. Zrazu zodpovedali náhodnému výskytu. Čo sa stalo? Nič iné ako to, že prútikár názorne ukázal silu sebaklamu a prácu podvedomia.“
Opakovane v našich článkoch upozorňujeme, že ľudská myseľ je plná chýb a omylov, a preto by sme nemali uveriť všetkému, čo nám poradí. Najlepší príklad, keď si uvedomíme silu klamov, sú optické ilúzie, lebo vtedy na vlastné oči vidíme, ako sa s nami myseľ pohráva. Nedokonalosti ľudskej mysle však nie sú vyhradené iba pre optické klamy, no zasahujú celú škálu kognitívnych procesov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
