Denník N

Moderátor Václav Moravec: Nenávidíme cudzincov, ale vládnu nám Slovák a Polojaponec. Je to blázinec

Foto – archív V. M.
Foto – archív V. M.

Jeden z najuznávanejších moderátorov Českej televízie sa obáva, že systém médií v Česku musí prejsť krízou, následným kolapsom a potom ho budú môcť začať budovať odznova.

V jeho relácii Otázky Václava Moravce sa už vystriedali stovky politikov a v takmer nezmenenej podobe vysiela 13 rokov, Andrej Babiš v nej však odmieta diskutovať. Budúceho premiéra vníma ako cynika a najobratnejšieho politika od čias Václava Klausa, určitú podobnosť vidí aj s Mečiarom. 

Podľa najpravdepodobnejšieho scenára prezident Zeman na Mikuláša vymenuje za nového českého premiéra Andreja Babiša. Je v súčasnosti Česká republika historicky najbližšie k nedemokratickému smerovaniu?

Myslím, že kým sa nezmení ústava, je to číra špekulácia. Nesporne smeruje k autoritatívnejšiemu poňatiu demokracie a na to už dôkazy máme, stačí, keď sa pozrieme na hnutie ANO. Už len fakt, že značka a logo hnutia nepatria politickej strane, ale zvereneckému fondu spoluspravovanému manželkou predsedu. To, čo sledujeme v Poľsku, teda posun k autoritatívnemu režimu, môže byť neblahou inšpiráciou aj pre české politické spektrum.

Slovenská režisérka Zuzana Piussi sa dokonca vyjadrila, že „Babiš je horší než Mečiar, len to Česi ešte nevedia“. Súhlasíte, alebo sú takéto vyjadrenia prehnané?

Zuzana Piussi má ako dokumentaristka právo na emocionálnejší prístup, ale, samozrejme, určitú podobnosť Babiša s Mečiarom môžeme pripustiť. Napríklad prepojenie politiky s biznisom. Veď na tom Babiš vyrástol – najprv obchodne a potom politicky. Pozrime sa, aké väzby mal na ministra vnútra Stanislava Grossa, Ivana Langera a taktiež Václava Klausa. Výstižne to opísal novinár Henry Foy z Financial Times, keď navštívil Prahu. Sedel v hoteli s Babišom ako ministrom financií. Ten v rozhovore označil Klausa za niekoho, kto zničil republiku, je symbolom klientelizmu a korupcie.

To neznie priateľsky.

Potom do hotela vstúpil práve Klaus a Babiš sa s ním začal vítať ako s najväčším kamarátom. Keď Klaus odišiel, vrátil sa v rozhovore k svojej predošlej rétorike ohovárania. Novinár vtedy nedokázal pochopiť, čo za vzťah títo dvaja majú, ale napísal jeden z najlepších článkov, čo sa opisu Babišovej osobnosti týka.

Foto N – Pavel Bielik

VÁCLAV MORAVEC – český novinár, moderátor, redaktor a vysokoškolský učiteľ žurnalistiky. Narodil sa v roku 1974 v Ústí nad Orlicí a vyštudoval Fakultu sociálních věd Univerzity Karlovy v Prahe, kde dnes pôsobí ako pedagóg. Od roku 2004 s prestávkami moderuje politickú diskusnú reláciu Českej televízie Otázky Václava Moravce a na ČT24 taktiež mesačník Fokus VM. V minulosti ako moderátor a redaktor pracoval napríklad pre Evropu2, Český rozhlas, Frekvence1, a až do jej uzatvorenia v roku 2006 aj pre českú sekciu rádia BBC. Je štvornásobným držiteľom ceny TýTý v kategórii osobnosť televíznej publicistiky. Má dvoch mladších súrodencov, je slobodný a žije v Prahe.

Čo to o ňom vypovedá?

Je veľký pragmatik a predátor. Na jednej strane by si prial, aby ho uznávala západná Európa, ale zároveň prispieva k jej deštrukcii. Veľmi zaujímavý pohľad má Martin Šimečka, ale aj ďalší slovenskí novinári, ktorí poznajú Babiša, Mečiara a aj to, prečo Babiš pred ním utiekol do zahraničia. Pre mňa je z hľadiska vývoja českej spoločnosti nepochopiteľný paradox, že dokážeme byť netolerantní voči cudzincom, a pritom premiérom bude bývalý Slovák, pražskou primátorkou je bývalá Slovenka, jeden z najpopulárnejších politikov je Polojaponec a všetci kážu o národnom princípe. To je blázinec.

Podľa niektorých prieskumov volia Babiša najmä ľudia so základným vzdelaním a dôchodcovia. Môžu teda pociťovať istú nostalgiu za federáciou a slovenský pôvod nepovažujú za cudzí element.

Podľa prieskumov, ktorými disponujem ja, Babiš počas posledných štyroch rokov úplne vymenil voličský elektorát. Zo začiatku zaujal mestských liberálov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, pričom išlo o sklamaných voličov TOP09, ODS a stredových voličov ČSSD.

Na základe čoho tak radikálne vymenil voličské spektrum?

Zmenil prístup. Ide o najobratnejšieho a zároveň najcynickejšieho politika od čias Václava Klausa. Taký česko-slovenský Frank Underwood.

Foto – archív V. M.

Najobratnejší v akom zmysle?

V zmysle využívania politickej moci, prácou s médiami a podobne. V dnešnom ponímaní je Babiš v mojich očiach po Klausovi a Zemanovi tretí najvýznamnejší český politik v histórii samostatnej republiky. Politický predátor, ktorý bez škrupúľ dokáže využívať mechanizmy moci.

Jedno z hesiel, s ktorým vstupoval do politiky, bolo, že je už dostatočne bohatý na to, aby musel v politike kradnúť.

Principiálne odmietam, že ak je niekto bohatý, je aj morálny a nepotrebuje kradnúť. Neveril som, že po predošlých skúsenostiach u nás ešte dôjde k tomu, že podnikateľ vytvorí politickú stranu ako podnikateľský subjekt. I v priebehu roku 2013 som mal pochybnosti z raketového nárastu preferencií hnutia ANO. Naše sociologické výskumy sa však nemýlili. Často som na besedách počúval, ako sú ľudia sklamaní z TOP09, z ODS a že Babiš je iný, lebo nepotrebuje kradnúť.

Čo si chcel teda dokazovať?

Keď bol v roku 2011 prvýkrát v mojej relácii, verejne pomenoval osobu, ktorá od neho žiadala úplatok za to, že prezident Václav Klaus nebude vetovať zákon o biopalivách. On to nikdy nedoložil, ale neustále opisoval, čo sa deje v pozadí politiky. Vtedy zároveň prezradil svoju motiváciu. Tým, že sa celý čas pohyboval v jej zákulisí, ale iba s kontaktmi, bez priameho vplyvu, povedal si, že do nej vstúpi, aby mohol sám začať určovať pravidlá.

Predsedom poslaneckej snemovne sa nedávno stal Radek Vondráček z ANO, hlasovalo zaňho 135 poslancov z ANO, KSČM, SPD a Pirátov. Dá sa z tejto dohody vyvodiť aj možná podpora Babišovej menšinovej vlády od KSČM a SPD?

Uvidíme. Petr Fiala ako predseda druhej najsilnejšej strany nebol zvolený za podpredsedu poslaneckej snemovne. Porazili ho Tomio Okamura a Vojtěch Filip. Trojkoalícia ANO, SPD a komunisti takmer jednotne nehlasovala za Fialu a zdá sa, že ide o novú silu v snemovni po týchto voľbách. Vďaka spoločným záujmom, ktoré sa týkajú obmedzovania demokracie, môžu presadiť hocičo. Snáď práve toto nebude budúcnosťou Česka.

Veľa sa hovorí aj o zahraničnom smerovaní budúcej vlády. ANO síce navonok deklaruje zotrvanie v EÚ a NATO, zároveň však presadzuje postoj nutnej zmeny fungovania Únie. Je možné, že sa z Česka stane po Maďarsku a Poľsku ďalší ostrov euroskeptických postojov v rámci V4?

Obávam sa, že sa to netýka iba strednej Európy. Väčšinová európska verejnosť si neuvedomuje, komu tento chaos vyhovuje a že to nedochádza ani vedúcim inštitúciám v Bruseli, je len ukážkou ich neschopnosti.

Foto N – Pavel Bielik

Hovoríme o Rusku?

Predovšetkým. Vladimir Putin predsa priznáva, že mu euroatlantické smerovanie prekáža. Nechcem však z rozpadu Európskej únie viniť Putina, prispieva k nemu najmä iracionalita samotnej európskej populácie a bruselských elít. V takto globalizovanom svete, v ktorom hrajú významnú úlohu geopolitické hry, sa súčasnému správaniu Európy musia Rusko s Čínou doslova smiať.

Žijeme vo svete slobody, voľného cestovania, demokracie a zároveň vytvárame chaos a zmätok. Mne to pripadá absolútne iracionálne. A najzaujímavejšie na tom je, že ľudia ako Václav Klaus, ktorý za Českú republiku podával „prihlášku“ do EÚ, alebo Miloš Zeman do NATO…

Svoje postoje absolútne otočili a sú dnes jej najväčšími odporcami.

Presne tak. A hoci si o Robertovi Ficovi na Slovensku môžete myslieť čokoľvek, veľmi na ňom oceňujem, že po Dzurindovej vláde nezablokoval vstup Slovenska do eurozóny. Považoval som ho za populistu a priznávam, že v tomto prípade som sa v ňom zmýlil.

Vráťme sa ešte k možným povolebným scenárom v Česku. SPD Tomia Okamuru presadzuje referendum o vystúpení krajiny z Európskej únie a NATO. V októbrových predvolebných debatách v Českej televízii konanie takéhoto referenda nevylúčili komunisti ani Piráti. Je teda v súčasnosti český národ naozaj odhodlaný vzďaľovať sa od hlbšej integrácie?

Veľmi ťažko sa mi na to odpovedá, pretože ja ako novinár by som si ten experiment s referendom a následným vystúpením z európskych inštitúcií prial. Pokojne tie inštitúcie zničme, opusťme Európsku úniu, vráťme polbilióna korún, ktoré sme v priebehu rokov z Únie dostali a zoštátnime Českú televíziu. Ja to, samozrejme, budem považovať za chybu a do konca svojho života budem bojovať za existenciu silných verejnoprávnych médií. Ak je však pre niekoho tá inštitúcia taká odporná, urobme to! Veď vy ste to predsa na Slovensku za Mečiara zažili. V Česku si, zdá sa, mnoho vecí nedokážeme dostatočne vážiť.

Takže máte pocit, že je český volič euroskeptický aj preto, že  na rozdiel od toho slovenského neprežil naozajstný zápas o demokraciu?

Myslím, že áno. Česi mali obrovskú výhodu vo Václavovi Havlovi, ktorý im jednoduchšie otvoril dvere do Európskej únie a NATO. Ak však niečo dobývate zložitejšie a trvá to dlhšie časové obdobie, z historického hľadiska si to neskôr budete vážiť viac. Aj preto je u vás snaha o zakotvenie sa v európskych štruktúrach väčšia.

Slovensko spomínaný experiment nedávno zažilo taktiež – s Marianom Kotlebom v Banskobystrickom kraji. Zdá sa však, že sa z neho pri posledných voľbách do VÚC dokázalo poučiť.

Tie voľby  som podrobne sledoval. Časť Slovenska ho považovala za mesiáša, nakoniec sa ukázalo, že sa správa horšie ako štandardní politici. Aj na základe tohto príkladu tvrdím, že verejnosť si chyby, ktorých sa pri voľbách dopustí, uvedomí až vtedy, ak po nich bude reálne znášať dôsledky. U vás sa nakoniec zmobilizovala občianska spoločnosť, študenti aj médiá. Najprv, zdá sa, musíme prejsť akousi iracionálnou frustráciou, ktorej osobne vôbec nerozumiem. Pozrite sa na brexit a čo sa preň aktuálne v Británii deje.

Foto N – Pavel Bielik

Hovorilo sa dokonca o potvrdzujúcom referende o vystúpení Británie z EÚ.

Pretože nevedia, čo s tým. Aj tí konzervatívci, čo kedysi stavali na brexit, napríklad Johnson a jeho okolie, si mysleli, že spojenectvo s USA to vykompenzuje a Británia sa na EÚ vôbec nemusí spoliehať. Lenže Amerika má dosť svojich starostí, nehovoriac o tom, aký je Donald Trump nevypočítateľný. Brexit bol krásny experiment. Nech teda aj českí voliči konečne pocítia, aké to je niesť zodpovednosť za svoju voľbu.

Čo nám výsledky volieb hovoria o samotných voličoch?

Predovšetkým nám ukazujú, že český volič chce jedného silného vodcu. Preto sa možno SPD s KSČM v ďalších voľbách nedostanú do parlamentu. Babišovi v budúcom roku jednoznačne ide o predčasné voľby a bude sa snažiť opakovať Ficovu cestu – pozbierať všetkých ľavicových voličov do jednej silnej strany a navyše, keďže je populista, povysáva aj okamurovcov.

Mohol by v predčasných voľbách zostaviť jednofarebnú vládu, ako sa to v druhom volebnom období podarilo Ficovi?

Tesne, ale mohol. Ťaží z neschopnosti ostatných. KSČM si napríklad doteraz neuvedomila, že jej Babiš kradne voličov, čo svedčí o neschopnosti jej vedenia. A o tom, v akom stave je pravica, ani nehovorím.

Sú Babiš s Okamurom naozajstné politické talenty, alebo sme len svedkami hlbokej krízy tradičných politických strán?

Platia oba faktory. Musím sa však priznať, že od 90. rokov som nestretol schopnejšieho a pracovitejšieho politika, ako je Andrej Babiš. Už od volieb jazdí po regiónoch, povedané jeho slovami – blábolí a robí permanentnú kampaň. Má so svojimi voličmi fyzický kontakt a to je jedna zo zásadných vecí, ktoré podceňujeme. Pozrite sa, ako ho podporujú ľudia v regiónoch, kde vlastní fabriky. Hovoria, dobre, platí nám málo, ale aspoň tu vďaka nemu nejakú prácu máme.

Prejdime k téme médií. Do akej miery sa na výsledku parlamentných volieb odrazilo to, že líder jednej zo strán uchádzajúcich sa o hlasy občanov vo voľbách, vlastní značnú časť českého mediálneho priestoru?

Nemôžeme hovoriť len o Babišovi. Začalo sa to postupným skupovaním médií PPF, Křetinským, J&T aj Pentou. Odvtedy si žurnalistiku výrazne podmanili vlastníci médií. Ekonomické subjekty si jednoducho kúpili jadrové kufríky, ako to kedysi fantasticky pomenoval Marek Dospiva z Penty. A spochybňovanie istých médií podľa toho, kto ich vlastní, je predsa dobre známa politická stratégia tak Andreja Babiša, ako aj Miloša Zemana.

Foto N – Pavel Bielik

A čo tendencie Babiša zasahovať priamo do novinárskej práce? O nich sa podľa svedectiev vedelo už z čias jeho podnikateľskej kariéry, keď pravidelne volával do redakcií. Bola reakcia novinárov a ostatných médií, napríklad na kúpu Mafry, dostatočná, aby dala verejnosti jasne najavo, o aké ohrozenie slobody tlače môže ísť?

Áno, ale na to už bolo neskoro. Ako novinári sme totiž výraznejšie neupozorňovali na inštitucionálne ohrozenie žurnalistiky. V 90. rokoch všetky médiá razili jednotnú cestu ekonomickej transformácie. Obraz úspešného podnikateľa, ktorý následne môže byť aj úspešným politikom, tu predsa v tom čase vytvárali práve tí novinári, ktorí kvôli Babišovi odchádzali, keď kupoval Mafru. Kritická žurnalistika bola teda slabá už od začiatku 90. rokov. Aj vďaka tomu mohol nastať rok 2013 a veľké skupovanie. Výsledkom je, že novinárom verí len málokto a táto nedôvera len podporuje rozvoj manipulácií a konšpirácií.

Čo sa s tým dá robiť?

Systém médií musí prejsť krízou, následným kolapsom a potom ho môžeme začať budovať odznova. Neviem, či sme už dosiahli dno, alebo to bude musieť zájsť až k spomínanému zoštátneniu či sprivatizovaniu verejnoprávnych médií. I veľkým ekonomickým hráčom silný Český rozhlas a televízia prekážajú.

Je teda pre české verejnoprávne médiá v týchto časoch náročné udržiavať pozíciu vyváženosti a zároveň dostatočne informovať verejnosť bez toho, aby boli obviňované z antikampane?

Je to enormne náročné. Ako verejnoprávne médiá sa nemôžeme brániť, v opačnom prípade to vyzerá tak, že do kampane naozaj vtiahnutí sme a práve to sa snažia politické stratégie dosiahnuť. Tvrdím, že by sme sa brániť mali. Milošovi Zemanovi vyhovuje napádanie Českej televízie, len aby sa dostal do úlohy „otloukánka“. To je, samozrejme, nezmysel vzhľadom na to, koľko času jemu a Ovčáčkovi ČT24 poskytuje.

Byť nestranný a dávať priestor rôznym prúdom je jedna vec, v kódexe Českej televízie je však napísané, že máme povinnosť rozvíjať demokratické hodnoty a nie propagovať extrémistické názory schovávajúce sa za vyváženosť. To slovo v tomto kontexte je úplne absurdné. Úlohou žurnalistiky predsa nie je posadiť vedľa seba renomovaného vedca s človekom, ktorý bude tvrdiť, že zem je plochá, poskytnúť im rovnaký priestor a počkať, kým si divák vyberie.

Aký postoj teda preferujete?

Postoj osvietenej, racionálnej žurnalistiky. Dostali sme sa do stavu, v ktorom proti sebe postavíme dvoch bláznov, ani jeden z nich nenarába s faktami, na čom vo výsledku ani nezáleží, pretože dôležité je, že sme „vyvážení“.

Šéfredaktor týždenníka Respekt Erik Tabery sa v nedávnom rozhovore pre Denník N vyjadril, že české verejnoprávne médiá na jednej strane odvádzajú skvelú prácu v investigatívnych programoch,  v spravodajských reláciách sú však príliš opatrné, z obavy, že budú obvinené z poškodzovania Babiša.

Súhlasím, ale problém je v tom, že ostatné médiá sa nezastávali spravodajstva vo chvíli, keď odvádzalo skvelú prácu. Veď ja sám čelím obvineniu, že som do relácie pozval Jana Švejnara a Tomáša Sedláčka, dvoch najcitovanejších ekonómov v zahraničí. Úrad Rady pre rozhlasové a televízne  vysielanie pod tlakom väčšiny v snemovni tvrdí, že to bolo celé propagandistické proti euru a že je Moravec nevyvážený. Ak opomeniem, že sme o eure rozprávali dvadsať minút, musíme si uvedomiť, že vstupom do EÚ sme sa predsa zaviazali, že euro skôr či neskôr prijmeme. Nie je teda normálne rozprávať sa o tom či, ale kedy. Toto  je otázka mojej novinárskej integrity. Nechám sa zastrašovať a hrať hru na pseudovyváženosť, alebo pôjdem smerom racionálnej žurnalistiky, pretože fakty sú na mojej strane!

Chcete tým naznačiť, že po voľbách budú médiá ešte pod väčším tlakom?

Bezpochyby. Bodaj by sme na tom v Českej televízii boli aspoň z polovice tak dobre, ako v chválach, ktoré počúvam od slovenskej verejnosti a kolegov vždy, keď prídem na Slovensko.

Pre RTVS bolo vždy vysielanie Českej televízie vzorom, ktorému sa chcela priblížiť.

A to z prostého dôvodu. Mečiar si na nej roky robil svoju propagandu, z ktorej sa Slovenská televízia dodnes spamätáva. V tom Babiš uvažuje podobne, má totiž myslenie Vladimíra  Mečiara. Až sa to stane aj u nás, potom divák pochopí, o čom to celé je.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie