Štyri mesiace, ktoré otriasli SNS

Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko zjavne ani po viac ako desiatich dňoch nepochopil, že rečniť v ruskej Štátnej dume je v rozpore so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenska i s deklaráciou troch najvyšších ústavných činiteľov. Ako povedal cez víkend, „nemôžete prijať chlieb aj kritizovať hostiteľa“ či „nedostal som žiadnu výhradu k môjmu prejavu“.

Kdeže sú tie časy, keď Danko ukazoval prívetivejšiu tvár SNS, keď lámal osobné rekordy v rebríčku dôveryhodnosti politikov a keď sa o ňom hovorilo ako o možnom budúcom premiérovi? Po skúsenostiach z uplynulých štyroch mesiacov je ťažké predstaviť si, že by s ním bol vôbec niekto rád v koalícii.

Začalo sa to v auguste, keď predseda SNS bez varovania vypovedal koaličnú zmluvu a pripravil tak infarktové stavy aj takým politikom ako Robert Fico a Béla Bugár, ktorí si mohli myslieť, že už zažili všetko. Pritom je ešte aj dnes ťažké rozlúštiť, prečo to Danko robil. Po mesiaci vyhrážok a trucovania nezískal prakticky nič podstatné, akurát zničil svoj štátotvorný imidž. Okrem odrobiniek dostal akurát lekciu, že v sociálnom populizme (13. a 14. platy) Smer neprekoná.

A potom prišiel záver kauzy na ministerstve školstva, keď premiér odvolal ministra Petra Plavčana a Danko dostal lekciu, kto je najväčší šéf. A hoci sa niektorí esenesáci zastrájali, že budú spolu s opozíciou hlasovať za odvolanie Jána Richtera z postu ministra práce, nakoniec stiahli chvosty.

No ani to nebolo posledné číslo SNS. Nomináciou Lukáša Machalu na post šéfa služobného úradu na ministerstve školstva strana previedla, v akom myšlienkovom svete žijú viacerí jej členovia a nominanti. Jedni vidia za všetkým iluminátov a ďalšie tajné spolky so svetovládnymi ambíciami a druhým je to úplne jedno.

Strana neskôr upriamila našu pozornosť na dianie na ministerstve obrany. To by v prípade nových transportérov hádam najradšej utajilo aj samotný fakt, že nejaké vôbec budeme kupovať. Nečudo, keď aj to málo dostupných informácií napovedá tomu, že z toho budú profitovať strane blízki ľudia.

A nakoniec je tu Dankova návšteva v Moskve, kde sa nielenže fotil s delom a s baletkami, ale vystúpil tiež v zbore, ktorý je parlamentom len podľa mena, ktorý takmer jednohlasne odobril anexiu Krymu a ktorý vedie človek zo sankčného zoznamu. Predseda Národnej rady tým spochybnil nielen seba, čo by bolo jedno, ale aj republiku, čo už za hlavu hodiť nemôžeme.

S takými akciami, ako bolo vypovedanie koaličnej zmluvy, s takými nomináciami, ako na ministerstvách školstva a obrany, s takými obchodmi, akými sú transportéry, a s takým prístupom k záujmom Slovenskej republiky, aký predvádza Danko od vystúpenia v Moskve, síce SNS svojich skalných voličov stratiť nemusí, ale u ostatných stratí aj zvyšky dôveryhodnosti. Niežeby to bola škoda.