Kysuce a Orava sú dva svety. Pred kopcom boduje Blanár, Smer a SNS, za ním Jurinová a KDH

Máloktoré regióny sú si také podobné a zároveň také odlišné ako Orava a Kysuce. Rôzne životné stratégie pomenovali spisovatelia a sociológovia už v minulom storočí a pretrvávajú dodnes. Potvrdzujú to vždy aj výrazne odlišné výsledky volieb.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Sú tesne vedľa seba, ľudia v nich na prvý pohľad žijú v podobných podmienkach, no pri všetkých celoštátnych voľbách sa správajú úplne odlišne. Orava a Kysuce.

Kedysi patrili k najchudobnejším regiónom na Slovensku, v posledných desaťročiach sa zviechajú. Hlavne na Kysuce prichádzajú investície a stali sa priemyselným i tranzitným regiónom. Pozdvihla sa aj Orava. Domy na dedinách v oboch regiónoch sú veľké a väčšinou upravené. Viditeľnú chudobu a úpadok na Orave ani na Kysuciach nezbadáte.

Zjavná je v oboch krajoch silná viera a vzťah ku kostolu – jedna anekdota z Oravy na úvod: keď raz v 90. rokoch v Krušetnici vyhral Mečiar (vyhrával vo veľkej väčšine obcí), farár zakázal na niekoľko týždňov spievať v kostole a dokonca sa v ňom ani nezvonilo.

Keď sme sa spýtali na Kysuciach, či kňazi pred voľbami nabádajú, komu dať hlas, odpoveď znela, že „to by si u nás na rozdiel od Oravy nedovolili“.

Stará Bystrica. Foto N - Tomáš Benedikovič

Volebné výsledky boli výrazne odlišné v týchto dvoch regiónoch vlani v parlamentných voľbách aj teraz v župných a pokračovať by sa dalo aj hlbšie do histórie. Skrátene – Kysučania momentálne jednoznačne preferujú dvojblok Smer – SNS a v župných voľbách uprednostňovali doterajšieho župana Juraja Blanára. Oravci sa zasa najviac videli v kandidátoch OĽaNO, Siete a KDH a v tohtoročných voľbách jednoznačne preferovali svoju rodáčku Eriku Jurinovú.

Výrazné rozdiely búrajú mýtus málo znalých ľudí z iných častí krajiny, že sever stredného Slovenska bol odjakživa len Mečiar, Slota, Fico a teraz aj Danko.

Prečo sa ľudia z Kysúc a Oravy správajú tak odlišne? Odkedy rozmýšľajú pri voľbách inak a prečo?

Volebné rozdiely Kysuce – Orava

V kysuckom okrese Čadca dalo v posledných parlamentných voľbách Smeru a SNS hlasy viac ako 58 percent ľudí a v posledných župných voľbách tu kandidát Smeru Juraj Blanár dostal viac ako 53 percent hlasov, Erika Jurinová z OĽaNO však len 28 percent. V okrese Kysucké Nové Mesto dostal Smer a SNS 57 percent.

Pri župných voľbách boli hlasy pre Blanára a Jurinovú pomerne vyrovnané. Keď však spočítame hlasy pre kandidátov Smeru, SNS a bývalých členov Smeru Jána Mikolaja, Mariána Murína a Antona Martvoňa, prídeme k pomeru 49 k 38 v prospech ľavice a nacionalistov.

V oravskom okrese Námestovo dalo v parlamentných voľbách hlas OĽaNO, Sieti a KDH až 44 percent voličov, Smeru a SNS 37 percent. KDH, ktoré sa na celoštátnej úrovni nedostalo cez päť percent, tu získalo takmer 14 percent. Vo zvyšných dvoch oravských okresoch, Dolný Kubín a Tvrdošín, dostali OĽaNO, KDH, SaS a Sieť 42 percent, Smer a SNS necelých 36 percent hlasov.

Orava výrazne viac hlasovala v prospech svojej rodáčky Eriky Jurinovej. Vyhrávala nad Blanárom v pomere aj viac ako tri k jednej.

Rozdiely existujú desaťročia

Zásadné rozdiely vo volebnom správaní, ale aj v životných motiváciách si už pred 20 rokmi všimli sociológovia Vladimír Krivý, Viera Feglová a Daniel Balko v knihe Slovensko a jeho regióny. Opisy mentality obyvateľov oboch krajov sú nemilosrdné.

Kysuce, teda vtedajší okres Čadca (teraz okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto), opisuje Krivý ako chudobný kraj s absolútnou prevahou katolíckeho obyvateľstva s citeľným antisemitizmom, značne rozšíreným alkoholizmom a nedostatočnými medzilokačnými kontaktmi. Pridáva aj vyššiu frekvenciu sobášov medzi príbuznými

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás