Kysuce a Orava sú dva svety. Pred kopcom boduje Blanár, Smer a SNS, za ním Jurinová a KDH

Sú tesne vedľa seba, ľudia v nich na prvý pohľad žijú v podobných podmienkach, no pri všetkých celoštátnych voľbách sa správajú úplne odlišne. Orava a Kysuce.

Kedysi patrili k najchudobnejším regiónom na Slovensku, v posledných desaťročiach sa zviechajú. Hlavne na Kysuce prichádzajú investície a stali sa priemyselným i tranzitným regiónom. Pozdvihla sa aj Orava. Domy na dedinách v oboch regiónoch sú veľké a väčšinou upravené. Viditeľnú chudobu a úpadok na Orave ani na Kysuciach nezbadáte.

Zjavná je v oboch krajoch silná viera a vzťah ku kostolu – jedna anekdota z Oravy na úvod: keď raz v 90. rokoch v Krušetnici vyhral Mečiar (vyhrával vo veľkej väčšine obcí), farár zakázal na niekoľko týždňov spievať v kostole a dokonca sa v ňom ani nezvonilo.

Prečítajte si

Čo si máme myslieť o Maďaričových zmenách v Smere a čo s nimi majú Kysuce?

Keď sme sa spýtali na Kysuciach, či kňazi pred voľbami nabádajú, komu dať hlas, odpoveď znela, že „to by si u nás na rozdiel od Oravy nedovolili“.

Volebné výsledky boli výrazne odlišné v týchto dvoch regiónoch vlani v parlamentných voľbách aj teraz v župných a pokračovať by sa dalo aj hlbšie do histórie. Skrátene – Kysučania momentálne jednoznačne preferujú dvojblok Smer – SNS a v župných voľbách uprednostňovali doterajšieho župana Juraja Blanára. Oravci sa zasa najviac videli v kandidátoch OĽaNO, Siete a KDH a v tohtoročných voľbách jednoznačne preferovali svoju rodáčku Eriku Jurinovú.

Výrazné rozdiely búrajú mýtus málo znalých ľudí z iných častí krajiny, že sever stredného Slovenska bol odjakživa len Mečiar, Slota, Fico a teraz aj Danko.

Prečo sa ľudia z Kysúc a Oravy správajú tak odlišne? Odkedy rozmýšľajú pri voľbách inak a prečo?

Volebné rozdiely Kysuce – Orava

V kysuckom okrese Čadca dalo v posledných parlamentných voľbách Smeru a SNS hlasy viac ako 58 percent ľudí a v posledných župných voľbách tu kandidát Smeru Juraj Blanár dostal viac ako 53 percent hlasov, Erika Jurinová z OĽaNO však len 28 percent. V okrese Kysucké Nové Mesto dostal Smer a SNS 57 percent.

Pri župných voľbách boli hlasy pre Blanára a Jurinovú pomerne vyrovnané. Keď však spočítame hlasy pre kandidátov Smeru, SNS a bývalých členov Smeru Jána Mikolaja, Mariána Murína a Antona Martvoňa, prídeme k pomeru 49 k 38 v prospech ľavice a nacionalistov.

V oravskom okrese Námestovo dalo v parlamentných voľbách hlas OĽaNO, Sieti a KDH až 44 percent voličov, Smeru a SNS 37 percent. KDH, ktoré sa na celoštátnej úrovni nedostalo cez päť percent, tu získalo takmer 14 percent. Vo zvyšných dvoch oravských okresoch, Dolný Kubín a Tvrdošín, dostali OĽaNO, KDH, SaS a Sieť 42 percent, Smer a SNS necelých 36 percent hlasov.

Orava výrazne viac hlasovala v prospech svojej rodáčky Eriky Jurinovej. Vyhrávala nad Blanárom v pomere aj viac ako tri k jednej.

Rozdiely existujú desaťročia

Zásadné rozdiely vo volebnom správaní, ale aj v životných motiváciách si už pred 20 rokmi všimli sociológovia Vladimír Krivý, Viera Feglová a Daniel Balko v knihe Slovensko a jeho regióny. Opisy mentality obyvateľov oboch krajov sú nemilosrdné.

Kysuce, teda vtedajší okres Čadca (teraz okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto), opisuje Krivý ako chudobný kraj s absolútnou prevahou katolíckeho obyvateľstva s citeľným antisemitizmom, značne rozšíreným alkoholizmom a nedostatočnými medzilokačnými kontaktmi. Pridáva aj vyššiu frekvenciu sobášov medzi príbuznými .

 

Z historických súvislostí treba pridať silnú vlnu vysťahovalectva a návrat subkultúry „Amerikánov“. Po II. svetovej vojne veľa Kysučanov začalo chodiť na týždňovky do baní na Ostravsko. Sociológ pripomína pašeráctvo Kysučanov, aj prácu kysuckých žien v Česku.

„Na základe uvedeného by sa dala predpokladať podnikavosť a samostatnosť, tie sa však v podstate neprejavujú. Aj reštituované lesy sa zužitkovávajú predovšetkým drancovaním: okamžitým výrubom a odpredajom dreva,“ píše. A pridáva, že na Kysuciach aj napriek storočnému pravidelnému kontaktu s Českom dominujú silné izolacionistické tendencie.

„Nepodnikavosť, pasivita, sklon k izolacionizmu, ktorý sa v súčasnosti manifestuje ako etnocentrizmus. Skôr ich charakterizuje nežičlivosť a netolerancia, úzkoprsosť,“ opisuje mentalitu Kysučanov sociológ. Kysučania podľa jeho interpretácie režim do roku 1989 považovali za ideálny, región sa pozdvihol sociálne aj hospodársky.

Tvrdý opis Kysúc spred 100 rokov

Zlá sociálna aj demografická situácia Kysúc je vedecký fenomén a je opísaná viac ako Orava. Všimol si ju už český lekár a spisovateľ Ivan Hálek, ktorý žil v oblasti niekoľko desaťročí od roku 1901. Hneď po príchode ho zarazila chudoba a zúbožené, bosé deti. „Z ich špinavobledej pleti a zdurenej kože hľadela choroba. Pripomínali chlorotické rastliny, ktoré sklíčili voľakde v pivnici, kam slnko nemalo prístupu,“ písal o prvom dojme z regiónu. V tom čase na Kysuciach do roka po narodení umieralo každé piate dieťa.

Hálek opisuje aj masový alkoholizmus na Kysuciach. Jeho opis ľudí už dnes pôsobí urážlivo. „Ako vyzeral tento prakticky temer negramotný ľud po stránke duševnej a mravnej? Keď odhliadnem od vplyvu degenerácie a alkoholizmu, zdali sa mi Kysuce ako rezervácia, kde chovali ľudí ostavších na detskom stupni vývoja. Kysučania — to boli veľké deti; v dobrom i v zlom. Títo Kysučania vedeli byť detsky prítulní a priamo nežní. Ale tí istí Kysučania vedeli, celá dedina i so ženami a s richtárom na čele, do smrti ubiť turistu, ktorý prišiel s fotografickým aparátom a o ktorom usúdili, že im chce so svojimi skielkami vypáliť dedinu.“

Ako mimoriadne zaostalý región si Kysuce po Hálkovi vybral aj priekopník slovenskej sociológie Alexander Hirner. V knižke Sociologická analýza Kysúc z roku 1970 opisuje, ako mnoho vecí z čias Hálka pretrvalo a regiónu nepomohli ani časté odchody mužov za prácou na Ostravsku.

Ako sa vývoj v 20. storočí, pád komunizmu a reakcia Kysučanov naň v 90. rokoch preniesli do hlasovania v slobodných voľbách?

HZDS tam v roku 1992 získalo viac ako 61 percent, zatiaľ čo celoštátny výsledok strany bol 37 percent. Aj v roku 1994 tu Mečiara volilo takmer 58 percent ľudí, kým HZDS dosiahlo celoslovenský priemer 35 percent. Kysuce boli aj hlavnou baštou SNS. Symbolom Kysúc v politike bola v tých časoch hlavne Anna Belousovová.

Výkladná skriňa Kysúc

Dnes je politickým symbolom Kysúc a najvplyvnejším mužom Ján Podmanický. Má len štyridsať, no starostom Starej Bystrice je už 15 rokov. Jedenásť rokov je poslancom Národnej rady za Smer a teraz už aj krajským šéfom strany v Žiline. Miestni ho občas obdivne volajú „ten náš múdry Janko“.

Stará Bystrica je ukážkovou dedinou. V máloktorej obci na Slovensku majú toľko zrekonštruovaných obecných budov v centre. Okrem jednotného „alpského“ štýlu domov na námestíčku je tu všetko viac národné, než je zvykom v iných končinách krajiny. Zatiaľ čo pred bežnou základnou školou zvykne viať jedna slovenská zástava, v Starej Bystrici plápolajú hneď tri.

Na námestí je hlavná atrakcia obce a jej širokého okolia – Slovenský orloj. Aj orloj, ktorý by v Bratislave považovali za gýčový, je Podmanického „dieťa“. Vedľa jeho astrolábu sú busty Pribinu, Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku.

To, že je v Starej Bystrici peňazí dostatok, vidno aj na okraji dediny, kde chodník prekrýva niekoľko desiatok metrov dlhý „domček“ strieškou. Aké je jeho praktické využitie, nevedno, zaplatili ho z eurofondov.

V kancelárii starostu visí na stene kríž, obrazy s drevárskou tematikou a fotografie Podmanického s Ivanom Gašparovičom a Marekom Maďaričom z otvárania orloja. Na stole starostu leží aj zopár výtlačkov časopisu Extra Plus, ktorý od tvrdého nacionalizmu prechádza v poslednom období k otvorenej podpore kotlebovcov. Nie nadarmo sa o Podmanickom hovorí ako o predstaviteľovi nie príliš početného „národného krídla“ Smeru.

Starosta prívetivo vysvetľuje, ako sa dá v obci dobre hospodáriť, ako založil obecnú firmu a pri prácach tak platí mzdy miestnym a obstaráva len materiál. Keďže patrí k politicky najvplyvnejším obyvateľom Kysúc, do obce pritiahol eurofondy na jej rozvoj a menšie čiastky mu prišli aj z Ficovej rezervy. Na rôznych dotáciách najmä z ministerstiev pôdohospodárstva, dopravy, školstva, vnútra i kultúry išlo do obce len od roku 2011 zhruba 1,5 milióna eur. Premiér zo svojej rezervy poslal viac ako 30-tisíc.

Akí sú podľa Podmanického Kysučania a v čom sú iní než obyvatelia Oravy? „Oravci aj Kysučania sú konzervatívci. Uznávajú témy ako vlasť, rodina a podobne. Len na Kysuciach možno viac zohráva rolu ten sociálny parameter. Na Orave viac prevažuje náboženská rovina.“

Sociálny rozmer Kysučania podľa neho vnímajú možno viac aj z dôvodu odchodov za prácou na Ostravsko. Vraví, že na Kysuciach bude vždy úspešná strana, ktorá bude konzervatívna a pronárodne orientovaná, no musí mať aj silný sociálny program. Podmanický hovorí, že Smer regiónu výrazne pomáhal a ľudia preto ich strane veria.

Prečo sú Kysuce národné a z pohľadu Bratislavčana až nacionalisticky orientované? Podmanický hovorí, že to tak bolo vždy. Deti v rodinách vedú tak, aby mali „rady svoj národ“, ktorý im dáva pocit bezpečia, a národovectvo tu väčšina ľudí cíti v pozitívnom duchu, nie ako nenávisť k niekomu.

A čo názor Kysučanov na Slovenský štát? Podmanický kedysi napísal doslov k zbierke básní oslavujúcich Jozefa Tisa a neskôr, keď už bol v politike, o tom médiá viackrát informovali.

„V podvedomí prevláda na Kysuciach skôr blahosklonnejší pohľad na prvú Slovenskú republiku. Ale nepoznám človeka zo svojho či aj širšieho okolia, ktorý by schvaľoval deportácie židovského obyvateľstva.“ Takého by podľa Podmanického vnímali ako extrémistu. „Je však pravda, že existenciu prvej Slovenskej republiky ľudia vnímajú pozitívne, lebo majú pocit, že Slováci mali prvýkrát vlastný štát.“

Podmanický to cíti tak, že na Slovensku nie je vyvážený pohľad na Slovenský štát. „Chýba tu objektívny pohľad na toto obdobie. Máme dva vyhranené pohľady – buď sú tu úplní apologéti Slovenského štátu, ktorí nepripustia negatíva, alebo máme úplných obžalobcov Slovenského štátu, ktorí nepripustia nič pozitívne, ani to, že tam mohli byť ľudia, ktorí mali čisté zámery aj snahu zmierňovať zlé veci, ktoré sa diali.“

V Lodne bol Mečiar aj v kuchyniach

Kysuce nie sú len Stará Bystrica. Podmanického komunálno-eurofondový zázrak sa končí neďaleko za dedinou. Len zhruba šesť kilometrov vzdušnou čiarou od Starej Bystrice je obec Lodno. Autom tam však zájdete až za polhodinu a prekonáte pri tom 28 kilometrov. Dediny priamo spája len rozbitá poľná cesta vhodná pre SUV alebo traktor. Podobné je to aj s mnohými ďalšími kysuckými obcami – sú od seba len kúsok, ale zároveň ďaleko, rozdelené zlými cestami.

Prečo sme si vybrali Lodno? Smer v ňom v posledných parlamentných voľbách dostal 40 a SNS 32 percent hlasov. Nasledovali kotlebovci s ôsmimi a kollárovci so šiestimi percentami.

Pri obecnom úrade nás zastavuje starostka Alžbeta Suriaková. Všimla si auto s bratislavskou značkou a pýta sa, ako nám môže pomôcť. Keď jej vravíme, že sme novinári a robíme reportáž o voličoch z Kysúc, vysvetľuje, že u nich volia tradične hlavne Smer a SNS. A prečo? Starostka začne hovoriť, ako im ľudia zo Smeru pomáhajú, že im minister vnútra Kaliňák poslal nové hasičské auto aj protipovodňový vozík, ako jej pomáha jej zástupca zo Smeru a aký aktívny je miestny poslanec za SNS na Facebooku.

V dedine sú všetci jednej viery. „Nie je tu ani jeden evanjelik,“ vraví starostka. Spomína na 90. roky, keď Lodno vyhlásili v televízii za jednu z dvoch obcí, v ktorých mal Mečiar najviac hlasov na Slovensku. Podľa starostky to bolo viac ako 90 percent. Miestne ženy si podľa nej vešali Mečiarove fotky aj do kuchyne. Druhou Mečiarovou dedinou bola ďalšia kysucká obec, Radôstka.

Ani Lodno nie je chudobná dedina. Má nový kostol, o výstavbu sa zaslúžila Suriaková. „Každú nedeľu je úplne plný,“ hovorí spokojne a ukazuje na kvalitnú a pomerne novú asfaltku, ktorú zaplatila župa vedená Blanárom.

Ani starostka Lodna si nemyslí, že by medzi Kysučanmi a Oravcami boli veľké rozdiely – okrem počtu detí. Na rozdiel od mnohých oravských obcí je na dvoroch v Lodne viac vrakov áut, dielov z poľnohospodárskych strojov, stavebného materiálu i ďalšieho neporiadku. Kopu tehál na jednom z dvorov zakrýva reklamná plachta SNS z minulých čias. Na jednej strane je časť podobizne Jána Slotu, na druhej úryvky zo sloganu „na Cigánov“ a Slotov prísľub „zmeníme to“.

Na Oravu prechádzame cestou, ktorú otvorili až v roku 2008. Ide o jedinú dobrú cestu vhodnú pre osobné auto, ktorá spája sever a stred týchto dvoch regiónov. Aj to, že sú cestou spojené len deväť rokov, potvrdzuje teóriu o ich geografickej blízkosti a zároveň vzdialenosti. Kým z krajnej oravskej obce Oravská Lesná do krajnej kysuckej dediny Nová Bystrica je to teraz 17 kilometrov, pred rokom 2008 merala cesta k susedom 90 kilometrov.

Orava je iná už na prvý pohľad

Krajina sa mení, za kopcom na oravskej strane je už sneh a ochladilo sa. Kým na Kysuciach sú svahy príkrejšie a mnohé dediny ležia v úzkych dolinách – možno až roklinách, do ktorých na jeseň padá hmla a sú zahalené dymom z komínov, oravský okres Námestovo je charakteristický menšími kopčekmi, širokými výhľadmi a často tu vidieť z dediny do dediny. Obce sú veľké a veľké sú aj domy.

Sociológ Krivý rozdeľuje mentalitu tamojších ľudí na tých z hornej Oravy (okres Námestovo) a na Dolnooravcov z okresov Dolný Kubín a Tvrdošín. Okrem mnohodetnosti a silného náboženského cítenia až bigotnosti opisuje u Hornooravcov silný alkoholizmus. „Veľmi silné katolícke náboženské cítenie determinuje rodinný a spoločenský život a orientáciu na kresťanské a národné programy,“ píše vo svojej knihe.

Kým na Kysuciach HZDS a SNS v 90. rokoch zásadne vo voľbách dominovali, na Orave sa výsledky vo voľbách oveľa viac približovali celoštátnemu priemeru. Až dvojnásobok oproti celoslovenským výsledkom v rokoch 1992 aj 1994 získalo KDH – v roku 1994 to bolo dokonca viac ako 22 percent.

Rozdiely medzi regiónmi potvrdzujú aj ďalšie dáta. Orava má roky výraznejšiu migráciu za prácou než Kysuce, Oravci majú aj aktívnejší postoj k riešeniu svojej životnej situácie. Ukazuje to aj dlhodobo výrazne vyšší počet podnikateľov na počet obyvateľov nielen v porovnaní s priemerom v Žilinskom kraji, ale aj v porovnaní s celoslovenským priemerom.

Na návšteve u Janckulíka

Okrem drobného remeselného podnikania aktívne podnikajú v turistickom ruchu. Námestovo, Tvrdošín aj Dolný Kubín patria medzi okresy s najväčším podielom mnohodetných rodín, kysucké okresy na tento zoznam nepatria. Chudoba? Tá už v slovenskom kontexte ku Kysuciam ani k Orave nepatrí – ani jeden okres z týchto regiónov nie je medzi 15 najmenej rozvinutými.

Vchádzame do obce Krušetnica, kde žije momentálne najvplyvnejší oravský politik Igor Janckulík. Ide o poslanca z klubu Mosta-Híd, ktorý v roku 2016 kandidoval za Sieť. V župných voľbách kandidoval za poslanca a dostal vôbec najviac hlasov v celom kraji, hoci bol nezávislým kandidátom. Dnes je už splnomocnencom vlády pre výstavbu rýchlostných komunikácií, čo je funkcia, ktorá vznikla až po jeho príchode do vysokej politiky. Janckulík tak trávi veľkú časť roka v regiónoch vrátane Oravy a dohliada na dodržiavanie termínov stavieb.

Kým na Kysuciach sú dvory o niečo viac zanedbané a pôda častejšie nevyužitá, na Orave je zem hodnota, ktorá sa uctieva. V Krušetnici si to hneď všimnete. Poorané a obrobené sú aj malinké plôšky pôdy. Často aj v predzáhradkách domov bohatších Oravcov.

Zoraná je dokonca aj časť pôdy za krušetnickým kostolom, ktorá patrí fare. Inde na Slovensku by na nej zrejme nechali trávnik, alebo zasadili stromy. Religiozitu tu cítiť na každom kroku. Keď nakupujeme v miestnej samoobsluhe, zrazu vypadne elektrika, predavačky aj zákazníci zhodne a takmer naraz povedia: „Amen, tma.“

V dedine Lomná za Krušetnicou stretávame 83-ročnú ženu. Hovorí, že hoci je už stará a nevládze, je dobré, že sa sama dokáže udržať na nohách a chodiť. Ako sa žije na Orave? Skromne a zbožne. Hovorí, ako ľudia bežne mávali šesť detí, ale teraz sú to len dve či tri. „Tak neviem, ako to robia. Snáď rovnako, ako sme to robili aj my,“ smeje sa a vraví, že šesť detí mala aj ona. A čo jej robí radosť? Že v dedine len kúsok od nej postavili nový kostol a nemusí tak za modlitbou dochádzať do Krušetnice.

Inak ako na Kysuciach sa pri voľbách správajú aj na dolnej Orave. Napríklad v Zuberci OĽaNO, KDH, SaS a Sieť dostali 53 percent hlasov, Smer a SNS spolu len 31. Zuberec je na východe Oravy a chodí tam veľa turistov. K veľkým oravským domom pribúdajú rozľahlé novostavby a podľa značiek áut tu stavajú opäť hlavne miestni.

Aj Igor Janckulík dáva na prvé miesto vlastností Oravcov pracovitosť. „Keď si zoberiete Bratislavu alebo západ Slovenska, vidíte samé značky NO, DK alebo TS. Ľuďom na Orave sa chce robiť.“ Podľa Janckulíka muži z Oravy bežne a vo veľkom chodia po Slovensku na týždňovky. Priznáva, že tým trpia rodiny a stúpa aj teraz mimoriadne nízka rozvodovosť v regióne. Problém s nezamestnanosťou tak majú na Orave hlavne ženy, ktoré kvôli deťom nemôžu odcestovať.

Prečítajte si

Mňa si nikto nekúpi kilometrom cesty, vraví exposlanec Siete, teraz už aj splnomocnenec pre rýchlostné cesty

Z Kysúc je to za prácou do Žiliny blízko, z Oravy je to do bohatších regiónov ďalej. Okres Námestovo s 24 obcami nemá ako jeden z mála železnicu a plyn je len v štyroch obciach vrátane okresného mesta.

Hoci má okres Námestovo najvyššiu pôrodnosť na obyvateľa v republike, pôrodnicu v ňom nenájdete – je v Dolnom Kubíne. Aj preto sa mnohí Oravci cítia odstrkovaní štátom. A ten roky spravovalo HZDS a po ňom Smer, čo sa tiež môže odrážať na ich volebnom správaní.

Aký je rozdiel medzi Kysučanmi a Oravcami podľa Janckulíka? Odpovedá tak, aby niekoho neurazil. „Ľudia sú tu odkázaní na to viac si pomáhať. Sme tu troška na okraji. Na Kysuciach je pár dolín, v ktorých keď napadne sneh, sú v nich zhoršené podmienky na život. Orava je taká takmer celá.“

Podľa Janckulíka sa na Orave v porovnaní s Kysucami žije horšie aj niektorým podnikateľom. Región susedí s Poľskom, a tak je tu tvrdá konkurencia. „Ľudia tu navyše zarobia peniaze a vyvezú ich do Poľska.“

Čo si myslia bežní Oravci o Kysučanoch? Majú menší vzťah k poriadku i k rodine, vravia niektorí. Mnohopočetné rodiny a odkázanosť na seba pre väčšiu izoláciu prinášajú na Orave viac spolupráce nielen vo vnútri rodiny, ale aj medzi známymi a susedmi. Pokiaľ niekto stavia či rekonštruuje dom, príde mu pomôcť aj 50 ľudí a pomoc si ľudia z obcí prirodzene vracajú. Aj samotní Kysučania hovoria, že keď je u nich svadba, príde 100 ľudí. Na Orave je to 200.

Keďže je na Kysuciach aj na Orave religiozita vysoká, úlohu pri volebnom správaní by mohla hrať aj cirkev. Oba regióny majú odlišné cirkevné zázemie. Kým Kysuce patrili až do roku 2008 do Nitrianskej diecézy, kde mali roky hlavné slovo národne orientovaní kňazi ako Ján Chryzostom Korec, Orava patrí do Spišskej diecézy s tradične vrúcnejším vzťahom k stranám ako KDH. Dnes sú Kysuce súčasťou novej, Žilinskej diecézy, Orava však ďalej patrí k biskupom zo Spišskej Kapituly.

Rozdiely sa ešte zväčšujú

Budú tieto dva regióny stále také odlišné? Nepriblíži ich moderná doba, úbytok religiozity, cesta, či výmeny vlád? Politický geograf Tibor Madleňák, ktorý pochádza z Oravy, nepredpokladá, že by sa Kysuce a Orava k sebe postupne približovali. „Mám skôr pocit, že sa tie rozdiely prehlbujú.“

Pri vysvetľovaní prečo, sa vracia do 90. rokov a pripomína, že Kysuce boli Mečiarovi najdlhšie verné a potom totálne prešli k Ficovi. „A budú mu verné najdlhšie,“ myslí si Madleňák. A naopak, hoci Orava v 90. rokoch v istých momentoch dávala veľa hlasov Mečiarovi a Slotovi, neskôr sa vrátila k pravicovo konzervatívnej orientácii. Analytik ako podobný príklad spomína aj vzťah Oravy k Jurajovi Blanárovi zo Smeru – hoci ho pred 12 rokmi volili vo zvýšenej miere, rovnako od neho ako prví odskočili a vrátili sa do starých koľají.