Väčší chaos ako tohto roku tu bol len za Počiatka v roku 2008

Naposledy bol taký zmätok a neporiadok pri schvaľovaní rozpočtu v čase, keď ministrom financií bol Ján Počiatek a namiesto Danka a Bugára chodili na koaličné rady Slota a Mečiar.

Počiatek na konci roka 2008 predložil nereálny rozpočet, lebo mal príkaz tváriť sa, že svetová finančná kríza sa dotkne každého okrem Slovenska. Počiatek precenil príjmy, podcenil náklady a skončilo sa to historicky veľkým deficitom.

Kažimírov rozpočet na budúci rok na tom nie je tak zle, pretože v realite bude mať štát zrejme oveľa väčšie príjmy, ako plánuje rozpočet, a len o čosi vyššie náklady.

Súčasný problém je, že koalícia tlačí cez parlament veľké reformy platov, daní a odvodov bez toho, aby niekto poriadne prepočítal ich vplyv a nachystal plány pre prípad, že sa firmy a ľudia budú napokon správať inak, ako si vláda želá.

Nehrozí nám teda dramaticky uletený deficit rozpočtu, ale veľmi pravdepodobne sa rútime do zmätku, ktorý vystraší a napokon spomalí ekonomiku menej viditeľne, no nadlho.

Načo nám analytikov, ak máme poslancov

Vláda schválila rozpočet len minulý mesiac. Parlament o ňom ešte ani nezačal rokovať a už poslanec Smeru Podmanický prišiel s poslaneckým návrhom na vyššie príplatky za noc, víkendy a sviatky, ktoré podľa výpočtov v jeho návrhu zdvihnú náklady firiem o približne miliardu eur.

To je samo osebe taký veľký posun, že robiť rozpočet podľa septembrovej daňovej prognózy, ktorá s niečím takým ani náhodou nerátala, nedáva zmysel. Nehovoriac o tom, že ani po týždni debát o príplatkoch vlastne nevieme, do akej miery máme brať odhad nákladov na ich zvýšenie vážne. Modlíme sa, že snáď dali Podmanickému dáta Richterovi ľudia z ministerstva práce a nevygúglil a nevynásobil si ich sám po večeroch v poslaneckom byte.

No aj keby, vyššie príplatky za nočné a voľné dni sú zrejme najväčší jednorazový zásah štátu do ekonomiky, odkedy Kažimír dvíhal dane na začiatku druhej Ficovej vlády.

Je to taká veľká zmena, že jej vplyv na celé hospodárstvo a rozpočet by len s ťažkosťami presne odhadli aj na ministerstve financií. Ministerstvo práce to samo nedokáže, lebo nič také tam nikdy predtým nerobili, a tak na to nemajú ani ľudí, ani metodiku.

Pamätáte sa, keď Richter dva roky odkladal zvýšenie penzií starodôchodcom, lebo ho treba poriadne prepočítať? Vtedy šlo ani nie o stotisíc seniorov a náklady okolo 50 miliónov eur, teraz ide o vplyv na zhruba trištvrte milióna zamestnancov a celkové ročné náklady okolo miliardy eur.

Áno, štát teraz nemusí vydať každému zamestnancovi extra platový výmer na nočné a víkendy. Ibaže teraz treba aspoň približne odhadnúť, koľko firiem pre nové príplatky obmedzí prácu cez víkendy a v noci, koľké skúsia viac najímať načierno alebo falšovať výkazy, koľkých sa to netýka, lebo už majú vysoké príplatky dávno v kolektívnych zmluvách, koľké prinútia ľudí prejsť na živnosť, aby ich Zákonník práce nechránil, či koľko podnikov sa radšej odsťahuje do Rumunska alebo to skúsia, nevyjde a skrachujú.

Drucker a Danko podobne

Poplatky nie sú jediná veľká vec, ktorá nepremyslená putuje do zákona bez toho, aby s jej vplyvom pripravovaný rozpočet počítal. Minister zdravotníctva Drucker poslal do parlamentu cez poslancov návrh na zrušenie odpočítateľnej položky zo zdravotných odvodov, ktorá má doniesť zdravotníctvu a zobrať firmám približne sto miliónov eur. Prečo to nie je normálne v balíku zákonov s rozpočtom a riadne prepočítaným vplyvom? Lebo Drucker o tomto zvýšení odvodov dlho nedokázal presvedčiť Kažimíra, a tak návrh na zmenu až na poslednú chvíľu priniesli do parlamentu poslanci.

SNS len v piatok minulého týždňa ohlásila detaily takzvaného trinásteho a štrnásteho platu. V tomto prípade dokonca niet ani najmenšieho odhadu celkového vplyvu na podniky, a teda aj verejné rozpočty. Pretože konečná verzia zákona ešte nie je hotová, má sa schváliť v januári a už za máj sa podľa nej majú účtovať zvýhodnené odmeny. V rozpočte je síce vytvorená rezerva, ktorá hovorí aj o trinástom plate, no nie je jasné, s akou verziou návrhu SNS sa v nej počíta.

Brali by ste v tejto situácii vážne niekoho, kto vám povie, ako dopadne rozpočet na budúci rok?

Nech politici menia krajinu. Ale prečo tak zbrklo?

Toto nie je kritika toho, že politici sa miešajú do ekonomiky a snažia sa zapáčiť svojim voličom. Štát má právo diktovať minimálnu mzdu či napríklad minimálne príplatky. Niektorí ľudia si dokonca myslia, že to je jeho povinnosť.

Rovnako je na politikoch, či nejakú zľavu zo zdravotných odvodov zrušia. Lebo tak ako ju zaviedli, tak ju môžu aj zrušiť.

Aj štátom zvýhodnené odmeny zamestnancom na začiatku leta a pred koncom roka (13. a 14. plat) sú vysvetliteľná a prijateľná politika.

Problém je, že vo všetkých týchto prípadoch predpokladáme vplyv na celú spoločnosť – od úrovne platov v podnikoch cez vplyvy na verejné rozpočty až po normálne životy státisícov rodín.

A vládne politické strany namiesto toho, aby svoju politiku najprv predstavili, potom cez svojich nominantov vo vláde pripravili do detailov, nechali o nej mesiace diskutovať odborníkov, všetko jednoducho pošlú do parlamentu cez poslancov.

Je takmer nemožné také zložité veci zaviesť do praxe bez toho, aby sa pri tom v reálnom živote neobjavili aj nečakané problémy. Ale je veľmi pravdepodobné, že čím menej ľudí o takej zmene hovorí, a čím kratšie sa o nej hovorí, tým viac bude nedomyslených detailov. V najhoršom prípade škody z takejto zmeny svojou váhou zatienia jej prínosy.