Odkaz MMŠ: O kultúre, sexuálnom obťažovaní a cenzúre

Po dvoch mesiacoch, odkedy sa začala séria obvinení mužov z obťažovania žien a násilia na nich, je jasné, že najmä americká kultúra dostala tvrdý zásah. Zrušený bol seriál „House of Cards“ s Kevinom Spaceym, celá filmová a televízna produkcia komika Louisa C. K., televízna show „Transparent“, faktický zákaz publikovania dostal esejista Leon Wieseltier a pokračovať by sa dalo dlho.

Táto analýza The New York Times sa pokúša hľadať odpoveď na to, či majú byť umelci vylúčení z tvorby aj kultúrnej pamäti pre svoje sexuálne hriechy a či existuje vôbec nejaký kľúč, ako pristupovať k ich dielam.

Na jednej strane máme historickú skúsenosť, že diela talentovaných autorov zostali v kultúre prítomné napriek hriešnym autorom – Richard Wagner bol odporný antisemita, Alfred Hitchcock bol známy svojím sexuálnym predátorstvom, Roman Polanski bol usvedčený zo sexu z maloletou. Máme preto stiahnuť z obehu Wagnerove opery či Polanského filmy (výpočet autorov by mohol byť oveľa dlhší a aj na Slovensku by sa ich našlo dosť)?

Morálnych či moralizujúcich postojov je celá škála.

Akademická feministka Camille Paglia hovorí, že osoba umelca by mala byť odlíšená od jeho diela, lebo umenie pokrýva inú oblasť než len spoločenskú realitu.

Profesorka Laura Kipnisová by rozlišovala opatrnejšie a pre takého Wieseltiera nemá zľutovania, v iných, menej jasných prípadoch by však zvažovala.

Ale nejde tu len o morálku, lebo cenzúra diel hriešnikov môže mať aj ekonomický dôvod. Televízia HBO napríklad stiahla celú produkciu Louisa C. K. aj z webu, fakticky ho teda vymazala z dejín a argumentuje tým, že jeho umelecký humor sa príliš prekrýval s jeho osobnou sexuálnou zvrátenosťou. HBO má zrejme obavy z pobúrenia divákov/diváčok a ekonomických strát. Podobný dôvod môže mať aj zastavenie seriálu House of Cards.

Faktom je, že americká kultúra prichádza – a to je možno len začiatok – o viacero významných postáv a je otázka, nakoľko to túto kultúru poškodí a či sa postupne naučíme oddeľovať hriešnikov od ich umenia. Dobrým príkladom je herec Mel Gibson, ktorý sa pred časom stal pre Hollywood neprijateľný vinou svojho antisemitizmu a hrubého správania k ženám, teraz sa však úspešne vracia na scénu ako divadelný a filmový režisér.

A ak aj sa títo muži z umenia navždy vytratia, podľa televízneho kritika Bena Traversa to nebude taká škoda. Dúfa, že toto je len začiatok a že odchod mužských predátorov uvoľní priestor ľuďom, ktorí boli ich agresivitou a mocenským prístupom potláčaní a nemohli sa doteraz uplatniť. Travers mal síce na mysli najmä ženy, ale nemusí to platiť len pre ne.