Denník N

Ficovi môžu boj o fabriky prehrať Srbi, podľa štatistík je ich na Slovensku už 12-tisíc

Robert Fico sa snažil porozumieť problémom robotníkov vo fabrikách aj nočnou zmenou v Lozorne. Mal si však vybrať oveľa zaostalejší región. Foto - TASR
Robert Fico sa snažil porozumieť problémom robotníkov vo fabrikách aj nočnou zmenou v Lozorne. Mal si však vybrať oveľa zaostalejší región. Foto – TASR

Premiér sa s agendou nočných príplatkov obracia na tradičných voličov sociálnej demokracie vo fabrikách. Nemusí uspieť, aj preto, že nedocenil, ako veľkou témou je tam prílev robotníkov zo Srbska či Ukrajiny.

Pre novinárov bolo zaujímavé sledovať, s akou precíznosťou pristúpil tlačový odbor úradu vlády k tomu, aby v nedeľu dobre odkomunikoval premiérovu prácu na nočnej zmene v závode IAC Group v Lozorne.

Mediálny tím Roberta Fica, neraz skúpy na slovo, do redakcií rozoslal celú sériu e-mailov s tlačovými správami, fotografiami a videami, ktoré ilustrovali, ako sa premiér v Lozorne angažoval za vyššie nočné príplatky.

Odhliadnuc od víkendovej PR akcie je zrejmé, že Ficovi veľmi záleží na tom, aby sa o jeho agende zvyšovania príplatkov za prácu v noci a cez sviatky ľudia dozvedeli, a priradili si ju k Smeru.

Najsilnejšia vládna strana sa po župných voľbách, v ktorých ju porazila pravicová koalícia, obracia na tradičných sociálno-demokratických voličov, z ktorých mnohí pracujú vo výrobe. Podľa prieskumov agentúr AKO aj Focus preferencie strany aj celoštátne padli pod 25 percent, a udržanie si podpory medzi robotníkmi môže byť pre Smer hlásiaci sa k ľavici dôležité.

Problém pre Fica je, že naňho a na a jeho vládu čakajú vo fabrikách iné nástrahy. Za posledné dva roky sa v mestách na západnom Slovensku prudko zvýšil počet robotníkov zo Srbska a čiastočne aj Ukrajiny. Fabriky už dlhšie opakujú, že Slovákov už do práce nevedia zohnať, odbory a slovenskí zamestnanci však tvrdia, že je to tak iba preto, lebo im nechcú zvyšovať platy.

Od začiatku roka sa počet Srbov u nás opäť zdvojnásobil a v mestách ako Sereď, Trnava, Nitra, Voderady, Šaľa či Galanta sa z času na čas prejaví nervozita či napätie. Vo všetkých týchto mestách náhle, bez nejakého vysvetlenia, pribudlo veľa cudzincov.

Čo sa stalo za dva roky v Seredi

Minulý týždeň prebehla pred fabrikou FM Slovenská v Seredi demonštrácia niekoľkých desiatok odborárov. S transparentmi ako „My sme tu doma“ a „12 rokov driny vymeniť za lacnú prácu zo Srbska?“ protestovali proti zvyšujúcemu sa počtu srbských robotníkov vo fabrike v Seredi.

Kým ešte pred dvomi rokmi na linkách, kde vyrábajú perá, zapaľovače či žiletky, robili asi piati Srbi, dnes ich je tu podľa odborárskych odhadov okolo tristo, čo sa už pomaly vyrovná počtu všetkých kmeňových zamestnancov firmy. V samotnej výrobe už tvoria väčšinu.

Šéfka miestnych odborov, Elena Rajnincová, tu robí dvanásť rokov. Začínala ako operátorka, dnes je na linke majsterkou, ktorá organizuje výrobu a zadeľuje prácu ostatným. Bežne riadi počas zmeny okolo štrnásť ľudí.

„Najprv k nám prichádzali srbskí Slováci, ktorí vedeli po slovensky,“ spomína na prelom rokov 2015 a 2016, keď sa v hale objavili prví robotníci zo zahraničia.„Nebola medzi nami rečová bariéra. No dnes už na linke robia nielen Srbi, ktorí nám rozumejú málo, ale stretávajú sa tam aj Srbi s kosovskými Albáncami, medzi ktorými je ešte aj etnické napätie.“

Protest zamestnancov FM Slovenská proti prijímaniu agentúrnych zamestnancov zo Srbska. Foto – TASR

Robotníci zo Srbska robia v Seredi bez pracovného povolenia a vo fabrike nie sú na trvalý pracovný pomer. Sú to agentúrni zamestnanci, ktorí by na Slovensku podľa zákonov na takýto úväzok robiť nemali. No zákony sa obchádzajú. Agentúram stačí vytvoriť si pobočku v inom štáte Únie, napríklad v Maďarsku, kde je agentúrne zamestnávanie cudzincov povolené. A potom ich vyslať na Slovensko na stáž. Takto tu môžu zostať tri mesiace.

No podľa zamestnancov FM Slovenská sú vo fabrike aj takí, ktorí tam robia aj rok, a teda sú na Slovensku už nelegálne. Kontroly inšpektorátu práce – v tomto roku mali vo firme tri – mnohých z nich neodhalili. „Keď prídu inšpektori, vo fabrike vypukne poplach,“ opisuje kontroly Rajnincová.

„Raz prišli tesne pred prestávkou. Tí, čo vedeli, že už je zle, hľadali, kde sa ukryť. Boli schovaní v lisovni, v kontajneroch, v unimobunkách zo stavby. Keď prešla pol hodina, teda bolo po prestávke, a mali sme sa vrátiť na linky, nebolo nikde nikoho. Hala prázdna, nemali sme s kým vyrábať. Celá výroba sa obnovila po hodine. Asi piatich Srbov našli a vyhostili.“

Kým kmeňoví slovenskí zamestnanci robia vo fabrike na osemhodinové zmeny, Srbi ťahajú dvanástky. Za mesiac odrobia aj 240 hodín, bežný zamestnanec bez nadčasov okolo 160. Agentúra im za tento výkon vyplatí okolo šesťsto až sedemsto eur v čistom. Na porovnanie, nástupný plat junior operátora v Seredi je bez príplatkov 670 eur v hrubom.

„Keď to zrátate, tak pre vedenie firmy je jeden Srb za jeden a pol bežného zamestnanca. Navyše, nemusia sa oňho starať, len zaplatia agentúre dajme tomu 1200 eur, a nemusia riešiť dovolenky, práceneschopnosť a podobne. Nemajú žiadne starosti. Ale tých 240 hodín je na nich vidieť, nikto nezvládne stále ťahať dvanástky. Niekedy mi hovoria, ‚Elena, ja už zombie‘,“ vraví odborová predáčka zo sereďskej fabriky.

Srbov nehádže do jedného vreca. „Tam sú aj slušní ľudia, ktorí majú snahu. Učia sa od nás po slovensky, chytajú slovíčka, tým doprajem robotu. Ale je to menšia časť. A nemení to nič na tom, že pre vedenie fabriky je agentúrny zamestnanec zo Srbska výhodnejší ako Slovák na trvalý pracovný pomer. Dnes už máme srbských aj majstrov, a keď sa príde zaujímať o robotu Slovák, zistí, že by na linke vlastne nerozumel nadriadenému, a tak odíde preč.“

Bilbord vo Vojvodine ponúkajúci prácu na Slovensku. Foto N – Vladimír Šimíček

Pred časom tisícka, dnes 12-tisíc

Od jesene 2015 sa počet Srbov pracujúcich na Slovensku zvýšil dvanásťnásobne. Veľká väčšina z nich na Slovensku robí len preto, že obchádzajú zákon, vďaka čomu tu môžu oficiálne zostať len tri mesiace. Potom by mali na tri mesiace odísť, a opäť sa môžu načas vrátiť. Veľa z nich to tak aj naozaj robí, zarobia si a potom idú na štvrťroka domov.

Rastie aj počet tých, ktorí na Slovensku získali pracovné povolenie, v októbri ich bolo asi 2600. V druhej polovici roka Srbi predbehli počet Rumunov pracujúcich na Slovensku, pre ktorých vďaka členstvu v EÚ žiadne obmedzenia neplatia. Mimo týchto štatistík sú tí, ktorí pracujú na Slovensku úplne nelegálne. Koľko ich presne je, nevieme.

Národný inšpektorát práce a cudzinecká polícia spravili tento rok niekoľko razií na západnom Slovensku, aby ich odhalili. Naposledy, v októbri, zadržali v Šali 62 cudzincov. Srbov bola dvadsiatka. Celkové čísla vyhostených za tento rok úradníci nezverejnili, v mnohých prípadoch ešte prebieha vyšetrovanie.

Tisícky srbských robotníkov sa sústreďujú najmä v mestách na západnom Slovensku, predovšetkým v Trnavskom a Nitrianskom kraji. V Galante a susednej Šali bol cítiť príchod novej komunity už začiatkom roka, srbčinu dnes už bežne počujete v Trnave a okolí. Stačí ísť na nákup. Príchod srbských robotníkov nie je len ekonomická, ale aj kultúrna otázka. Obavy miestnych sa v podstate vo všetkých týchto mestách krútia okolo toho istého: je to južanský národ, sú temperamentní, hluční.

Je v princípe jedno, do akého mesta človek príde, počuť približne to isté. „Bežne sa bijú. Požívajú alkoholické nápoje, doslova chľastajú a správajú sa veľmi vulgárne. Je to národ s iným temperamentom. Robia veľký neporiadok,“ hovoril o Srboch jeden podnikateľ v Šali. „Tá krv tam je trochu teplejšia, sú trochu ráznejší,“ vraveli zase ľudia vo Voderadoch, kde chcú na veľkú robotnícku ubytovňu prerobiť starý internát.

Strach ľudí v týchto mestách podporujú incidenty. Správy o nich sa medzi miestnymi vždy veľmi rýchlo rozšíria. Napríklad v marci našli na trnavskej ubytovni Nukleon dvoch dobodaných Srbov. Ako sa neskôr ukázalo, mladíkov po hádke pre drogy napadli ich krajania kuchynským nožom. Jeden mal šesť bodných rán na hrudi, druhý bol dorezaný na chrbte, ramene aj hrdle.

Počet trestných činov spôsobených občanmi Srbska v oficiálnych štatistikách však nie je veľký. Od januára do septembra polícia objasnila 62 trestných činov, ktoré mali na svedomí ľudia so srbským pasom, čo je zlomok z celkových čísel. Páchatelia z Česka za ten čas spôsobili asi tri stovky trestných činov, Maďari necelé dve stovky, páchatelia zo Slovenska vyše 42-tisíc. Ľudia v mestách na západe krajiny sa však aj tak boja. Menšie potýčky, bitky či obťažovania sa podľa nich do týchto štatistík nedostanú.

Aj život v Seredi sa zmenil, i keď tam zatiaľ nedochádza k nejakým väčším konfliktom. No aj tu niektoré ženy hovoria, že sa už večer samotné boja chodiť von. „Keby chodili celé rodiny, ale u nás sú len samí chlapi. V našej hale to bola vždy skôr ženská výroba, montovanie pier a zapaľovačov, nič zložité. No im to neprekáža, robia to pokojne aj ako chlapi,“ hovorí Elena Rajnincová.

Veľké firmy: Odmietame zákazky

Odborári zo Serede sú presvedčení, že príchod robotníkov zo Srbska pomáha udržovať platy na Slovensku na nízkej úrovni, a neberú argumenty veľkých firiem, že ak by v našich fabrikách nerobili Srbi, nemal by tam vlastne kto robiť. Miera evidovanej nezamestnanosti v trnavskom okrese, kam patrí aj Sereď, bola v októbri 2,16 percenta.

Elena Rajnincová z FM Slovenská je presvedčená, že čím viac cudzincov robí vo fabrike, tým slabšia je pozícia Slovákov pri kolektívnom vyjednávaní. „My sme francúzska spoločnosť,“ vysvetľuje. „Keď vedenie vie, že môže voziť srbských zamestnancov a my ich zaučíme, čo si myslíte, že o rok vyjednáme? Vysmejú sa nám do tváre. Na vedenie už sa nedá tak tlačiť. To, na čo oni počúvajú, je odstavená výroba a štrajk. No s kým spravíme štrajk?“

Rajnincová vraví, že bežne číta, ako s nedostatkom pracovníkov prídu vyššie platy. „Médiá písali, ako si nás zamestnávatelia budú rozmaznávať. Ale vidíme, že to nie je pravda. My sa reálne bojíme o robotu. Prečo by som ja mala odísť trebárs do Amazonu? Veď ja som tu nechala dvanásť rokov a teraz mám utekať do inej firmy?“

Miera evidovanej nezamestnanosti podľa okresov v októbri 2017. Zdroj – ÚPSVaR

Vedenie FM Slovenskej obvinenia z uprednostňovania lacnejšej pracovnej sily zo Srbska vo svojom vyhlásení odmietlo. „Našou stratégiou nie je snaha znížiť náklady zamestnaním lacnejšej pracovnej sily zo zahraničia, ako naznačujú predstavitelia protestu,“ reagovala firma.

„Je všeobecne známe, že náklady na dočasné zamestnávanie brigádnikov cez agentúry sú vždy vyššie, ako náklady na vlastného kmeňového zamestnanca, ale je to, žiaľ, jediná možnosť, ako splniť predpokladané ciele objemu výroby.“

FM Slovenská tvrdí, že k zamestnávaniu zahraničných brigádnikov cez agentúry ju vedie nedostatok ľudí na trhu práce.

„Naším zámerom je obsadzovať voľné pozície výhradne miestnymi občanmi, čo je stratégia FM Logistic v každej krajine, kde pôsobí, avšak momentálne na ponuku práce nemáme z ich strany dostatočnú reakciu. Napriek úzkej spolupráci s úradmi práce a viacerými aktivitami na podporu zamestnávania sa nám v tomto období nedarí nájsť dostatok potrebných zamestnancov na vykrytie zvýšených požiadaviek na vyprodukované množstvá.“

Podobný slovník má dnes väčšina slovenských zamestnávateľov. Tibor Gregor z Klubu 500, ktorý združuje veľké podniky s viac ako 500 zamestnancami, pre Denník N povedal, že každý z ich členských firiem sa už v minulosti stretol s tým, že musel pre nedostatok ľudí odmietnuť nejakú zákazku.

„Ak Slovensko chce, aby jeho ekonomika ďalej rástla, bude musieť zamestnávanie cudzincov z tretích krajín uvoľniť,“ povedal Gregor. „Máme zúfalý nedostatok kvalitnej pracovnej sily, o to viac, že kvalifikovaných ľudí nám nedávajú ani odborné školy.“

Podobne hovorí aj Asociácia zamestnávateľov, ktorá ako ideálne riešenie spomína tvrdé zmeny v školstve a rušenie neperspektívnych učebných odborov. „No z krátkodobého hľadiska je zamestnávanie cudzincov jedným z najrelevantnejších riešení, ktoré sú na stole,“ povedala hovorkyňa Miriam Špániková. „Treba však poznamenať, že mnohé firmy v dôsledku nedostatku pracovnej sily a z toho vyplývajúcich rastúcich nákladov na mzdy a preškolenia zvyšujú objem investícií do robotizácie a digitalizácie.“

Čo robiť?

Keď príde na robotníkov zo Srbska, Fico to vlastne nemá jednoduché. Ako premiéra ho zamestnávatelia tlačia do uvoľnenia pravidiel pre zamestnávanie cudzincov. Oficiálna vládna politika je totiž pomerne prísna – agentúry by cudzincov z krajín mimo EÚ nemali zamestnávať vôbec a všeobecné uvoľnenie rozdávania pracovných povolení vláda odmieta.

V realite však počet Srbov na Slovensku aj tak stúpa. Robia tu pokútne, vďaka obchádzaniu zákonov, na dlhé zmeny, s obrovskými nadčasmi a za neveľké peniaze, čo slovenské odbory považujú za sociálny dumping.

Ministerstvo práce pri pracovných povoleniach pripúšťa výnimky  pre konkrétne podniky, ak dokážu, že nezohnali zamestnancov spomedzi Slovákov. Odpovede, komu všetkému ich doteraz priznali, a koho odmietli, ministerstvo ani Ústredie práce Denníku N neposlali. Najznámejšia je výnimka pre niekoľko stoviek robotníkov zo Srbska, ktorú má PSA Peugeot.

Samsung vo Voderadoch, aj tu pracujú stovky Srbov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Opozícia sa na zamestnávanie cudzincov pozerá rôzne. Niektorí politici by pravidlá za istých okolností uvoľnili. „Zamestnávanie Srbov a Ukrajincov v prípade, že objektívne ide o región a profesiu, kde nie je záujem slovenských zamestnancov, treba umožniť,“ myslí si exminister práce Jozef Mihál (Spolu). „Avšak za podmienky, že zamestnávateľ vyčerpal všetky možnosti zamestnania občanov Slovenska či občanov EÚ napríklad tým, že v ponukách voľných pracovných miest uviedol dostatočne atraktívnu platovú ponuku.“

Hnutie OĽaNO vidí problém v dlhodobej politike vlády. „Súčasná situácia je spôsobená najmä neschopnosťou vlády riešiť regionálne rozdiely, keď investičné stimuly dostávajú stále podniky v regiónoch, v ktorých nedokážu pritiahnuť dostatok slovenských zamestnancov,“ hovorí Veronika Remišová. „Namiesto toho by mala vláda výraznejšie podporovať vznik pracovných miest v chudobnejších regiónoch Slovenska.“

Fico kampaň Smeru pred voľbami 2016 postavil na slogane „Chránime Slovensko“ a odmietnutí imigrácie, v skutočnosti však fenomén imigrácie Slovensko neobišiel. Len k nám neprišli „navždy“ utečenci zo Sýrie, odmietanie povinných kvót sa stalo oficiálnou politikou vlády, ale „dočasne“ robotníci z Balkánu. A štát sa naďalej tvári, že nič ako imigrácia u nás neexistuje, nikto nepracuje s novými komunitami robotníkov, ani s obyvateľmi miest, ktorých masívny príchod robotníkov zaskočil.

Články o príchode Srbov sa v médiách objavujú už rok, no vláda sa prakticky k novej realite nijako nepostavila, nesformulovala ucelenú stratégiu. Premiéra to môže dobehnúť teraz, keď sa snaží opäť osloviť svojich tradičných voličov vo fabrikách, možno poučený osudom socialistických strán v Európe, ktoré veľkú časť robotníckeho voličstva stratili – neraz v prospech nových populistických strán.

Je prirodzené, že Smer bojuje o voličov agendou, ako sú príplatky za nočnú prácu. No ľudia, ktorí robia napríklad v sereďskej fabrike, už môžu skôr počúvať argumenty politikov, ktorí si napätie medzi Slovákmi a srbskými robotníkmi už všimli.

Minulý týždeň bol na demonštrácii odborárov poslanec Milan Krajniak zo Sme rodina a napísal o tom blog, ktorý si prečítalo niekoľko desiatok tisíc ľudí. Jeho strana sa téme venuje už niekoľko týždňov, navrhuje napríklad zákonom obmedziť percento agentúrnych pracovníkov, ktorých môže firma zamestnať, ale aj „okamžite obmedziť udeľovanie pracovných povolení pre ľudí z mimo EÚ“.

„Ak vláda poskytla investičnú pomoc Jaguaru v celkovej hodnote 630 miliónov eur, je v súlade so zdravým sedliackym rozumom, aby v takomto podniku pracovali slovenskí zamestnanci,“ vysvetľuje Krajniak svoje návrhy. „Na Slovensku máme dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, v zahraničí pracuje oficiálne viac ako 150-tisíc Slovákov. No veľkí zamestnávatelia sa chcú vyhnúť zvyšovaniu platov, a preto dovážajú lacnú pracovnú silu zo štátov z mimo EÚ,“ tvrdí.

Premiér posledné dni boju o ľudí vo fabrikách venuje veľa energie. Ako napísal v komentári pre Hospodárske noviny: „Ľudia nepotrebujú len počúvať o dobrých hospodárskych výsledkoch štátu – aj keď tie tu dnes nesporne máme – ľudia chcú spoločný úspech pocítiť vo vlastných peňaženkách. Ak im ho odmietajú dať ich zamestnávatelia, musí im pomôcť štát.“

Otázka je, či dnes už nebudú medzi robotníkmi úspešnejšie strany, ktoré si skôr ako Smer všimli novú realitu, ktorú ľudia vo výrobe prežívajú.

Zahraniční pracovníci na Slovensku

Teraz najčítanejšie