Denník N

Prečo si myslím, že reforma SaS vykráda fašistov

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

SaS predstavila svoj návrh reformy pre vylúčené spoločenstvá. Rozohrala v ňom šachovú partiu medzi rôznymi príspevkami.

Autor je pedagóg, riaditeľ občianskeho združenia eduRoma

Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) po rokoch oprašuje „reformu“ pre Sociálne vylúčené spoločenstvá. Jediné, čo sa však na jej koncepte za ten čas zmenilo, je, že politička dokázala prehodnotiť len jej názov. Pôvodne išlo o takzvané sociálne odkázané spoločenstvá (SOS). Jej základná filozofia zostáva nezmenená.

Ďuriš Nicholsonová aj dnes upozorňuje, že jej kroky sú definované na základe sociálneho prostredia chudobných a nemajú etnickú nálepku. Podľa nej sa preto vzťahujú aj na drogovo závislých v bratislavskom Pentagóne.
Hoci sa slovo „definícia“ stalo pre SaS obsesiou, napriek tomu táto strana nie je stále schopná zadefinovať si aspoň to, kto má byť vlastne adresátom jej tabuľkových politík.

Presnejší je v debatách Richard Sulík, ktorý sa dodnes nevie spamätať z toho, že pri jeho obchôdzke chudobnou osadu naňho vyletel kŕdeľ rómskych detí. Traumatizovaný touto nevšednou udalosťou následne predstavil kroky zamerané na reformu Rómov.

Politika SaS volá po zásluhovosti. Ten, kto sa neprispôsobí právam a povinnostiam definovaným SaS, má smolu. Sociálne dávky si budú musieť chudobní odpracovať aj za cenu toho, že budú vykonávať plnohodnotnú prácu, za ktorú sú ostatní bežne zamestnaní robotníci platení aspoň minimálnou mzdou, chránení Zákonníkom práce, pričom ich výkon prísne podlieha ochrane zdravia.

SaS navrhuje aj to, že ak si rodič neplní povinnosti voči dieťaťu, tak nedostane vyplatené prídavky na dieťa. V takomto prípade by potom asi bolo treba samotné deti na polia, aby si zarobili na učebné pomôcky, chlieb a ošatenie. Ako toto zmení ich situáciu, nie je jasné.

Na celom dokumente SaS je vidieť, ako parádne rozohral šachovú partiu medzi rôznymi príspevkami. A je celkom zábavné sledovať, ako sú „reformátori“ z SaS presvedčení, že sú to práve sociálne a rodičovské dávky, ktoré dokážu svojím podmieňovaním meniť správanie ľudí v prostredí absolútnej chudoby.

Kto koho okradol?

Fakt je, že takýto prístup vychádza z teórie sociálneho darwinizmu. Je založený na presvedčení, že musia prežiť len „najsilnejší“ jedinci v spoločnosti, pričom slabší majú byť ponechaní napospas vlastnému osudu. Solidarita im musí byť cielene upieraná, pretože vraj vytvára ďalšie sociálne problémy. Neustále pripomínať, že napríklad pripísaná etnicita (pozriem a vidím) a sociálne postavenie predstavujú objektívne veľké prekážky pri nadobúdaní kvalitného vzdelania alebo úspešného zamestnania sa, nemá v tomto prípade veľký význam.

Ako urobiť z etnicity obojstrannú výhodu pri zvyšovaní HDP tejto krajiny, je napokon otázka, na ktorú darwinisti zo SaS nedokázali dodnes uspokojivo zodpovedať. Vôbec neprekvapuje, že k „reforme“ SaS sa v týchto dňoch (14. 11.) prihlásili aj extrémisti z Kotlebovej strany. Podpredseda extrémistov vo svojom videu obviňuje Sulíkovu stranu, že im „zásluhovosť“ ukradla z ich predvolebného programu.

Extrémisti vyčítajú Ďuriš Nicholsonovej aj to, že od nich prevzala opatrenia súvisiace s eugenikou. Politička chce na báze dobrovoľnosti sprístupniť bezplatnú antikoncepciu a sterilizácie rómskych žien. A to i napriek tomu, že Slovensko so sterilizáciami – pri ktorých rómske ženy v narkóze a pod tlakom podpisujú „dobrovoľné súhlasy“ – prehráva súdne spory.

Snažiť sa v tejto časti rozsúdiť to, kto koho vlastne programovo vykradol o väčšiu hlúposť, nemá príliš veľký zmysel.

Špecialisti, na stráž!

Ďuriš Nicholsonová dodáva, že ak sa aj narodí ďalšie rómske dieťa, treba naň už od nultého veku povinne nasadiť početnú skupinu dozor vykonávajúcich špecialistov. Rómske deti si napokon budú musieť nechávať aj učebné pomôcky v škole, pretože – podľa „reformátorky“ – práca na domácich úlohách je pre túto skupinu detí asi príliš veľký luxus.

Hľadať v dokumente rozumné opatrenia v oblasti vzdelávania je nemožné. Zmena systému diagnostiky na pripravenosť na školskú dochádzku (nech už ju zastrešuje akákoľvek inštitúcia) nie je reforma. „Reformátori“ chceli hovoriť asi o potrebe vzniku samotných kvalitných diagnostických testov, ktoré už existujú. Nehovoriac o tom, že je dávno potrebné – tak, ako vo vyspelých krajinách – zrušiť psychologické testovanie školskej zrelosti detí a nahradiť ho pedagogickou diagnostikou, ktorá, žiaľ, nemá na Slovensku tradíciu.

To, že chce SaS zrušiť aj prípravné ročníky na základných školách, ktoré po povinnej predškolskej výchove stratia opodstatnenie, nie je reforma, ale len logické vyústenie dávno navrhovaných čiastkových krokov v oblasti školstva.

Keď má splnomocnenec navrch

Úspešne a konštruktívne do témy vstupuje podpredseda Mosta-Híd a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz, ktorému sa už jeden a pol roka darí meniť štruktúru domácej legislatívy tak, aby sa po 20 rokoch mnohé opatrenia z papiera dostali konečne aj do praxe.

Ide napríklad o vysporiadanie pozemkov pod osadami, predškolskú prípravu, terénnu sociálnu prácu, občianske hliadky, asistentov pedagóga a pod. Je dobré vedieť, že takéto opatrenia treba dostať do domácej legislatívy a rozpočtov čo najskôr, pretože eurofondy po roku 2020 vyschnú.

Ďuriš Nicholsonová nie je v tomto smere viac ako sedem rokov úspešná i napriek tomu, že bola dva roky štátnou tajomníčkou rezortu sociálnych vecí. Svoju „reformu“ by však chcela zaviesť cez nové ministerstvo pre sociálne vylúčené spoločenstvá, ktoré má pozbaviť jednotlivé rezorty zodpovednosti za politiky zdravia, sociálnych vecí alebo školstva.

Problém však je, že napríklad politika školstva už dnes spadá minimálne pod tri ďalšie rezorty, čo spôsobuje v praxi mnohé problémy. Odborníci volajú skôr po zjednocovaní štátnych politík. Nechcú ich drobiť tak, ako to navrhuje SaS. Posilniť kompetencie Úradu splnomocnenca pri tvorbe a zavádzaní opatrení do praxe (vrátane presunu eurofondov) má omnoho väčší zmysel.

Bez hanby a výčitiek

Pomohlo by, ak by Ábel Ravasz intenzívnejšie verejnosti prezentoval svoje výstupy, ktoré sú veľmi rozumnou alternatívou pre tabuľkovú politiku z dielne SaS. Nemožno prehliadnuť ani priepastné rozdiely medzi splnomocnencom a „reformátormi“ zo SaS v schopnosti kultúrne komunikovať pri obhajobe a prezentácii riešení.

SaS servíruje rómsku tému verejnosti ako bezpečnostné riziko. „Reformátori“ sú presvedčení, že takto zároveň rozosievajú pocit istoty a bezpečia do hláv ich potenciálnych voličov. Pri takomto kšefte so strachom a obavami je potom možné navrhovať akékoľvek opatrenia, pretože sú automaticky pozbavené morálnych súdov a sú prijímané nekriticky a bez výčitiek svedomia.

Naopak, Rómovia, ktorí sú označení stranou SaS ako bezprostredná hrozba, sú následne pozbavení možnosti vyžadovať si dôstojné zaobchádzanie. Aj takéto formovanie verejnej mienky je jednou z komunikačných stratégií SaS, ktorú si Richard Sulík – treba povedať, že veľmi úspešne – odskúšal už na utečeneckej kríze.

Na záver dodajme len toľko, že opatrenia navrhované SaS nie sú vôbec mierené na špecifické situácie osád a regiónov, v ktorých sa nachádzajú. Dá sa tvrdiť, že Richard Sulík sa vracia k svojmu pôvodnému biznisu s kopírkami. „Reforma“ SaS má byť jednoducho len tisíckrát kopírovaná a paušálne zavedená všade. Preto už z princípu nie je schopná riešiť špecificky komplikovanú situáciu chudobných ľudí z rómskych komunít. A ani tých drogovo závislých z bratislavského Pentagónu.

Je skrátka morálne a sociálne slepá, a preto spôsobí len nárast predsudkov, frustrácie a prehĺbi sociálne vylúčenie a chudobu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie