Fľaštičky s močom otvárali tajní agenti. Ako Rusi dopovali v Soči a prečo im môžu zakázať účasť na olympiáde
Vysvetlenie najväčšej dopingovej kauzy od čias NDR.
[Ako dopujú ruskí olympionici – kniha od Denníka N.]
Bol to napínavý súboj až do konca. Preteky na 50 kilometrov v behu na lyžiach na olympiáde v Soči sa skončili šprintom štyroch pretekárov. Domáci diváci boli nadšení, v dramatickom finiši skončili na prvých troch miestach ruskí bežkári. Olympijským víťazom sa stal Alexander Legkov.
Po štyroch rokoch je všetko inak. Legkovovi pred pár týždňami Medzinárodný olympijský výbor odobral všetky medaily zo Soči a doživotne mu zakázal zúčastniť sa na olympiádach. Krátko na to diskvalifikovali aj druhého v poradí Maxima Vylegžanina.
Obaja boli súčasťou dopingového škandálu v Rusku, ktorý momentálne otriasa celým športovým svetom.
V týchto dňoch o medaily a dobré umiestnenia zo Soči prichádzajú ďalší a ďalší ruskí športovci. Dohromady vylúčili 25 pretekárov. Rusko prišlo o 11 medailí (z toho štyri zlaté) z olympiády z celkového počtu 33. Z prvého miesta v počte cenných kovov klesli na piate.
O medaily prišla aj Oľga Viluchinová, ktorá v biatlonovom šprinte skončila druhá za slovenskou reprezentantkou Anastaziou Kuzminovou.
Najväčší škandál od čias NDR
Svetový šport zažil za posledných 20 rokov viacero dopingových škandálov. V prípade BALCO sa odoberali olympijské medaily aj americkej šprintérke Marion Jonesovej. Aféra Lancea Armstronga, ktorý s nedovolenou podporou vyhral sedemkrát Tour de France, otriasol dôveru v celú cyklistiku.
Napriek tomu je súčasný prípad dopingu v Rusku podľa mnohých najhorší známy prípad v dejinách športu od čias štátom sponzorovaného dopingu v Nemeckej demokratickej republike. Nepodvádzalo jedno laboratórium, alebo jeden cyklistický tím, ale podľa vyšetrovania dvoch medzinárodných organizácií bol do dopingu zapletený samotný štát.
Rusku preto celkom vážne hrozí, že jeho pretekárov vylúčia z olympijských hier v juhokórejskom Pjongčangu, ktoré sa konajú vo februári. V Riu chýbali ruskí atléti či vzpierači, no teraz môžu byť sankcie tvrdšie. Podľa šéfa Medzinárodnej olympijskej organizácie (MOV) Nemca Thomasa Bacha je rozdiel v tom, že tentokrát doping potvrdilo aj vyšetrovanie samotnej MOV.
Podľa New York Times je pravdepodobné, že Rusom dovolia zúčastniť sa, no bez ruských dresov, štátnej zástavy na otváracom ceremoniáli či hymny. V tom prípade by Rusko zrejme radšej bojkotovalo celú olympiádu. Rovnako sa vyhráža, že v tom prípade zakáže účasť hokejistov z KHL na olympiáde, čo by sa dotklo aj slovenského tímu.
Rusko obvinenia zo štátom sponzorovaného dopingu doteraz odmieta a vidí za tým politiku. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že ide o americké sprisahanie pred ruskými prezidentskými voľbami v marci. Napriek tomu, že vo výkonnom výbore WADA nie je ani jeden Američan (v rovnakom 14-člennom orgáne MOV sú dve Američanky).
Skúsili sme sa pozrieť, či je skutočne dostatok dôkazov, že v Rusku doping riadil štát. A či je správne, aby boli všetci ich športovci vylúčení z olympiády.
Kontroverzný chemik
Bryan Fogel je amatérsky cyklista a nie veľmi úspešný režisér a dramatik. Po prevalení dopingového škandálu okolo Lanca Armstrogna sa rozhodol, že na vlastnej koži zistí, aké diery existujú v systéme antidopingových kontrol. Rozhodol sa, že bude dopovať pred cyklistickými pretekmi a všetko zaznamená na kameru.
Jeho dokument sa však napokon ubral smerom, aký nečakal. Ako poradcu pri braní dopingu mu odporučili Rusa Grigorija Rodčenkova, ktorý v tom čase viedol moskovské antidopingové laboratórium, v ktorom testovali vzorky športovcov.
Grigorij Rodčenkov sa sotva dá považovať za kladného hrdinu. Ešte v 80. rokoch súťažne behával, a ako sám priznáva, pomáhal si nedovolenými prostriedkami. Nikdy to nedotiahol ďaleko. Vyštudoval však chémiu, v tomto obore má PhD, napísal viacero odborných článkov.
Od roku 2005 bol šéfom moskovského laboratória, kde sa testovali vzorky športovcov, no v roku 2011 ho spolu so sestrou obvinili z nelegálneho predaja podporných prostriedkov. Skončil na psychiatrii a vyzeralo to s ním zle.
Vtedy ho však znenazdajky prepustili. Ako sám hovorí, dôvod bol ten, že chceli, aby dohliadal na dopingový program a krytie nálezov ruských športovcov.
Rusko na zimnej olympiáde vo Vancouvri v roku 2010 zlyhalo, získalo len tri zlaté medaily a v celkovom hodnotení skončilo šieste. Na domácej olympiáde v Soči to malo byť úplne inak.
Kanadský právnik
Fogel bol s Rodčenkovom v kontakte práve v čase, keď sa objavili prvé správy, že v Rusku funguje štátom sponzorovaný doping. O rozsahu dopingu v krajine prehovorili prví whistelbloweri – manželia Stepanovci. On bol bývalý ruský antidopingový komisár, ona pretekárka usvedčená z dopingu.
Prípadom sa začala zaoberať Svetová antidopingová agentúra (WADA). Vyšetrovanie viedol kanadský právnik Richard McLaren, ktorý v minulosti vyšetroval aj amerických atlétov za doping na olympiáde v Sydney.
„Richard je právny expert, nepochybne postupoval podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Za to by som sa zaručil,“ povedal pre Denník N český športový právnik Jan Štovíček, ktorý na súde zastupoval českého cyklistu Romana Kreuzigera. Tomu, podobne ako slovenskému chodcovi Matejovi Tóthovi, nesedeli údaje v takzvanom biologickom pase, nakoniec ho oslobodili.
Americký režisér v dokumente Ikarus, ktorý napokon zverejnil tento rok, ukazuje, ako Rodčenkov reaguje na vyšetrovanie.
Chemik v dokumente tvrdí, že sa bojí o svoj život. Dvaja bývalí predstavitelia ruskej antidopingovej agentúry náhle zomreli v roku 2016 v priebehu dvoch týždňov. V jednom prípade je príčina neznáma, v druhom prípade išlo oficiálne o silný infarkt.
Rodčenkov napokon za pomoci Fogela ušiel do Spojených štátov. Rozhodol sa, že prebehne na druhú stranu. Z človeka, ktorý riadil doping a pomáhal športovcom unikať kontrolám – podľa druhej McLarenovej správy sa to v rokoch 2011 až 2015 mohlo týkať vyše tisíc športovcov z 30 športov –, sa razom stal hlavný whistleblower v celej kauze.
Rus v súčasnosti žije na neznámom mieste pod ochranou amerických úradov.
Napriek jeho kontroverznosti (aj Fogelovi sa vyčíta, že sa s ním až príliš spriatelil) ho však WADA a najnovšie aj Oswaldova komisia MOV považuje za „dôveryhodného svedka“.
„Nech už sú jeho motivácie akékoľvek a nech v minulosti spáchal čokoľvek zlé, Rodčenkov hovoril pravdu, keď poskytol vysvetlenia schémy, ktorú riadil,“ píše sa v správe Oswaldovej komisia pomenovanej podľa jej šéfa Švajčiara Denisa Oswalda, bývalého veslára.
Iné dôkazy
Rusi sa snažia všetko hodiť na Rodčenkova, ktorý mal konať sám. Obviňujú ho, že na dopingu zarábal (jeden svedok píše o 3500 dolároch za jeden negatívny test). Dvaja športovci anonymne priznali, že skutočne brali od Rodčenkova doping.
Rusko však nesúhlasí, že by jeho ministerstvo športu, prípadne iné štátne úrady, vedeli a spolupracovali na systéme.
Dôkazy však naznačujú iné. Dôležitým faktorom môžu byť Rodčenkovove denníky, ktorých časti tento týždeň uverejnil americký denník New York Times. Lekár si údajne celý život poctivo zaznamenával na papier také detaily, ako s kým sa stretával a čo jedol.
Podľa týchto denníkov sa Rodčenkov v roku 2014 viackrát stretol s vtedajším ministrom športu Vitalijom Mutkovom či jeho zástupcom a preberali spôsoby, ako budú ruskí športovci dopovať počas olympiády v Soči a ako sa to bude kryť. MOV tvrdí, že nemá dôvod pochybovať o ich autenticite.
Kým viacerí ruskí predstavitelia prišli pre kauzu o miesto, vtedajšieho ministra športu Vitalija Mutka povýšili a momentálne je podpredsedom ruskej vlády. Okrem toho je šéfom organizačného výboru budúcoročných majstrovstiev sveta vo futbale v Rusku.
Ako dopovali v Soči
Práve v Soči mala vyvrcholiť snaha ruského športu nedovolenými prostriedkami získať veľké víťazstvá. Aby zaistili čo najlepšie výsledky, niektorí dopovali aj počas olympiády. Ako to zariadiť, aby to neodhalili medzinárodní komisári, ktorí počas olympiády testovali športovcov?
Rusi vymysleli originálny systém. Pred olympiádou dostal Rodčenkov takzvaný Vojvodkyň zoznam desiatok športovcov, ktorí budú dopovať aj v Soči. Mal im dávať kokteil zložený z troch anabolických steroidov a alkoholu. Ženy pili steroidy s Martini, muži s whisky.
Aby sa neprišlo na to, že dopovali, zorganizovala sa výmena vzoriek moču v moskovskom laboratóriu. Tie športovec odovzdáva do špeciálnych fľaštičiek, ktoré sa uzatvoria a po otvorení sa už zatvoriť nedajú. V Soči sa na noc odkladali do jednej miestnosti.
Agenti FSB obsadili susednú miestnosť. Cez noc sa cez malú dierku dostali k dopovaným vzorkám moču ruských športovcov. Nejako sa im podarilo otvoriť špeciálne fľaštičky bez poškodenia. Dopovanú vzorku nahradili čistým močom, ktorý športovci poskytli mesiace predtým, a fľaštičku znova zatvorili.
Nie je to len tvrdenie jedného muža. WADA aj MOV tvrdí, že fakty potvrdzujú tento scenár. Forenzné analýzy ukázali, že mnohé fľaštičky boli skutočne otvorené (našli sa na nich škrabance).
Rovnako v niektorých čistých vzorkách našli aj pre človeka neprirodzené množstvo soli v moči. Tú spolu s vodou a instantnou kávou pridávali do čistých vzoriek, aby sa ich vzhľad a hmotnosť zhodovali so „špinavou“ B vzorkou.
Športovci to vedeli, tvrdí komisia
Otázka je, či o tom vedeli samotní športovci. Právnik Štovíček odoberanie medailí na tomto základe odmieta.
„Vezmite si Legkova. Dobehol preteky, dostavil sa na antidopingovú kontrolu, odovzdal komisárovi WADA vzorku, podpísal dokumenty, splnil všetky povinnosti. Teraz má zákaz činnosti, pretože s jeho vzorkou sa manipulovalo. To však nie je dôkaz, že dopoval. Nie je to ani dôkaz, že to bol niekto v jeho okolí,“ hovorí.
Oswaldova komisia v zdôvodnení prípadu bežkára Alexandra Legkova o tom nepochybuje. Legkov bol na Vojvodkyňovom zozname, rovnako sa manipulovalo s jeho vzorkou, čo dokázali značky na fľaštičke.
Podľa komisie sám športovec musel vedieť, že dopuje, napríklad musel odovzdať čistý moč mesiace pred Soči mimo kontrol. V správe to prirovnáva k švajčiarskym hodinkám, kde jednotlivé kolieska musia do seba zapadať a ak jedno zlyhá, systém nefunguje.
„Športovci boli jedným z takýchto koliesok, plne zapojení do schémy a všetkých jej aspektov,“ hovorí správa.
Tóth: Vytrpeli si dosť
Otázka je, či by Medzinárodný olympijský výbor mal na základe systematického dopingu v Soči zakázať účasť všetkých ruských športovcov na olympiáde v Južnej Kórei. Výkonný výbor MOV rozhodne budúci utorok.
Bývalý riaditeľ Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky a momentálne prezident mimovládnej Slovenskej antidopingovej akadémie Miroslav Motyčík si myslí, že by išlo o kolektívnu vinu.
„Uplatňovať princíp kolektívnej viny na ruských športovcov alebo kohokoľvek iného je nefér a do športu nepatrí. Skôr to smeruje k politikárčeniu, so športom to nemá nič spoločné a nie je to v súlade s antidopingovými pravidlami,“ tvrdí pre Denník N.
WADA v novembri povedala, že ruská antidopingová agentúra RUSADA splnila takmer všetkých 31 podmienok, aby ju uznali za spôsobilú. Ruská antidopingová agentúra pod dohľadom Britov zaviedla všetky body na to, aby ich činnosť bola v súlade so Svetovým antidopingovým kódexom WADA.
„Odstránili problémy,“ súhlasí Motyčík.
WADA však napokon RUSADA neuznala za vyhovujúcu, pretože nesplnila dva body, ktoré však priamo nesúvisia so súčasným testovaním športovcov. Žiadali, aby Rusi verejne priznali, že McLarenova správa je pravdivá a skutočne išlo o štátom podporovaný doping. Zároveň tiež nedodali všetky sporné vzorky z Moskovského laboratória.
Požiadavku WADA, aby Rusko verejne priznalo McLarenovu správu, napriek tomu, že bol dosiahnutý súlad s aktuálnou antidopingovou reguláciou, Motyčík nazýva „tvrdošijnou“.
Podobný názor vyslovil aj slovenský olympijský víťaz v chôdzi Matej Tóth, ktorý momentálne sám rieši obvinenia z dopingu pre nezrovnalosti v biologickom pase. Slovenský atletický zväz ho už očistil, ešte čaká na rozhodnutie Medzinárodnej atletickej federácie.
„Ruský šport a hlavne ruskí športovci už boli potrestaní viac ako dosť. Ak sú ešte nejaké pochybnosti, dajú sa nastaviť kritériá, aby účastníci olympiády museli absolvovať medzinárodné antidopingové testy. Hlavne spomínaný bod o uznaní viny sa mi zdá veľmi zvláštny ako hlavné kritérium pre očistenie,“ hovorí Matej Tóth.
Nebojí sa, že by Rusi na olympiáde súťažili nečistí. „Ak sú ruskí športovci k dispozícii medzinárodným komisárom, tak nemám dôvod robiť rozdiel medzi ruskými a neruskými športovcami,“ dodáva.
Český športový právnik Štovíček tiež neuznáva princíp kolektívnej viny. „Každého jednotlivca alebo organizáciu je nutné jednotlivo usvedčiť a odsúdiť na základe jasných dôkazov, nedá sa ich šmahom ruky všetkých potrestať. Celá vec sa navyše vlečie veľmi dlho a je otázka, prečo WADA nebola schopná tieto procesy s jednotlivcami previesť,“ vraví.
Novinár, ktorý doping odhalil
Iný názor na vec má Hyjo Seppelt. Nemecký novinár ARD v roku 2014 prišiel s prelomovým dokumentom, ktorý spustil vyšetrovanie. Pracoval tiež aj na štátom sponzorovanom dopingu v NDR.
Video: Tajomstvá dopingu – Ako Rusi vyrábajú víťazov (H. Seppelt, ARD; 2014)
„Ak sa ma pýtate na rozsah sprisahania Ruska a dopad na olympiádu a vzhľadom na dôkazy, ktorú plne prijala aj Oswaldova komisia MOV, povedal by som, že najhorší scenár systematického dopingu si vyžaduje krajné sankcie. Ak sa to nestane, odkaz pre svet bude: môžete zosnovať takmer bezprecedentný štátom riadený doping, no vždy ste vítaní na olympiáde,“ hovorí novinár pre Denník N.
Seppelt chápe, že kolektívny zákaz by mal aj nevinné obete. No zároveň tvrdí, že športovci by za to mali viniť samotné ruské organizácie, ktoré nezaviedli antidopingové pravidlá. „Nie je to zodpovednosť MOV či WADA,“ dodal. Aj on vraví, že „mimo Východného Nemecka to vyzerá byť najväčší dopingový škandál v histórii športu“.
Treba dodať, že MOV by netrestalo športovcov, ale Ruský olympijský výbor, ktorí športovcov nominuje na olympiádu. To, že taký trest „nie je proti pravidlám a vzhľadom na okolnosti je primeraný“, potvrdil vlani Športový arbitrážny súd v prípade zákazu účasti na paralympiáde v Riu všetkým ruským paralympionikom, ktorí tiež boli súčasťou dopingu.
Zároveň však Seppelt dodáva, že v mnohých krajinách nikdy neprišlo k vyšetrovaniu a antidopingový program má mnoho dier. Viacerí sa obávajú, že podobný systém ako v Rusku môže fungovať aj v Keni či na Jamajke.
„Myslím si, že to je len špička ľadovca. Raz sa budú ruskí športovci pýtať WADA a MOV: prečo ste nás nepustili na olympiádu a pustili ste krajiny XY, keď už vtedy vám bolo jasné, že nie sú čistí?“ dodáva Štovíček.
An updated look at the sanctions from the Oswald Commission after the addition of five more Russian athletes today. Brings it to 19 total athletes and 11 medals. pic.twitter.com/IN7w7ihq6z
— Rachel Axon (@RachelAxon) November 27, 2017
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
