Denník N

Deti zo zatvorenej školy sa stratili, až polovica všetkých detí v špeciálnych školách je možno zdravá

Si z osady, pôjdeš ku krompáču. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Si z osady, pôjdeš ku krompáču. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Opravené 28. 10. – Na Slovensku je dvadsať obcí, ktoré nemajú bežnú základnú školu, len školu pre žiakov s postihnutím. Štátna kontrola v špeciálnych školách mešká.

Ešte pred dvoma rokmi navštevovalo Súkromnú špeciálnu základnú školu v Rokycanoch 80 detí. Dnes je už táto škola zatvorená a s ňou aj súkromné diagnostické centrum Oco, mama a ja.  V roku 2015 ministerstvo školstva argumentovalo, že ich vyradilo zo siete školských zariadení po tom, čo zistilo, že diagnostické centrum poslalo do špeciálnej školy aj zdravé rómske deti. V roku 2016 už ministerstvo svoje rozhodnutie zmenilo a tvrdilo, že centrum zatvorili kvôli nedostatku personálu.

Potiaľto to vyzerá ako úspešný zásah štátu na ochranu detí. Pokračovanie už také pozitívne nie je.

Od zistenia uplynuli dva roky a ministerstvo školstva stále nevie, čo sa s týmito deťmi deje dnes. A nevie ani, ako presne na Slovensku fungujú špeciálne školy. Nevyvrátilo podozrenia, že podobne ako v Rokycanoch dávajú do špeciálnych škôl zdravé deti aj inde.

V susedných krajinách už špeciálne školstvo výrazne reformujú. Napríklad v Maďarsku špeciálne školy úplne zrušili a v Česku chcú všetky deti so špeciálnymi potrebami dostať medzi ich rovesníkov.

Nikto nevie, čo je s deťmi teraz

Bývalý vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák upozorňuje, že za dva roky sa prípad Rokycany neposunul. Ministerstvo školstva neurobilo sľúbenú kontrolu v ďalších špeciálnych školách a o polovici detí z Rokycian nemá nikto žiadne informácie.

Z celkového počtu 80 žiakov špeciálnej školy prestúpilo 39 na bežnú základnú školu v susednej obci Bajerov. Kde je zvyšných 41 detí, nevie nikto.

Po deťoch pátrala aj riaditeľka školy v Bajerove Iveta Markovičová. Ani ona, ani Pollák však nič nezistili. „Mám neoverené informácie, že 12 detí je v zahraničí. O zvyšku nevie ani obec, ani okresný úrad a zrušená základná škola nekomunikuje,“ povedal Pollák.

Keď časť detí z Rokycian prestúpila do bežnej školy v Bajerove, všetkých podrobili psychologickému vyšetreniu pod dohľadom Štátnej školskej inšpekcie, keďže riaditeľka Markovičová nemala o deťoch žiadne dokumenty.

Testovanie zistilo, že 31 z týchto 39 novoprijatých detí je úplne zdravých a na špeciálnu školu nemali chodiť. Ôsmim diagnostikovali mentálne postihnutie, ale v Bajerove ostali. Bežná škola môže zriadiť špeciálnu triedu a žiakov tak môžu vzdelávať a vychovávať špeciálni pedagógovia.

Pollák už dlhodobo kritizuje, že Slovensko má vysoký podiel rómskych detí v špeciálnych školách. Psychologickými testami často neprejdú vinou jazykovej bariéry, alebo preto, že si z domu nepriniesli hygienické návyky. Po absolvovaní špeciálnej základnej školy majú žiaci malú šancu dostať sa na strednú školu alebo zamestnať sa. Absolvent špeciálnej školy nemôže dostať ani kvalifikáciu murára či stavbára.

Štát zistil, že deti nevedia diagnostikovať

Po prevalení kauzy ministerstvo školstva sľúbilo, že do skončenia školského roka 2016/2017 skontroluje 40 špeciálnych škôl. Doteraz urobilo ministerstvo kontrolu len v 28 školách.

Pollák hovorí, že podľa neoficiálnych informácií zhruba polovica detí z kontrolovaných škôl neprešla riadnym diagnostickým procesom. „Toto je obludná kauza. Dokazuje sa, že to nie je len problém Rokycian, ale sú v tom namočené ďalšie školy,“ hovorí Pollák.

Ministerstvo školstva začalo kontrolu ešte za úradovania Petra Plavčana (nominant SNS). Ten vtedy argumentoval, že kontrolu vykonajú podľa finančných možností. Ak nebudú peniaze, nebude ani celoplošná.

„Tu ide o ľudské bytosti a o ich budúcnosť,“ vraví Pollák. „Deti sa ničím neprevinili. Nemôžu za to, že sa narodili do osady. Tento systém ich však dopredu predurčil na poberanie sociálnych dávok, pretože so špeciálnou školou sa nezapoja do normálneho života. Nakoniec to nezničí len ich životy, ale doplatí na to aj štátny rozpočet.“

Doterajšia kontrola ministerstva školstva potvrdila, že zásadným problémom prijímania žiakov do týchto škôl boli nedostatky v psychologických vyšetreniach, prípadne vo výstupoch z nich. Na základe tejto analýzy urobilo ministerstvo kontrolu v 13 diagnostických centrách a v ôsmich centrách pedagogicko-psychologického poradenstva.

„Môžeme skonštatovať, že len takmer polovica kontrolovaných zariadení používala odporúčané psychodiagnostické testy, ktoré spĺňali v súčasnosti zodpovedajúce kritériá. Používané testy pri psychologickom vyšetrení, predovšetkým pri určovaní školskej spôsobilosti a zisťovaní intelektu, boli nie vždy dostatočne spoľahlivé, z dôvodu nezohľadnenia jazykových a kultúrnych špecifík testovaných žiakov,“ vysvetľuje ministerstvo.

Štát sľubuje, že kontroly budú pokračovať aj v tomto školskom roku. Preskúmať chcú polovicu zo všetkých špeciálnych škôl, aby mohli urobiť systémové zmeny.

Pollák v roku 2015 v súvislosti s kauzou v Rokycanoch podal na políciu trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za zneužitie verejných zdrojov, za zneužitie právomoci verejného činiteľa a za hrubé porušenie práv dieťaťa. Vyšetrovanie podľa polície stále prebieha.

Máme obce, v ktorých sú len špeciálne školy

Súčasný vládny splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd) priznáva, že so špeciálnym školstvom sú na Slovensku problémy. Podľa Ravasza je v špeciálnych školách nepochopiteľne veľa detí. O prípade v Rokycanoch hovorí, že trestné oznámenie je oprávnené a konanie bolo úmyselne proti záujmom detí.

Podľa Ravasza je už teraz jasné, že v špeciálnych školách je veľa rómskych detí, ktoré tam nemajú byť. „Susedné krajiny skontrolovali diagnostické nástroje a dnes už vedia zabezpečiť, že sa do špeciálnej školy nedostane dieťa, ktoré má kultúrne problémy. Na Slovensku to ešte zabezpečiť nevieme.“

Ravasz poukazuje aj na to, že na Slovensku je dvadsať obcí, ktoré majú len špeciálnu základnú školu. Rodičia z osady preto svoje dieťa nepošlú do susednej dediny, ale zapíšu ho do špeciálnej, pretože deti zo sociálne vylúčených komunít si nemôžu dovoliť cestovať. Ďalším dôvodom, prečo rodičia radšej zapíšu svoje dieťa do špeciálnej školy, je podľa Ravasza ten, že tam už majú súrodencov či iných príbuzných a pokope sa cítia istejšie.

Ravaszovi sa už podarilo s ministerkou školstva Martinou Lubyovou (nominantka SNS) vyrokovať informovaný súhlas rodiča. To znamená, že keď rodič zapisuje dieťa do špeciálnej školy, podpíše, že si je vedomý, o aký typ školy ide.

Ravasz je aj za integrovanie ľahko mentálne postihnutých detí medzi zdravé deti v bežných základných školách. Títo žiaci by v takom prípade chodili do bežných tried spolu so zdravými deťmi. Integráciu navrhovala aj Jana Dubovcová, bývalá ombudsmanka, ktorá vysoký počet rómskych detí v špeciálnych školách v minulosti kritizovala.

Slovensko

Teraz najčítanejšie