Most a SMK možno čoskoro skončia, maďarskí voliči tu však zostanú

Obe relevantné maďarské strany na Slovensku, Most-Híd a SMK, nespája len etnická príslušnosť väčšiny ich voličov, ktorá je v prípade Mosta dnes už asi v drvivej väčšine a v prípade SMK skoro výhradne maďarská. Obe strany majú spoločnú i veľmi reálnu vyhliadku, že sa v najbližších voľbách nedostanú do parlamentu, v prípade SMK by to bolo už po štvrtýkrát.

Obe strany spája hrozba, že v pomerne krátkom čase zaniknú alebo sa stanú najmä z pohľadu celoštátnej politiky úplne marginálnymi. Most môže skončiť jednoducho preto, lebo stratí zmysel svojej existencie, vytratí sa dôvera časti maďarských a slovenských voličov vo víziu strany schopnej preklenúť slovensko-maďarské spory a budovať spoločnosť na občianskom princípe.

SMK jej voliči v prvom rade vymrú. Absolútny počet a pomer príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku klesá a voličská základňa strany naopak starne. Svojím ultrakonzervatívnym národniarstvom (v lepšom prípade) nedokáže osloviť mladých ani voličov mimo svojho tradičného, zmenšujúceho sa tábora skalných fanúšikov.

Ignoruje napríklad ľudí so zmiešanou identitou, ktorých je čoraz viac, alebo jednoducho kohokoľvek, kto nie je Maďar presne podľa veľmi úzkoprsých predstáv SMK a hlavne jej nadriadeného orgánu, maďarskej vládnej strany Fidesz.

Most a SMK majú spoločné i to, že nevedia, ako tomuto postupnému odchádzaniu zabrániť, ako sa vymaniť z dráhy, ktorá im škodí. SMK to má ťažšie i v tom, že nie je suverénnou stranou a často musí pred sledovaním vlastného osohu voliť plnenie predstáv svojho absolútneho budapeštianskeho sponzora.

Obe strany sú tak dosť zúfalé. V Moste to zatiaľ badať menej, strana je predsa len vo vláde, má ešte šancu splniť niečo z očakávaní svojich voličov, presmerovať nejaké peniaze a investície na juh Slovenska a tým získať aspoň päť percent nutných na vstup do parlamentu.

Pokojne sa tvári i sám predseda strany Béla Bugár, ale to môže byť trochu klamné. Aj v maďarskom prostredí sú časté špekulácie, že sa Bugár konečne skutočne chystá do dôchodku, a preto tak pokojne hazarduje s budúcnosťou vlastnej partaje. Osobne ešte z vládnej účasti vyťaží, čo sa dá, a upratanie bordelu, ktorý po ňom zostane, zanechá iným.

Prečo SMK teší Matovičov záujem

V SMK je situácia horšia a zúfalosť zjavnejšia. Budapešť s ňou síce napriek opakovaným hrozbám stále nestratila trpezlivosť, posiela peniaze a Viktor Orbán zostane s veľkou pravdepodobnosťou pri moci i po budúcoročných parlamentných voľbách u susedov. Výmenou za to, že ju drží pri živote, však Orbán zasahuje do vecí SMK čoraz častejšie. Súčasný predseda SMK József Menyhárt sa podľa zákulisných informácií dostal na čelo strany priamo na príkaz Pešti, jeho protikandidát radšej zo súťaže odstúpil.

Výdrž však SMK dodáva aj množstvo formálne nezávislých kultúrnych a spoločenských organizácií, ktoré sú na stranu nabalené. To je zároveň i slabina strany – musí živiť množstvo ľudí a inštitúcií, čo si už dávno odvykli žiť samostatne (prípadne to nikdy ani neskúsili). Budapešť na tom s peniazmi do budúcna bude skôr horšie, ako lepšie, takže Fidesz bude mať menej na rozdávanie svojim zahraničných pobočkám.

To znamená ohrozenie mnohých existencií a funkcionárov (nielen straníckych) aj v krajanskom prostredí, plus zvýšenú nespokojnosť voličov, ktorí za svoju vernosť prestanú dostávať už i obvyklé symbolické darčeky a podporu svojich aktivít.

Preto napríklad SMK tak teší záujem Igora Matoviča o spoluprácu s ňou. Je to nielen šanca stať sa súčasťou nejakej vládnej koalície, ak by sa náhodou ešte niekedy dostala do parlamentu, ale hlavne možnosť zvýšiť svoju hodnotu v očiach budapeštianskeho šéfa. Orbán by cez SMK spolupracujúcu so slovenskými stranami získal páku na slovenských politikov a mohol by potom byť štedrejší aj voči krajanom, ktorí mu tak verne slúžia.

Zatiaľ však všetko ukazuje skôr na to, že zo seba Matovič robí blázna zbytočne, keď chce hľadať spojenca proti Ficovi (prostredníctvom SMK) v Orbánovi. Nič nenasvedčuje tomu, že by šance strany na návrat do parlamentu rástli. A ak z Národnej rady vypadne i Most, môže nastať na Slovensku doteraz nevídaná situácia – najväčšia národnostná menšina v krajine nebude mať v parlamente jediného vlastného poslanca.

Teda aspoň nie priamo. V súčasnom parlamente napríklad sedí práve v klube OĽaNO Gábor Grendel, hlásiaci sa k maďarskej menšine, ktorý však o sebe netvrdí, že by bol jej zástupcom a deklarovane hájil (aj) jej záujmy. Podobné ojedinelé prípady sa môžu vyskytnúť i v ďalšom parlamente, maďarská strana v ňom však môže formálne i fakticky ľahko chýbať.

Kto získa maďarských voličov

A to by bola škoda. Napriek všetkým oprávneným výhradám a psím kusom boli maďarskí voliči na Slovensku doteraz skôr oporou proreformného a prozápadného smerovania krajiny. Nech si osobne mysleli, čo chceli, nech akokoľvek chodili do Pešti budovať družbu či vazalský vzťah s Orbánom, nech tunajší maďarskí voliči akokoľvek podliehali mediálnemu strašeniu spoza Dunaja, doma väčšinou aspoň doteraz obvykle volili v prospech tejto krajiny a všetkých jej občanov – vrátane ich samotných.

A napriek posledným omylom, podpore Mosta deklarujúceho už pred parlamentnými voľbami ochotu ísť do koalície s kýmkoľvek a napriek ochote SMK obdivovať Orbánov autoritársky režim, by bolo chybou zanevrieť hlavne na tunajších maďarských voličov. Väčšina ich tradičnej politickej elity síce sklamala a patrí do smetia, aspoň veľká časť voličského potenciálu týchto strán však stojí za námahu.

V praxi sú tri možnosti, ako týchto voličov získať a zodpovedajú trom najčastejším spôsobom zastúpenia etnických menšín v parlamente. Prvou je samostatná etnická menšinová strana tak, ako sme ju poznali po väčšinu času na Slovensku.

Táto možnosť je v prípade SMK asi už zabitá. Stále to nie je SNS, pôsobia v nej slušní ľudia, je však malá nádej, že by sa strana ako celok dokázala/chcela zbaviť svojho nacionálneho až extrémistického krídla, obdivu k autoritárstvu a závislosti od Orbána. Stále je však možné pokúsiť sa ju dotlačiť k zmene, ak bude slovenská opozícia schopná stanoviť a dodržať jasné podmienky spolupráce.

Druhou možnosťou je to, čo mal byť Most-Híd: viacnárodná občianska strana prekračujúca etnické mantinely. Neúspech Mosta neznamená, že takáto strana na Slovensku nie je potrebná a nemôže mať dlhodobý úspech. Chce to však zakladateľov, pre ktorých spolupráca od počiatku nie je len politický marketing a myslia ju vážne. Rovnako ako to, že strana musí mať pevný hodnotový základ a a jej jediným cieľom sa nestane byť súčasťou akejkoľvek koalície.

A treťou možnosťou je to, čo sa deje najčastejšie na Západe, že ochranu menšinových záujmov prevezmú väčšinové politické strany výmenou za hlasy menšinových voličov. To tu zatiaľ viazne na absencii slovenských strán, ktoré by chápali význam menšinových problémov, mysleli by to s menšinami dobre a úprimne a vedeli by to aj dať najavo.

Všetky tri možnosti sú dnes otvorené a je v záujme celého Slovenska, aby sa našlo riešenie, pri ktorom maďarské menšinové hlasy nevyjdú nazmar alebo nebudú zneužité nedemokratickými silami.