Denník N

Štátny tajomník Ondrejcsák: Nákup obrnených vozidiel nepôsobí transparentne ani na mňa

Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák. Foto N – Tomáš Benedikovič
Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nominant Mosta-Híd ako vôbec prvý funkcionár ministerstva obrany povedal, že obchod za 400 miliónov doteraz neprebiehal tak, ako by mal.

Štátny tajomník Róbert Ondrejcsák ako prvý vysoký predstaviteľ ministerstva obrany hovorí, že nákup transportérov za 400 miliónov podľa neho neprebiehal transparentne. V rozhovore ďalej vysvetľuje:

  • aké má vzťahy s ľuďmi, ktorých na ministerstvo dosadila SNS,
  • či ako nominant Mosta dokáže niečo ovplyvniť,
  • prečo sa nákup transportérov môže ministerstvu vypomstiť,
  • prečo Dankov poverenec Ján Hoľko podľa neho nehovorí pravdu,
  • ako reagoval na to, že ho kritizovala hovorkyňa jeho vlastného rezortu,
  • či je možné porovnávať Krym s Kosovom, ako to urobil Andrej Danko.

Ako sa vám v posledných týždňoch spolupracuje s nominantmi SNS?

Odpoviem na to tak, že ja sa v tejto brandži pohybujem takmer dvadsať rokov a snažím sa nebrať veci osobne. Ak niekto má potrebu ísť do nejakých osobných záležitostí, je to jeho rozhodnutie, môj štýl to nie je.

So šéfom služobného úradu Jánom Hoľkom si vymieňate stanoviská, v ktorých si vyčítate, že pri transportéroch nehovorí ten druhý pravdu. To sa potom musí prenášať aj na pracovné porady. 

Ako prebiehajú naše osobné rozhovory, nebudem riešiť v médiách. To zostane medzi nami. Pokiaľ som aj niečo v médiách komentoval, okrem vyslovene odborných či strategických otázok, tak to boli vyhlásenia, ktoré o mojej osobe zazneli verejne.

Nominanti SNS obsadili na ministerstve najdôležitejšie posty, vrátane funkcie ministra. Navonok to môže pôsobiť dojmom, že vás k ničomu dôležitému nepúšťajú.

S tým nesúhlasím. V súčasnosti sa v médiách riešia hlavne nákupy ministerstva obrany, ale ja si nemyslím, že je to jediná zásadná vec. Je to jedna z troch-štyroch kľúčových oblastí, ale určite nie jediná. Ja ani nie som na ministerstve v úlohe obchodníka, prišiel som ako odborník na bezpečnostnú politiku a medzinárodné vzťahy. Mojou úlohou je najmä presadzovať proeurópske a proatlantické zakotvenie Slovenska. A myslím si, že za ten čas som mal možnosť ovplyvniť či iniciovať rozhodnutia, ktoré považujem z dlhodobého pohľadu a z pohľadu smerovania Slovenska za absolútne kľúčové.

Hovoríte o vyslaní vojakov do Pobaltia?

To je jedno z rozhodnutí, ktoré sa podarilo presadiť a ja som o tom hovoril ako prvý. Tento rok sme mali vojakov v Pobaltí na cvičení a budúci rok ich tam posielame už ako súčasť predsunutej vojenskej prítomnosti NATO. To znamená, že budeme v Pobaltí ako plnohodnotný spojenec, hoci to nemusí byť pre niekoho populárne rozhodnutie.

Druhá podstatná vec je, že sa Slovensko pripojilo k iniciatíve PESCO, čo nie je možno mediálne atraktívna téma, ale pre krajinu je zásadná. PESCO je spolupráca krajín Európskej únie v konkrétnych veciach v oblasti obrany a vojenských záležitostí. Fakt, že sme sa k tomu pridali, vyjadruje náš zámer patriť do európskeho jadra.

Do európskeho jadra, ktoré, mimochodom, najdôležitejšie opozičné strany spochybňujú.

K európskemu jadru poviem toľko, že v dnešnom turbulentnom prostredí môže od hlbšej integrácie závisieť naše prežitie. Samozrejme tým nemyslím nevyhnutne prežitie Slovenska ako štátu, ale napríklad prežitie nášho demokratického systému.

Iniciatíva PESCO je jedným z dvoch pilierov budúceho jadra. Prvým pilierom je ekonomika, druhým bude obrana a bezpečnosť. Je to zakotvené aj v novej bezpečnostnej a obrannej stratégii, v ktorých sme sa jasne prihlásili k Západu. To bola tretia podstatná vec, na ktorej som sa so svojím tímom podieľal.

Róbert Ondrejcsák vyštudoval politológiu, históriu a filozofiu, v roku 2009 na Univerzite Mateja Bela získal titul PhD. z medzinárodných vzťahov. Pracovne striedavo pendluje medzi ministerstvom obrany, diplomaciou a mimovládnymi inštitútmi. V roku 2001 začínal na ministerstve ako analytik oddelenia pre NATO, neskôr pôsobil ako diplomat na ambasáde v Budapešti, od roku 2007 viedol bratislavské Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA).

Ako štátny tajomník ministerstva obrany pôsobil už v rokoch 2010 až 2012 počas Radičovej vlády, neskôr opäť pracoval v inštitúte CENAA a ako poradca pomáhal s reformou bezpečnostných zložiek v Gruzínsku a na Ukrajine. V roku 2016 založil Inštitút strategických politík (STRATPOL), od septembra 2016 je opäť štátnym tajomníkom za Most-Híd.

K strategickým dokumentom sa ešte vrátime, zostaňme teraz pri nákupoch. Z toho, čo hovoríte, sa zdá, že vás ani nákup transportérov za 400 miliónov netrápi, pretože hlavné je pre vás geopolitické ukotvenie Slovenska.

To v žiadnom prípade nehovorím. Samozrejme, že by nás aj modernizačné programy mali trápiť. Už desať rokov verejne hovorím

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Prečítajte si knihu od Vladimíra Šnídla: Pravda a lož na Facebooku

Viac

SNS na obrane

Teraz najčítanejšie