Denník N

Štátny tajomník Ondrejcsák: Nákup obrnených vozidiel nepôsobí transparentne ani na mňa

Róbert Ondrejcsák. Foto N – Tomáš Benedikovič
Róbert Ondrejcsák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nominant Mosta-Híd ako vôbec prvý funkcionár ministerstva obrany povedal, že obchod za 400 miliónov doteraz neprebiehal tak, ako by mal.

Štátny tajomník Róbert Ondrejcsák ako prvý vysoký predstaviteľ ministerstva obrany hovorí, že nákup transportérov za 400 miliónov podľa neho neprebiehal transparentne. V rozhovore ďalej vysvetľuje:

  • aké má vzťahy s ľuďmi, ktorých na ministerstvo dosadila SNS,
  • či ako nominant Mosta dokáže niečo ovplyvniť,
  • prečo sa nákup transportérov môže ministerstvu vypomstiť,
  • prečo Dankov poverenec Ján Hoľko podľa neho nehovorí pravdu,
  • ako reagoval na to, že ho kritizovala hovorkyňa jeho vlastného rezortu,
  • či je možné porovnávať Krym s Kosovom, ako to urobil Andrej Danko.

Ako sa vám v posledných týždňoch spolupracuje s nominantmi SNS?

Odpoviem na to tak, že ja sa v tejto brandži pohybujem takmer dvadsať rokov a snažím sa nebrať veci osobne. Ak niekto má potrebu ísť do nejakých osobných záležitostí, je to jeho rozhodnutie, môj štýl to nie je.

So šéfom služobného úradu Jánom Hoľkom si vymieňate stanoviská, v ktorých si vyčítate, že pri transportéroch nehovorí ten druhý pravdu. To sa potom musí prenášať aj na pracovné porady. 

Ako prebiehajú naše osobné rozhovory, nebudem riešiť v médiách. To zostane medzi nami. Pokiaľ som aj niečo v médiách komentoval, okrem vyslovene odborných či strategických otázok, tak to boli vyhlásenia, ktoré o mojej osobe zazneli verejne.

Nominanti SNS obsadili na ministerstve najdôležitejšie posty, vrátane funkcie ministra. Navonok to môže pôsobiť dojmom, že vás k ničomu dôležitému nepúšťajú.

S tým nesúhlasím. V súčasnosti sa v médiách riešia hlavne nákupy ministerstva obrany, ale ja si nemyslím, že je to jediná zásadná vec. Je to jedna z troch-štyroch kľúčových oblastí, ale určite nie jediná. Ja ani nie som na ministerstve v úlohe obchodníka, prišiel som ako odborník na bezpečnostnú politiku a medzinárodné vzťahy. Mojou úlohou je najmä presadzovať proeurópske a proatlantické zakotvenie Slovenska. A myslím si, že za ten čas som mal možnosť ovplyvniť či iniciovať rozhodnutia, ktoré považujem z dlhodobého pohľadu a z pohľadu smerovania Slovenska za absolútne kľúčové.

Hovoríte o vyslaní vojakov do Pobaltia?

To je jedno z rozhodnutí, ktoré sa podarilo presadiť a ja som o tom hovoril ako prvý. Tento rok sme mali vojakov v Pobaltí na cvičení a budúci rok ich tam posielame už ako súčasť predsunutej vojenskej prítomnosti NATO. To znamená, že budeme v Pobaltí ako plnohodnotný spojenec, hoci to nemusí byť pre niekoho populárne rozhodnutie.

Druhá podstatná vec je, že sa Slovensko pripojilo k iniciatíve PESCO, čo nie je možno mediálne atraktívna téma, ale pre krajinu je zásadná. PESCO je spolupráca krajín Európskej únie v konkrétnych veciach v oblasti obrany a vojenských záležitostí. Fakt, že sme sa k tomu pridali, vyjadruje náš zámer patriť do európskeho jadra.

Do európskeho jadra, ktoré, mimochodom, najdôležitejšie opozičné strany spochybňujú.

K európskemu jadru poviem toľko, že v dnešnom turbulentnom prostredí môže od hlbšej integrácie závisieť naše prežitie. Samozrejme tým nemyslím nevyhnutne prežitie Slovenska ako štátu, ale napríklad prežitie nášho demokratického systému.

Iniciatíva PESCO je jedným z dvoch pilierov budúceho jadra. Prvým pilierom je ekonomika, druhým bude obrana a bezpečnosť. Je to zakotvené aj v novej bezpečnostnej a obrannej stratégii, v ktorých sme sa jasne prihlásili k Západu. To bola tretia podstatná vec, na ktorej som sa so svojím tímom podieľal.

Róbert Ondrejcsák vyštudoval politológiu, históriu a filozofiu, v roku 2009 na Univerzite Mateja Bela získal titul PhD. z medzinárodných vzťahov. Pracovne striedavo pendluje medzi ministerstvom obrany, diplomaciou a mimovládnymi inštitútmi. V roku 2001 začínal na ministerstve ako analytik oddelenia pre NATO, neskôr pôsobil ako diplomat na ambasáde v Budapešti, od roku 2007 viedol bratislavské Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA).

Ako štátny tajomník ministerstva obrany pôsobil už v rokoch 2010 až 2012 počas Radičovej vlády, neskôr opäť pracoval v inštitúte CENAA a ako poradca pomáhal s reformou bezpečnostných zložiek v Gruzínsku a na Ukrajine. V roku 2016 založil Inštitút strategických politík (STRATPOL), od septembra 2016 je opäť štátnym tajomníkom za Most-Híd.

K strategickým dokumentom sa ešte vrátime, zostaňme teraz pri nákupoch. Z toho, čo hovoríte, sa zdá, že vás ani nákup transportérov za 400 miliónov netrápi, pretože hlavné je pre vás geopolitické ukotvenie Slovenska.

To v žiadnom prípade nehovorím. Samozrejme, že by nás aj modernizačné programy mali trápiť. Už desať rokov verejne hovorím, že ministerstvo obrany potrebuje vyšší rozpočet a naša výzbroj potrebuje modernizáciu. Tá nie je dôležitá len preto, aby sme sa vedeli chrániť, ale aj preto, aby sme spĺňali záväzky voči NATO. Nákup obrnených transportérov je kľúčový, pretože nimi chceme vyzbrojiť našu mechanizovanú brigádu, ktorá je naším najdôležitejším záväzkom smerom k Aliancii. Čiže samotný program jednoznačne podporujem.

Lenže jedna vec je podporovať prezbrojenie modernou technikou, druhá vec je spôsob, ako toto prezbrojenie prebieha.

Áno, pokiaľ si zle vyberieme, tak dôsledky budeme pociťovať veľmi dlhý čas. Transportéry sa kupujú raz za desiatky rokov, máme teda len jeden pokus. Ak sa však bavíme o tom, či to majú byť fínske, alebo nejaké iné vozidlá, ja môžem len dôverovať vojakom a odborníkom. Nemôžem zo svojej pozície povedať, ktoré vozidlo je správnou voľbou. Veľmi rád si to však nechám vysvetliť. Podstatné pre mňa je, aby transportéry spĺňali kritériá stanovené NATO.

Ministerstvo obrany vybralo pre slovenskú armádu fínske vozidlo Patria AMV, ktoré by sa malo v licencii vyrábať na Slovensku. Ak prototyp prejde vojskovými skúškami, vláda môže nakúpiť až 81 kusov. Foto – Patria

Ani samotné fínske transportéry, ktoré predbežne vybralo ministerstvo obrany, nikto nespochybňuje, pochybnosti panujú okolo ich výberu. Bol spôsob ich výberu transparentný?

Dlhodobo hovorím, že transparentnosť je veľmi dôležitá. V prvom rade je dôležitá z pohľadu morálky. Ide o nákup za peniaze daňových poplatníkov a my musíme s týmito peniazmi narábať transparentne. Druhý pohľad je praktický. Snažili sme sa, aby ministerstvo malo financie na modernizáciu. To sa nám podarilo.

Existuje široká zhoda medzi politikmi a odborníkmi, že musíme ísť do nákupov modernej techniky. Podporuje to aj nemalá časť verejnosti. To je priam historická príležitosť. Pokiaľ však ten proces dostane nálepku, že je netransparentný, v budúcnosti sa ministerstvu budú získavať peniaze na modernizačné projekty oveľa ťažšie.

Inými slovami, ministerstvu obrany sa to vypomstí.

Samozrejme. V ďalších rokoch príde potreba uskutočniť ďalšie modernizačné programy. A nám sa môže stať, že bude ministerstvo čeliť otázkam, akým právom žiada ďalšie peniaze, keď neurobilo transparentne ani ten prvý strategický nákup.

Stále ste však nepovedali, či aj ten súčasný nákup transportérov, pri ktorom už boli podpísané prvé zmluvy, považujete za transparentný.

Pozrite sa, ja viem o celom tom procese toľko, čo som sa dozvedel z médií.

Čo ste z toho usúdili? Je ten proces transparentný alebo nie je?

Transparentné znamená, že je to priehľadné. Inými slovami, že verejnosť vie, ako proces prebieha. A to asi nebol tento prípad.

Kľúčovým aktérom pri výbere transportérov bol generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko (vpravo), ktorý mužom Andreja Danka na ministerstve. Spolu s ním nákup obhajujú aj minister obrany za SNS Peter Gajdoš (v strede) a podpredseda SNS a šéf parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Anton Hrnko. Foto – TASR

Podľa generálneho tajomníka ministerstva obrany Jána Hoľka ste o tom procese vedeli. V médiách hovoril o tom, že nákup sa preberal na poradách vedenia rezortu.

To je vyjadrenie generálneho tajomníka služobného úradu. Ja netuším, prečo to povedal. Aj on veľmi dobre vie, že to nie je pravda. A bol by som veľmi nerád, aby táto záležitosť zostala na úrovni, že každý máme svoju pravdu. Nie, pravda je iba jedna. A keby bolo potrebné, tak viem dokázať, že pravdu mám ja.

Ako to viete dokázať?

Pán Hoľko hovoril o tom, že som videl materiál, ktorý v súvislosti s transportérmi na jeseň predložilo ministerstvo do vlády. Tento materiál je označený ako „vyhradený“. Pri takomto type materiálu sú dané postupy, ako sa s ním nakladá. To znamená, že človek, ktorý ho uvidí, sa musí podpísať. A ja som žiadny takýto podpis nedal a nedal ho ani nikto z mojej kancelárie.

Nesedí ani jeho ďalšia verzia, že materiál o transportéroch sme preberali na kolégiu ministra obrany. Aj rokovanie kolégia ministra má svoje pravidlá. Je tam program a materiály sú vopred distribuované, čo tiež musí niekto podpísať. Ani k tomuto nedošlo.

Chceli ste vôbec ten materiál o transportéroch vidieť?

Áno, chcel. Nielen ja, i riaditeľ mojej kancelárie na moju žiadosť žiadal, aby sme materiál mohli vidieť. Bolo mi povedané, že nákup transportérov nie je moja agenda.

Keď už spomínate riaditeľa svojej kancelárie Mariana Majera, Andrej Danko v RTVS naznačoval, že je súčasťou skupiny, ktorá sa snaží nákupu zabrániť, pretože lobuje za konkurenčné zbrojovky. 

Za Marianom Majerom absolútne stojím. Je to odborník a profesionál, ktorý má dlhodobé skúsenosti s bezpečnostnou politikou i s prácou na ministerstve obrany. Som hrdý na to, že pred pätnástimi rokmi som bol jeho vôbec prvým riaditeľom na ministerstve. Nemám žiadny dôvod o ňom pochybovať. Úprimne povedané, tomu vyjadreniu nerozumiem. Marian Majer ako štátny úradník sa ani nemôže na takýchto aktivitách podieľať.

Aj na vašu adresu z oficiálnych kruhov zaznieva všeličo. Keď novinári z Plus 7 dní odfotili dnes už bývalého úradníka ministerstva Olega Havasiho na ruskej ambasáde, hovorkyňa povedala, že šiel vysvetľovať „protiruské vyjadrenia niektorých predstaviteľov ministerstva“. Tým myslela vás.

Po prvé: nemyslím si, že som mal kedykoľvek protiruské vyjadrenia. Po druhé: nemyslím si, že je vhodné, aby politický riaditeľ ministerstva obrany chodil vysvetľovať vyjadrenia štátneho tajomníka z toho istého ministerstva na akúkoľvek ambasádu. Pokiaľ sme teda suverénnou krajinou, a to sme.

Aj ste si to na ministerstve nejako vysvetľovali?

Ja nemám potrebu si vysvetľovať každú blbosť.

Ide skôr o to, či sa nemôže znovu stať, že komunikačný odbor ministerstva dá ďalšie vyhlásenie na vašu adresu.

Komunikačný odbor nepatrí pod štátneho tajomníka. Práca a výsledky komunikačného odboru hovoria samy za seba. Ja to nebudem viacej komentovať. Existuje latinské príslovie „Aquila non captat muscas“ (orol nechytá muchy – pozn. red.) a to celkom vystihuje tú situáciu.

Keď už je reč o vašich vyjadreniach: vy ste dosť silný kritik ruského pôsobenia na Ukrajine i v Gruzínsku. To nie sú protiruské vyjadrenia?

Pomenovanie reality nie je protiruským vyjadrením. Vo všeobecnosti platí, že keď niekomu chýbajú odborné argumenty, tak začína útočiť osobne. Preto je najjednoduchšie šíriť tézu, že vy hovoríte niečo len preto, že ste protiruský. Ja ako odborník si však nemôžem dovoliť byť emocionálny, ani podliehať nejakým dojmom či ideológii. Preto mám aj za sebou pomerne slušnú kariéru, lebo som sa vždy držal reality, odbornosti. Myslíte si, že by ma kvôli nejakým ideologickým žvastom pozvali prednášať do Cambridgeu či Tokia? Asi nie.

Teda o žiadnom protiruskom sentimente nie je možné v mojom prípade hovoriť. A ak už chcem byť osobný, tak môžem povedať, že mám dokonca veľmi rád napríklad ruskú kultúru. Hovorím po rusky, často čítam ruskú literatúru, počúvam klasickú hudbu. Potom sú tu však nejaké fakty a čísla a s tými ako odborník pracujem.

Krym bol ilegálne anektovaný Ruskom, o tom sa na medzinárodnej úrovni nediskutuje, hovorí Ondrejcsák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo teda hovoria fakty?

Faktom je, že Rusko v súčasnosti okupuje Krym. Podľa akejkoľvek odbornej interpretácie medzinárodného práva je to ilegálna anexia. To som nevymyslel ja, to je fakt, ktorý uznávajú všetky členské štáty Európskej únie aj NATO.

Má to ujasnené aj Slovensko?

Podľa programového vyhlásenia tejto vlády je slovenská zahraničná politika proeurópsky a proatlanticky orientovaná. Citujem, lebo je to veľmi dôležité: „Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO.“ To znamená aj určitú harmonizáciu postojov s našimi spojencami v kľúčových otázkach. Ale zároveň to neznamená, že musíme vždy a vo všetkom súhlasiť.

Slovensko sa doteraz bez jedinej výnimky pridalo ku každému stanovisku v rámci NATO či EÚ, v ktorom sa fakty okolo Krymu takýmto spôsobom opísali. Na stretnutiach ministrov členských štátov sa o tom nediskutuje. Anexia sa berie ako fakt, s ktorým sa ďalej pracuje. V októbri schválila slovenská vláda aj nové strategické dokumenty, ako je bezpečnostná stratégiaobranná stratégia. A tie tiež jednoznačne hovoria, že v prípade Krymu došlo k ilegálnej anexii zo strany Ruska.

Andrej Danko, druhý najvyšší ústavný činiteľ, po návrate z Ruska hovoril, že Krym vôbec nie je takou jednoznačnou záležitosťou.

Asi nečakáte odo mňa, že budem komentovať slová iných politických predstaviteľov. Ja sa držím faktov a držím sa toho, že ako krajina dávame na medzinárodnej úrovni jednoznačné stanoviská.

Treba však povedať, že argumenty, ktoré dával Danko v prípade Krymu, sú pomerne časté. Hovoril napríklad, že Krym je podobne nejednoznačný prípad ako Kosovo.

To sú prípady, ktoré sa nedajú porovnať. Po prvé: Kosovo nikto neanektoval a ani ho nikto neokupoval. Po druhé: kosovské obyvateľstvo, na rozdiel od obyvateľstva Krymu, bolo vystavené masovým zverstvám zo strany vtedajšieho srbského režimu.

To sú úplne odlišné príbehy historicky aj politicky, ktoré sa nedajú porovnať. Ja som vyštudovaný historik a môžem vám povedať, že v histórii dokážete nájsť zdanlivé príklady na všetky udalosti, ako aj na ich pravý opak. Preto hovorím, že sa musíme držať faktov. Keď hovoríme o Kryme, tak hovorme o Kryme a nie o Kosove.

Dobre, ale ten argument znie, že podobne ako Kosovo môže byť aj Krym medzinárodne sporný prípad. Rusko totiž v tej istej veci hovorí iné než Západ, rovnako to podkladá názormi nejakých právnikov. 

Pozrite sa, nech tú otázku Krymu trochu posunieme, pre nás, pre Európsku úniu i NATO je anexia Krymu problém.

Prečo?

Pretože boli podkopané základné piliere európskej bezpečnosti a týmito piliermi sú, že hranice sa nemenia vojenskou silou a že vojenská sila sa nepoužíva na dosiahnutie politických cieľov, a zmenila sa aj vojenská rovnováha vo východnej Európe.

Spomenuli ste, že aj nová bezpečnostná a obranná stratégia opisuje Krym ako porušenie základných princípov a noriem medzinárodného práva. Tieto dokumenty síce prešli vládou, ale neprešli zatiaľ parlamentom. Je teda na mieste sa na ne odvolávať? 

Pre mňa je zásadné, že boli schválené vládou, takže sú platné. Je veľmi dôležité, že oba dokumenty potvrdzujú proeurópsku a proatlantickú orientáciu Slovenska. Ja ako odborník aj ako verejný činiteľ sa plne stotožňujem s týmito dokumentmi. Myslím si, že sú dobré v tom znení, v akom boli schválené.

Predchádzajúce strategické dokumenty z roku 2005 však boli schválené aj parlamentom.

Kedy pôjdu do parlamentu, či vôbec pôjdu do parlamentu, neviem povedať. V ideálnom svete by, samozrejme, takéto dokumenty mali prejsť aj parlamentom, ale z čisto právneho hľadiska je dôležité, že ich schválila vláda.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie