Denník N

Na Slovensko idú podnikatelia, ktorých inde nechcú, polícia im robí naschvály, hovorí šéf agentúry pre cudzincov

Foto – N
Foto – N

Polícia v dokumentoch cudzincov hľadá chyby, aby sa museli vrátiť, a tak vzniká dlhé čakanie, hovorí šéf firmy, ktorá pomáha vybavovať ľuďom zo zahraničia dokumenty. Ak sa nezmení prístup policajtov, v radoch budú ďalej stáť platení brigádnici a frustrovaní ľudia z celého sveta.

Milan Kurota (39) z Bratislavy študoval na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského a fakulte medzinárodných vzťahov na petrohradskej štátnej univerzite v Rusku. Už desať rokov podniká s firmou Slovakia Invest, ktorá ponúka služby podnikateľom zo zahraničia.

Ako dlho ponúkate služby pre cudzincov, ktorí chcú na Slovensku podnikať?

Zhruba desať rokov.

Čo im ponúkate?

Naši klienti sú zahraniční podnikatelia, ktorým povieme, ako sa tu podniká a čo potrebujú.  Väčšinou sú z tretích krajín, takže najskôr potrebujú prechodný pobyt. Takáto podmienka nie je ani v Česku, Maďarsku, len na Slovensku platí, že ak si chce cudzinec mimo OECD založiť firmu a byť konateľom, musí mať prechodný pobyt. Je to zbytočná byrokracia.

Ako sa o vás dozvedia?

Cez reklamu na internete alebo odporúčania.

Odkiaľ sú najčastejšie vaši klienti?

Väčšinou sú z Ukrajiny, Ruska a v poslednom čase z Iránu.

S čím podnikajú?

Je to rôzne. Jedna skupina sú mladí ítečkári, ktorým je jedno, odkiaľ pracujú, len nechcú byť napríklad v Rusku alebo na Ukrajine. Ďalšia sú podnikatelia, ktorí pokračujú v tom, čo robili doma. Predávajú rôzny tovar ako stoličky, ropu, plyn, poľnohospodárske výrobky, soľ. Tretia skupina sú ľudia, ktorí museli odísť zo svojej krajiny a často robia niečo úplne iné, ako plánovali. Máme klientov, ktorí robili IT služby, no začali voziť soľ z Ukrajiny. Mnohí Iránci si otvárajú kaviarne alebo reštaurácie. Na začiatok je to jednoduchý biznis, naučia sa po slovensky a časom skúsia možno niečo iné.

Prečo si vybrali práve Slovensko, čím je atraktívne?

Slovensko väčšinou nie je ničím atraktívne a situácia sa pre cudzincov za posledné roky výrazne zhoršila. Keď sa nás klienti pýtajú, aké má podnikanie na Slovensku výhodu oproti iným krajinám, tak ja nevidím žiadnu. Hlavne keď sa zaviedla daň z dividend.

Prečo sem teda idú?

Väčšinou sem prídu, lebo v ich krajinách je to ešte horšie ako u nás. Existujú dve skupiny. Sú cudzinci, ktorí možno ani nemajú šancu získať pobyt niekde inde, a preto si vyberú Slovensko, a druhou skupinou sú takí, ktorí chcú ísť na Slovensko, pretože tu žili ich predkovia, prípadne lyžovali v Tatrách a zapáčilo sa im tu. Mnohí Slovania nechcú ísť do Nemecka alebo Francúzska, lebo je to pre nich veľký rozdiel a preferujú slovanské štáty. Slovensko je im kultúrne bližšie.

Pribúda teda ľudí, ktorí žiadajú o pobyt aj preto, aby tu podnikali?

Záujem je väčší, v poslednom čase sa aj veľa ľudí uchádza o zamestnanie. Ukrajina začala rásť, aj Irán, čo je pre mňa záhada.

Čakanie pred cudzineckou políciou. Foto – N

Čo vám hovoria?

Sú štáty, kde je to ešte horšie ako u nás. Buď ich inde nechcú, alebo tu majú väzby. Kto si môže vyberať, na Slovensko nepôjde.

Keď vás osloví klient, čo všetko si s ním prejdete?

Chcú podnikať, takže zisťujú všeobecné podmienky, zdaňovanie a podobné veci. Najskôr musí získať prechodný pobyt. Najdlhšie čakajú na výpis z registra trestov z domoviny. V Rusku je to mesiac. Kým sa vybavuje, pripravujú si iné dokumenty, podajú žiadosť na pobyt a polícia rozhoduje do 90 dní. Ak klient dostane pobyt, stane sa konateľom a začne podnikať.

Takto to znie jednoducho. Prečo to potom na cudzineckej polícii vyzerá tak zle, že tam ľudia nocujú niekoľko hodín pred otvorením oddelenia?

Situácia na cudzineckej polícii v Bratislave je veľmi zlá, v iných mestách sú také problémy výnimočné. V Bratislave často nedodržiavajú lehoty a vydávajú dokumenty so spätnou platnosťou. Ich hlavným cieľom je za každú cenu žiadosť zamietnuť, hoci je to v rozpore s právom.

Prečo by policajti chceli žiadosti silou-mocou zamietať?

Neviem, asi tu nechcú cudzincov. Rady pred políciou sú okrem toho, že cudzincov tu pribúda aj pre pomalé preberanie dokumentov.

Ako dlho to trvá?

Podanie jednej žiadosti trvá polhodinu až hodinu. Polícia má povinnosť prijať žiadosť iba vtedy, keď je kompletná. Cudzinec dodá asi šesť dokumentov a oni každý jeden čítajú a keď v nich nájdu jednu chybu, žiadosť neprijmú. Napríklad ak prekladateľ urobil preklep v mene na rodnom liste, alebo je chyba v dátume, už žiadosť nezoberú. Celý čas pri vybavovaní čítajú dokumenty a hľadajú dôvod, aby žiadosť nemuseli prijať. Potom rastie počet ľudí v rade. Možno tým chcú zdôrazniť, že nestíhajú.

V Bratislave je to najhoršie?

Áno, pre nával a dlhé preberanie dokumentov. V iných mestách okrem Dunajskej Stredy a Trnavy to tak dlho netrvá.  Základné údaje ako meno, dátum narodenia kontrolujú všade, ale všetky dokumenty čítajú iba v Bratislave. Čo tu trvá 40 minút, inde vedia vybaviť za 10-20 minút.

Koľko žiadostí vám vrátia z desiatich prípadov?

Stáva sa nám to výnimočne, lebo si žiadosti a prílohy čítame, ale polícia si vždy niečo vymyslí. Napríklad živnostník má predložiť výpis z banky. Policajtom sa nepáčilo, aký výpis vydala banka. Alebo neprijmú zápis obchodného registra z valného zhromaždenia.

Ako ste to vyriešili s bankou?

Väčšinou sa s policajtmi hádame, že máme pravdu, ale záleží, čo povie klient. Do banky sa dá rýchlo zbehnúť a priniesť nový dokument. Ak tam je chyba, riešime to, ale ak si polícia vymýšľa, trváme na podaní žiadosti. Ak to nezaberie, mohli by sme podať sťažnosť, ale cudzinci sa boja. Neradi ideme policajtom v ústrety, keď nemajú pravdu, lebo si na to zvyknú.

Keď policajtom odporujete, uznajú, že máte pravdu?

Väčšinou sa idú opýtať vedúceho smeny. Jeden neustúpi skoro nikdy, riaditeľka ale vie uznať, ak máme pravdu.

Preto vznikajú rady?

Áno, ak by nečítali dokumenty, jednu žiadosť by riešili 15 minút. Majú potom 90 dní na podrobné študovanie dokumentov. Ak by tam bolo niečo zlé, vždy môžu konanie prerušiť. Snažia sa cudzincov otočiť, aby žiadosť nepodali a prišli ešte raz. Pre policajtov je najväčšia urážka, ak za cudzinca stojí v rade nejaký študent, ktorému cudzinec zaplatí.

Využívate brigádnikov aj vy?

Máme ich legálne, externá firma ich ponúka klientom na dohodu za 7,5 až 10 eur na hodinu. Je to veľa, ale nikto tam nechce stáť. Niekedy ani tí chudáci študenti. Policajti ich filmujú, fotia, trikrát za noc ich idú legitimovať.

Ponúkate cudzincom, že za nich vystoja rad brigádnici, automaticky?

Dáme im tú možnosť. Teraz sa ale často nedá poslať študent a cudzinec si to musí vystáť. Predtým, keď to nekontrolovali, išiel študent a všetci boli spokojní. Študent zarobil a cudzinec nemusel stáť v rade. Teraz študent nezarobí a cudzinec sa urazí a odíde zo Slovenska.

Čakanie býva chaotické, jeden človek niekedy drží miesto viacerým a potom vznikajú konflikty. Alebo sa niekto zapíše na zoznam a odíde preč.

Cudzinci na Facebooku kritizujú zoznam, ale ako inak sa majú ľudia zorganizovať, keď sa nedá dohodnúť na presný čas s policajtmi? Keby polícia viedla zoznam, tak je to OK. Teraz sa na zoznam zapisujú a každé dve hodiny sa musia ukázať. Nemôže stáť ani jeden za štyroch, dospelý čaká za jedného, deti nerátam. Nikto nechce, aby tam čakali aj deti.

Mali ste klientov, ktorých to odradilo?

Posledné dva roky sa stáva, že cudzinci, ktorí vedia, že by dostali pobyt aj v iných štátoch, na Slovensko neprídu, pretože je pod ich úroveň stáť v rade celú noc. Radšej idú do štátu, ktorý podporuje aj prílev kvalitných cudzincov a podnikateľov. Na Slovensku potom ostávajú len cudzinci, ktorí by inde pobyt nedostali a sú ochotní stáť aj celú noc v rade, pretože v Rakúsku by pobyt nedostali. Cieľom migračnej politiky by ale malo byť niečo iné.

Prečo by ho v Rakúsku nedostali?

Možno nie sú takí solventní, nemajú taký podnikateľský plán, alebo nechcú zamestnať toľko ľudí.

Ako dlho funguje zoznam a brigádnici?

Zoznam, ktorý polícia kritizuje, je len dôsledok toho, že im to trvá tak dlho. Brigádnici boli vždy a zoznam možno posledné 3-4 roky, keď začali návaly. Keď sa stálo od tretej ráno a prišlo 20 ľudí, zapísali sa na zoznam, aby tam celú noc nestáli v rade. Zoznam je snaha o riešenie niečoho, čo nefunguje.

Brigádnikov môže mať niekto aj na čierno. A tiež nie všetci si ich môžu zaplatiť.

Či v rade stojí cudzinec, alebo niekto za neho, rad tam bude aj tak. Naši študenti majú vždy zmluvu.

Policajti voči nim otvorene zasahujú?

Je to rôzne, sú tam dve zmeny. Niekedy prídu, roztrhajú zoznamy a každé dve hodiny si fotografujú ľudí. Istý čas si policajti sami robili svoj zoznam.

Prečo s tým prestali?

Zákon im to neurčuje, je im to jedno, sedia vnútri v teple. Niektorým policajtom ale zoznamy neprekážajú a je im jedno, ako sa cudzinci organizujú. Neviem, prečo sa im to nepáči. Keď už cudzinec má toľko peňazí, že zaplatí študentovi za vystátie radu, asi je to dobrý človek. Takto polícia len dosiahne, že možno tí bohatší a úspešnejší odídu zo Slovenska. Vy by ste išli do nejakého štátu, kde musíte ísť o ôsmej večer do radu a celú noc tam stáť? To je hanba.

Kupčí sa s poradím?

My to nerobíme, ale viem o prípadoch, že sa poradie predávalo za 100 až 150 eur. Niekedy sa na vybavenie v piatok stálo od stredy a za to sa platilo aj 150 eur.

Niekto si zobral lístok a vonku ho ponúkal?

Áno, alebo napísal na Facebook, či niekto nekúpi poradie. Je to len dôsledok toho, že polícia nestíha.

Podarilo sa vám niekedy vybaviť klienta hneď?

Niekedy poobede o druhej už nikto nečaká, ale to nikdy neviete vopred. Jeden deň sa môže čakať od šiestej večer a ani nestihnú všetkých vybaviť a o dva dni sú už o jedenástej všetci vybavení.

Kedy je najväčší nával?

Najviac ľudí je od júla do októbra, keď prichádzajú študenti.

Mimo tohto obdobia nemusia ľudia čakať celú noc?

Teraz už áno, ale pred dvoma rokmi boli také návaly len v septembri, keď prišli študenti. Počas roka vtedy stačilo prísť o siedmej ráno. Teraz nie je šanca. Keď prídete o šiestej, možno vás síce o štvrtej poobede vybavia, ale možno budete čakať zbytočne.

Prečo to takto policajti robia?

Ak policajt prijme žiadosť a je v nej chyba, bude potrestaný svojím vedením, že ju nemal prijať, a preto sú nepriamo nútení všetko študovať už pri podávaní žiadostí. Predlžuje to čakanie, lebo cudzinec stál zbytočne celú noc v rade a musí prísť znovu a policajt strávil zbytočne hodinu s jednou žiadosťou.

Ako dlho trvá vybavenie bežnej žiadosti?

Najdlhšie trvá podanie prechodného pobytu pre podnikateľov, niekedy je to aj 40 minút. Keď idú ľudia na zlúčenie rodiny, dokumentov je menej a vybavia ich aj za 20 minút.

Cudzinec podnikateľ príde, dokumenty má nachystané podľa odporúčaní, všetko má preložené, odovzdá papiere policajtovi za okienkom. Čo sa ďalej deje?

Policajt skopíruje celý pas a číta všetky dokumenty, ktoré nahadzuje do systému. Niekedy sa pýtajú, čo tu cudzinec chce robiť, ale hlavnú časť zaberá štúdium dokumentov a hľadanie chýb.

Iba povedia, že tu je chyba a príďte znovu?

Urobili ste chybu v preklade? Zoberte si to a dovidenia. Vôbec neriešia, ako a prečo chcú podnikať, ak to niekto rieši, je to možno minúta.

Je rozdielny prístup policajtov podľa krajiny?

Jednoznačne. Najhoršie sa správajú k Iráncom. Ak podá žiadosť v Bratislave, je veľmi malá šanca, že pobyt dostane. Budú to naťahovať a snažiť sa zamietnuť a často aj z dôvodu, ktorý nemá oporu v zákone.

Ak sú dokumenty nepriestrelné, cudzinec má dostatok peňazí, čistý register trestov, ako ho môžu odmietnuť?

Polícia podľa zákona prihliada na verejný záujem, ktorý posudzuje ministerstvo hospodárstva. Policajt požiada ministerstvo o vyjadrenie. To odpovedá niekoľko mesiacov, takže lehotu 90 dní na vybavenie pobytu nestihnú a konanie prerušia. Teraz máme Iránca, kde polícia rozhoduje dva roky, hoci mala lehotu 90 dní. Ministerstvo väčšinou odpovie, že má málo podkladov, tak si ich polícia vypýta, potom ich pošle ministerstvu, ktoré povie, že nevedia posúdiť verejný záujem a chce vidieť aj podnikateľský zámer. Takto to môže ísť rok aj dva.

Pri iných cudzincoch sa to nedeje?

Minulý týždeň sme mali dvoch klientov z Ukrajiny, u ktorých chceli posúdiť verejný záujem, ale v Bratislave je to vždy voči Iráncom a Sýrčanom, ktorých je ale pomenej. V Rožňave chceli Iránci zamestnať šičky, bola to investícia za 200-tisíc. Veľvyslanectvo im dalo odporúčanie na udelenie pobytu. Polícia sa opýtala na názor starostu Rožnavy, hoci mala osloviť ministerstvo. Rožňava odpovedala, že nepotrebuje podnikateľov. Okres s treťou najväčšou nezamestnanosťou. Polícia to zamietla, dali sme odvolanie, vyhrali sme a riešime to ďalej.

Prečo sú Iránci nechcení?

S Iráncami je to najkomplikovanejšie. Ani jedna banka im nezaloží na Slovensku účet a ako potom môže podnikať? Majú veľký problém nájsť si ubytovanie, Iráncov tu nechcú. Pred tromi rokmi to nebolo.

Začalo sa to až po utečeneckej kríze?

Veľmi zhoršila vzťah Slovákov k cudzincom, najmä voči moslimom.

Rekonštruovaná budova pre cudzineckú políciu. Foto – N

Cudzinecká polícia má nástroje preveriť si konkrétneho človeka cez políciu alebo SIS. Využívajú to?

Vždy kontrolujú adresu firmy a ubytovania a lustrujú vo svojich systémoch. Za celý čas sme mali zo stoviek prípadov iba jeden, kde SIS dala negatívne stanovisko.

Viete, prečo?

Klient hovoril, že bol predtým zamestnaný u cudzinca, ktorý na Slovensku robil nelegálnu činnosť, takže to asi bolo opodstatnené. SIS ale inak nerobí problémy. Vždy ich kontrolujú, ale nikdy nedávali negatívne stanoviská.

Mafia, díleri a zločinci zo zahraničia idú tiež klasicky cez cudzineckú políciu so žiadosťou o pobyt s nejakou práčkou peňazí?

Skôr v minulosti v Bratislave niečím motivovali policajta, aby žiadosť rýchlejšie vybavil a pobyt udelil.

Koľko stoja vaše služby?

Prechodný pobyt na účely podnikania 1699 eur. Je to dosť, ale snažíme sa eliminovať tých, ktorí na to nemajú. Presťahovanie do cudzieho štátu je vždy drahšie, cudzinec má drahšie ubytovanie, po úradoch sám nevie chodiť, vždy má viac nákladov.

Aké služby má v cene?

Poradenstvo ohľadom prípravy dokumentov vrátane kolkov. Po udelení pobytu musí ešte prejsť lekárskou prehliadkou, za ktorú platí 200 eur.

Stáva sa vám často, že sa polícia nevyjadrí v lehote?

Áno, hoci má na to 90 dní. Čo robí polícia? Dokument s dátumom 11. mája odoslali po dvoch mesiacoch v júli. Nestihli vydať rozhodnutie, tak dokument zrejme antedatovali. Alebo pri obnovení prechodného pobytu vydali dokument s dátumom 26. júla, list napísali 31. augusta a odoslali ho 18. septembra. Takýchto konaní máme snáď tridsať. Keď sa medzi tými dátumami pýtame, čo je so žiadosťou, policajti hovoria, že stále je to v konaní.

Keď sa bratislavské oddelenie presťahuje, nebudú už ľudia vonku nocovať?

V terajších priestoroch sa už viac pracovísk nedá otvoriť. Ak bude viac policajtov, môže sa to zrýchliť, ale aj v súčasnosti majú štyri okienka a vo väčšine prípadov pracujú len dve. Ak tam budú policajti s rovnakým prístupom 40 minút študovať žiadosť, tak neverím, že sa to zrýchli.

Čo hovoríte na presťahovanie oddelenia do Vajnor?

Ak niekto bude stáť v noci v rade, najbližší obchod je stovky metrov odtiaľ, problém môže byť aj to, že vedľa sídli NATO. Čo je to za logiku? Máme prázdnu budovu bývalej dopravnej polície v Petržalke, kam mohli ísť. Možno to tam dali naschvál, aby to bolo ďaleko a cudzincov zasa len odradili a keď cudzinec bude mať problém, aby jeho zástupca prišiel až o hodinu.

Keby cudzinecká polícia fungovala dobre, mali by ste nejakú prácu?

Máme prácu len vďaka tomu, že systém takto funguje. Oveľa radšej by som cudzincom pomáhal s podnikaním, účtovníctvom a hľadaním obchodných partnerov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Cudzinecká polícia

Slovensko

Teraz najčítanejšie