Chalan z Považskej Bystrice chodí s americkými rapermi po koncertoch

Pred pár rokmi Jakub chodil v Považskej Bystrici na SOŠ Strojnícku a počúval americký rap. Na požičanom aute od otca pred šiestimi rokmi s kamarátmi pri Hypernove počúvali piesne od dnes 35-ročného rapera z Vancouveru Snak the Rippera, popredného člena skupiny Stompdown Killaz.

„Nedávno som so Snakom dával fotku na Facebook a kamarát, s ktorým sme vtedy sedeli v aute, to hneď komentoval, pamätáš si, ako sme to počúvali, pršalo, my v aute pred Hypernovou a CD na plné pecky? Pred pár rokmi sme to len počúvali a sledovali maximálne na sociálnych sieťach, a teraz s nimi behám po koncertoch, podávame si ruky, ideme sa spolu najesť do reštaurácie a voláme si ich na vlastné akcie,“ hovorí.

Jakub začal ako bežný fanúšik, ktorý chodil na koncerty raperov, ale dnes sa s viacerými z nich pozná a s kamarátom organizuje aj vlastné akcie. „Robíme naše koncerty, zatiaľ iba v Ostrave, pretože poznáme majiteľa klubu, ktorý nám vie spraviť dobrú cenu, no sme otvorení aj iným mestám a klubom.“

„Často chodíme aj na ich koncerty len tak, do zahraničia, do Česka, Poľska. Najďalej som bol zatiaľ vo Švédsku v Štokholme. Niekedy pomáhame aj rôznym festivalom, aby sa s nimi skontaktovali.“

„Keď behám do zahraničia, mám vlastne vstup zadarmo, ktorý mi oni alebo ich manažér vybaví. Platím si len cestu, prípadne hotel. Keď organizujem vlastný koncert, je to o niečo zložitejšie. Musím zabookovať hotel, zabezpečiť cestu, jedlo, treba vybaviť klub, lístky, reklamu vlastne všetko, postarať sa o ich pohodlie a zaobstarať všetko, čo je v ich požiadavkách a všetko z vlastného vrecka. Ak je akcia úspešná, môžeme si na tom privyrobiť. Zatiaľ to však nerobíme vo veľkom. Vlastný koncert takýchto zahraničných interpretov sa dá vybaviť iba vtedy, keď majú napríklad európske turné, čo býva maximálne tak dvakrát za rok. Môžu mať však aj plné turné alebo klub nemusí mať voľný termín,“ vysvetľuje.

Na začiatku Jakub chodil na koncerty iba ako radový fanúšik. „Vždy som sa natrepal dopredu za každú cenu, začínal som práve cez Snaka zo Stompdown Killaz. Oni majú v znaku kuklu, ktorú som dostal k oblečeniu, ktoré som si od neho objednal, a nosil ju na koncerty. Myslím si, že práve kvôli nej si ma Snak zapamätal a potom na ďalšom koncerte hneď pribehol a začal na mňa rapovať. Neskôr ma ťahali na stage, vtedy som preliezol cez zábranu. SBS-kári, ktorí boli vpredu, ma pustili, no ďalší ma už odtiaľ vyhodili, takže ani tento pokus poriadne nevyšiel. Postupne som spoznal ich manažérov a ľudí, ktorí sa okolo tohto celého pohybujú. Neskôr konečne aj človeka-blázna, s ktorým chodím na koncerty dodnes, či je to na Slovensku, alebo hocikde inde. Viem, že on je ten, ktorý určite pôjde. Vždy je s kým ísť na koncert, ale málokto ti pôjde za rok trikrát na ten istý a už vôbec nie do zahraničia.“

Robia vlastné koncerty

Jakub nepočúva súčasné hviezdy amerického rapu, uprednostňuje skôr staršiu klasiku, skupiny ako napríklad Onyx: „Sú to umelci, ktorých rap má nejakú výpovednú hodnotu a obsah. Rapujú o štáte, systéme, akým funguje, o bežnom reálnom živote, o problémoch a veciach, ktoré sa ti môžu stať každý jeden deň. Po zvukovej stránke je to tvrdšia a energickejšia hudba. Novší americkí raperi robia skôr pesničky s rytmusom a možno chytľavým refrénom, ale často text nemá žiadny význam, a to ja na hip-hope veľmi nepodporujem.“

Raperi a ich manažéri ho už poznali cez sociálne siete, keďže o nich na svojej stránke často informoval. Na koncertoch ho videli vpredu, navyše do „merchu“ (značkového oblečenia raperov) vložil niekoľko stoviek eur. Tvrdí, že vymenil celý šatník.

„Poznám manažéra, ktorý má na starosť napríklad Onyx, Snak the Rippera, Junka, Merkulesa, Snowgoons, Dope D.o.D, Havoc z Mobb Deep a veľa ďalších. Na Slovensku a v Česku máme občas problém s organizátormi, ktorí sú až príliš opatrní a niekedy nás nechcú pustiť do backstagu, aj keď sme na guest liste. Zatiaľ sa nám však vždy podarilo dostať tam, kam sme potrebovali. Či už cez spomínaný zoznam, alebo keď nás raperi zbadali, hneď nás zobrali so sebou bez pások alebo vstupov. Z akcie spravíme rôzne fotky a videá a dávame to do našej skupiny/komunity Mad East, ktorá sa rozrastá a tí ľudia potom prídu zase na naše akcie. Informujeme ľudí na Slovensku a v Česku, ktorých tento štýl baví,“ hovorí.

„Z koncertov robíme ukážky či fotky. Dávam to na YouTube a sociálne siete, ale nie som fotograf alebo kameraman, točím to len na staršiu GoPro kameru pre svoju komunitu a pre ľudí, ktorých to zaujíma,“ vysvetľuje.

Dňa 23. novembra mal Mad East v Ostrave organizovať koncert legendárnej skupiny Outlawz, ktorú založil v roku 1995 raper Tupac Shakur po svojom prepustení z väzenia. Nakoniec sa však neuskutočnil, pretože Outlawz preložili celé svoje európske turné až na február 2018.

„Robil som na tú akciu plagát a ich manažér ho nakoniec použil na celé turné. Outlawz v Ostrave budú treťou akciou len s menším oneskorením, dovtedy sme mali dva vlastné koncerty. Ako prvého sme organizovali kanadského rapera Merkulesa. To bola riadna show a jeden z mojich najlepších zážitkov, keď nás po svojom vystúpení vytiahol na stage a pred všetkými povedal, že my sme ten dôvod, prečo je tu,“ spomína.

Z raperov ide rešpekt

Bol aj v Banskej Bystrici na koncerte americkej skupiny Onyx, zloženej z dvoch raperov – Fredra Starra a Stickyho Fingaza. Po koncerte s nimi väčšinou ide ešte do hotela.

„Tam nám ukazujú veci, ktoré pripravujú, nejaké nové pesničky alebo videoklipy. V backstagoch alebo v hoteli je to vždy súkromnejšie a nemajú veľmi radi, keď sa tam objaví niekto cudzí alebo keď sa tam nakrúca. V Prahe k ním do backstagu pustili nejakých ľudí, ktorí mali merch. Ale jeden z nich bol dosť opitý a začal si to celé natáčať, tak mu Sticky hneď zobral telefón, celé to vymazal a vrátil mu ho s tým, že ak to ešte spraví, zahodí mu ho. Sticky má taký hlas, že keď zareve, zľakne sa každý, kto je s ním prvý raz, možno aj druhý.  Sú to ľudia, ktorí počas života niečím prešli, ide z nich neskutočný rešpekt.“

Podľa neho dokážu Onyx vždy spraviť skvelú show: „Videl som nejaké videá,  že im opití ľudia vyliezli na stage a oni ich surovo zhodili. Na ich vystupovaní vidieť, že ide o reálny a tvrdý rap. Nehovoria o láske a zamilovaní, je to úplne iný štýl rapu. Ľudia na koncerte do seba sáču, vrieskajú, niektorí ľudia idú počas koncertu von, pretože to už nemôžu udýchať. Raperi dávajú obrovskú energiu. Tam ani nemôžeš stáť normálne. Pri niektorých pesničkách začnú oblievať vodou a ľudia sú potom akoby ešte viac nadopovaní, ozýva sa škriekanie, streľba z plynovej pištole, zapálená dymovnica v hangári a iné zverstvá.“