Denník N

Hargaš zo Slovensko.Digital: Pellegrini rieši priveľa tém, nestíha to, mal by sa zamerať na jedenkrát a dosť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Len otvoriť informatizáciu nestačí, Pellegriniho úrad musí ťahať témy, ktoré z toho vznikajú, hovorí Hargaš.

K zásadnej zmene v štátnom IT zatiaľ nedošlo, hovorí spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ združenia Slovensko.Digital JÁN HARGAŠ. Prísľub vicepremiéra Petra Pellegriniho, že ľudia nebudú na úrady od mája nosiť štyri výpisy, berie len ako začiatok, lebo plány štátu boli ambicióznejšie. Vysvetľuje aj to, ktoré nové IT projekty vyzerajú sľubne a ktoré stále pripomínajú projekty z minulého obdobia.

Štát pripravuje nové IT projekty, ministerstvá už predložili desiatky reformných zámerov, prebiehajú verejné vypočutia. Dá sa teda povedať, že v štátnom IT došlo k zásadnej zmene oproti tomu, keď sa projekty platili zo starých eurofondov (z OPIS-u)?

Po roku a pol fungovania Pellegriniho úradu sa dá povedať, že v štátnom IT to zatiaľ nevyzerá na zásadnú reformu. Je to skôr súbor opatrení, ktoré sa prijali a ktoré viac alebo menej pomáhajú. Určite je dobré, že informatizácia je oveľa otvorenejšia, predtým, ako sa projekt schváli, musí byť k nemu verejné vypočutie, na ktoré môže prísť hocikto. Vidíme, že tam nesedíme len my aktivisti, ale aj ďalší ľudia, ktorí majú k odbornej téme čo povedať. Dôležité bude, ako sa Pellegriniho úrad postaví k pripomienkam, ktoré počas híringov zaznejú. Ale zásadná zmena to podľa mňa ešte nie je. Nie je to reforma, sú to vylepšenia pomocou transparentnosti. Mám pocit, že potenciál bol na oveľa väčšie zmeny.

Pellegriniho úrad prijal pred rokom Národnú koncepciu informatizácie verejnej správy (NKIVS). Každý hovorí, že je to mimoriadne dôležitý dokument, v ktorom sú aj konkrétne termíny, stačí sa ho držať. V čom je potom problém?

Dokument mal dobrý plán a termíny, ktoré ukazovali, že naozaj budeme veci rýchlo meniť. No len otvoriť informatizáciu nestačí, úrad musí byť pripravený ťahať témy, ktoré z toho vznikajú. Myslím, že to zaspalo na kapacitách. Pellegriniho úrad neodhadol svoje kapacity napriek tomu, že viacerí sme hovorili, že najdlhšie bude trvať zohnať nových ľudí, ktorí by tie témy vedeli uchopiť. Úrad nemal kapacity na to, aby dosiahol, že zámery, ktoré sa napísali do NKIVS, sa dostanú do praxe. Všeobecne je vo verejnej správe málo IT odborníkov.

Ján Hargaš (33)

Vyštudoval Obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Od roku 2011 pracoval na zahraničných IT projektoch pre štátne inštitúcie, z toho dva roky pôsobil vo Veľkej Británii. V minulosti pracoval aj na projektoch v štátnom IT v rámci OPIS-u. Je spoluzakladateľom a výkonným riaditeľom združenia Slovensko.Digital. Financial Times a Google ho v tomto roku zaradili medzi 100 inovátorov strednej a východnej Európy. 

Prečo sa štátu nedarí nájsť dosť IT odborníkov, je to len pre peniaze?

Časť problému je, že na Pellegriniho úrade nemala téma ľudských zdrojov vlastníka. Je to citlivá téma. Povedať, že potrebujeme itečkárov a potrebujeme ich zaplatiť lepšie ako bežných úradníkov, je veľmi citlivé aj voči verejnosti. Ale mne nejde do hlavy, že to nevieme verejne obhájiť, keď tých istých ľudí musíme nakupovať z externého prostredia za vyššie sumy. Keď externému dodávateľovi platíme 800 eur za deň, čo je 16-tisíc eur mesačne, tak by sme mali vedieť za tú sumu nakúpiť možno aj dvoch, troch takýchto ľudí ako interných zamestnancov. Nejde mi do hlavy, prečo sa nedá takéto racionálne zdôvodnenie témy predložiť verejnosti ako ponuka. Ak tu chceme reformu, potrebujeme lídra, ktorý je odvážny a ktorý do takýchto tém pôjde.

Má Pellegrini podľa vás autoritu na IT trhu aj medzi inými úradníkmi?

Myslím, že má. Aj tím okolo neho má autoritu. Skôr si myslím, že je to niekedy nevyužitá príležitosť. Všetci podporovali vznik inštitúcie, ktorá uprace v štátnom IT. Myslím si, že by mohol viac a aktívnejšie využívať svoju autoritu a podporu. Trochu to bolo vidieť aj pri kauzách nefunkčných schránok alebo pri probléme čipov v elektronických občianskych preukazoch. Podpredsedu vlády nebolo vidieť niekedy aj týždeň. To nie je dobré.

Pellegrini argumentuje, že keď problémy reálne nespôsobil, prečo by mal za ne zodpovedať. Elektronické schránky patria pod agentúru NASES, ktorá patrí pod úrad vlády, problém s čipmi v elektronických občianskych preukazoch malo riešiť ministerstvo vnútra.

Neberiem ten argument. Je to aj o symbole. Pellegrini má titul digitálny líder a je politik zodpovedný za informatizáciu. Kto iný má vysvetľovať problémy informatizácie, keď nie politik zodpovedný za informatizáciu? Keď je líder v dobrých časoch, musí byť pripravený ísť na tlačovku, aj keď nastane problém.

Kde by mal štát alebo Pellegriniho úrad pridať?

V dvoch oblastiach. Veľa vecí sa podarilo, ale problém je, že za rok a pol sa v štáte nespravilo takmer nič v oblasti ľudských zdrojov, stále chýbajú odborníci a nič sa s tým nerobí. S takými kapacitami, ktoré štát má, rieši príliš veľa tém a nestíha to. Po druhé, teraz je naozaj dôležité si určiť priority a zamerať sa na témy, ako je jedenkrát a dosť. Veď Pellegrini ohlásil vojnu proti byrokracii.

Pellegrini avizuje, že od mája budúceho roku občania nebudú musieť predkladať štyri výpisy – živnostenský list, výpis z registra trestov, z obchodného registra a list vlastníctva. Stačí to?

V národnej koncepcii informatizácie je napísané, že na konci roku 2018 bude plošne zavedený princíp jedenkrát a dosť vo všetkých konaniach so štátom. Všeobecne by malo platiť, že štát už od vás nebude chcieť údaje, ktoré má. Pellegriniho prísľub, že začneme štyrmi výpismi, berieme ako začiatok. Úplne to podporujeme. Presne takéto ciele potrebujeme, nie vybudovanie cloudu, občan z toho nič nevidí. Budeme dbať na to, aby to nedopadlo tak, že to bude v zákone, ale úrady to nebudú rešpektovať. Je to zodpovednosť Pellegriniho. Mňa ako občana nezaujíma, pod aké ministerstvo aký úrad spadá a prečo si neplnia zákonnú povinnosť. Ja už nechcem nosiť výpisy a Pellegrini je ten politik, ktorý to má medzi úradmi presadiť, veď je podpredseda vlády.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovensko.Digital nedávno zverejnilo hodnotenie nových štátnych IT projektov na základe kritérií, ktoré ste dali dokopy a nazvali red flags. Ako na to reagovali ministerstvá?

Zhodou okolností sme to zverejnili v čase, keď prezentujú svoje projekty na verejných vypočutiach. Tam sme im povedali aj naše pripomienky k projektom. O týždeň sa budú projekty schvaľovať, uvidíme, ako sa s nimi vyrovnajú.

Z vášho hodnotenia vyšli najhoršie tri projekty, pri ktorých už prebehli verejné obstarávania a čaká sa len na podpis zmlúv. Ide o projekt internetového pripojenia pre školy Edunet, Informačný systém výstavby a informačný systém odpadového hospodárstva. Veríte, že sa s tým ešte dá niečo urobiť?

V prípade Edunetu sme ministerke školstva hneď po jej nástupe do funkcie poslali list s ponukou na stretnutie. Zatiaľ sme nedostali odpoveď. Ministerstvo považuje problém za uzavretý tým, že na úrade pre verejné obstarávanie prebehla kontrola. Jej súčasťou bol aj znalec, ktorý spravil k projektu znalecký posudok. To my uznávame, ale hovoríme, že znalec odpovedal síce správne, ale na nesprávne položenú otázku. Znalca sa pýtali, či tento projekt, tak ako je nastavený, sa dá nakupovať decentralizovane. Jasné, že nie. My hovoríme, že obstarávanie je zle nastavené. No nedostal otázku, či by sa tento projekt dal nastaviť aj inak.

Situácia je dnes taká, že internet pre školy dodáva už niekoľko rokov Slovak Telekom, zmluva pri projekte Infovek sa už dvakrát predĺžila a kým nebude s víťazom podpísaná zmluva, dovtedy ho bude školám dodávať.

Ja by som to doplnil. Telekom dodáva internet do škôl, ale zároveň ho školy považujú za nedostatočný a samy si buď nakupujú, alebo dokonca zadarmo dostávajú internet od lokálnych dodávateľov, ktorí ho vedia poskytnúť lacnejšie a rýchlejšie. A v takejto trhovej situácii ministerstvo vypísalo súťaž na nového dodávateľa internetu, do ktorej sa z 300 potenciálnych uchádzačov prihlásili len štyria veľkí centrálni poskytovatelia týchto služieb. Súťaž je podľa nášho názoru nastavená zle preto, lebo vôbec nezohľadňuje, aká je situácia na trhu. Práve malí lokálni dodávatelia, ktorí vedia poskytovať lacnejší a rýchlejší internet, sa do takej súťaže nevedia vlastne zapojiť.

Máte informáciu, koľko škôl využíva internet od lokálnych firiem?

Nemáme túto analýzu, ale to je práve to, čo sme od ministerstva chceli. Ministerstvo si robilo medzi školami prieskum, či plánujú používať naďalej štátny internet. No nepýtalo sa ich na to, či dnes využívajú aj iný internet a či by ho chceli využívať aj do budúcna. Keď ide štát investovať 60 miliónov eur, mal by sa najprv pýtať, aká je situácia na trhu, až potom robiť z toho nejaké závery. Toto neprebehlo. Už dva roky to hovoríme a samo ministerstvo sa dostáva pod tlak, keď odmieta riešiť tento problém.

Minister dopravy Árpád Érsek nevylúčil, že zruší projekt, ktorý má elektronizovať stavebné konanie a spraví ho nanovo. Hovorili ste s ministerstvom o tom?

Nemáme ešte informáciu, ako plánujú zapracovať naše pripomienky, ktoré sme predložili na verejnom vypočutí. Nečudujem sa tomu, že minister má tento názor, pretože kritika nie je len od nás, ale aj od iných organizácií v oblasti stavebníctva, aj od Útvaru hodnoty za peniaze. Viacero strán tento projekt nepovažuje za dobre nastavený.

V čom je projekt zlý?

Spoločný menovateľ pre viacero IT projektov je, že myšlienka nie je zlá, len spôsob realizácie je veľmi nešťastný. Problém je, že Informačný systém výstavby veľmi pripomína projekty z minulého obdobia. Bol vysúťažený ešte bez podkladových štúdií, aké sa dnes vyžadujú. Ministerstvo sa snaží spätne ohnúť analýzy tak, aby z toho vyšlo, že projekt sa oplatí podpísať. Taká analýza nemôže byť úprimná. Projekt bude vyžadovať obrovské legislatívne zmeny, ktoré dnes nie sú vôbec načrtnuté. Už niekoľkokrát sa ministerstvu nepodarilo zmeny presadiť. Otázne tiež je, či sa projekt ekonomicky oplatí.

V čom ohýbajú štúdiu?

Už len samotný princíp, že štúdia sa robí v čase, keď je už dva roky vysúťažené riešenie. Za tie dva roky sa v informatizácii veľa zmenilo, je tu halda nových dokumentov, ktoré upravujú, ako majú nové štátne IT systémy fungovať. Ministerstvo má vysúťaženého dodávateľa a ten tvrdí, že všetko bude v poriadku a v súlade s novými dokumentmi. To je divné. Otázka je, že ak sa podmienky zmenili, či by sa nemalo súťažiť podľa nových podmienok. Aj v tomto je tá štúdia pritiahnutá za vlasy.

Malo by sa obstarávanie zrušiť, napísať nová štúdia a urobiť ešte raz súťaž?

Áno. Projekt je taký zlý, že ako najlepšie riešenie sa javí zastaviť ho, spraviť poctivú štúdiu a vypísať novú súťaž.

Kritizujete aj IT projekt odpadov ministerstva životného prostredia. Minister László Sólymos argumentuje, že na ministerstvo prišiel v čase, keď už bola požiadavka na projekt v zákone a postupuje len v súlade s ním. Hovorí aj to, že projekt bude financovaný z iných eurofondov než z tých, na ktoré sa vzťahuje požiadavka mať napríklad IT štúdiu. Beriete taký argument?

Aj elektronické kartičky zdravotného poistenia boli v zákone. Keďže projekt bol zlý, podarilo sa aj zákon zmeniť. Takže tento argument celkom neobstojí. Tento projekt ide proti princípu, na základe ktorého vznikol Pellegriniho úrad, že pre všetky IT projekty budú platiť rovnaké pravidlá, bez ohľadu na to, z ktorých eurofondov sú platené. Informačný systém odpadov nemá pripravené žiadne z dokumentov, ktoré dnes IT projekty musia mať pripravené. Idú si akoby svojím štýlom.

Prečo sa Žitňanskej IT projekt Obchodného registra dáva za príklad dobrých projektov?

Jednak preto, že podľa nášho názoru dobre pristupujú k reforme, že to nie je len itečkársky projekt. Je naozaj orientovaný na prínos pre podnikateľa, má jasné merateľné ciele, v tomto prípade je to skrátenie času, ktorý je potrebný napríklad na založenie firmy alebo zmeny v Obchodnom registri. Logika projektu je správna, odpovedá na otázku, čo potrebujeme dosiahnuť a ako rýchlo a tak sme sa dostali k tomu, aký IT systém potrebujeme. Štúdia je tiež dobre spracovaná. Sú tam porovnané alternatívy, akými sa mohlo postupovať, aj spôsob zavedenia projektu nám dáva zmysel. Treba veľmi vyzdvihnúť transparentný prístup pri príprave projektu. Väčšina úradov dnes zapája širšiu komunitu do projektov len preto, že im to Pellegriniho úrad prikazuje. V prípade Obchodného registra sme naozaj videli záujem, že chcú poznať názor širšieho spektra odborníkov, ako projekt dobre nastaviť a to tiež treba vyzdvihnúť.

Čo projektu vyčítate?

Menej jasný je spôsob, akým to pôjdu realizovať. Či to bude jeden veľký monolytický projekt, alebo aj obstarávanie bude nastavené tak, že bude rozdelené na menšie časti, aby sa doň mohlo zapojiť viac firiem. Nie je jasné, či sa to bude robiť agilným prístupom, že sa najprv spraví malý prototyp, na ktorom sa overí, či to celé riešenie bude fungovať a postupne sa bude rozvíjať ďalej. To je nový prístup, ktorý sa v minulosti nepoužíval. Ale to uvidíme, až keď vyjdú podklady k obstarávaniu, zrejme začiatkom roka.

Pred rokom zrušila Sociálna poisťovňa aj po vašej kritike veľkú IT zákazku. V lete predložila reformný zámer na nový projekt. Čo sa s ním deje teraz?

V porovnaní s reformným zámerom pre Obchodný register je tento o dosť slabší, lebo nie je jasné, ktoré procesy a ako sa majú zreformovať a čo reálne občan z toho bude mať, ktoré doklady už nebude musieť predkladať, ktorý čas sa skráti. V tomto zmysle je to slabší reformný zámer. No v porovnaní s tým, čo pôvodne poisťovňa chcela nakupovať, teraz k tomu pristúpila lepšie. Nezačína megalomanským IT projektom za 70 miliónov eur, teraz je prvý projekt za 5 miliónov eur a zaoberá sa jednou témou a to je prečistenie a konsolidácia údajov. Až potom sa nad tým bude niečo stavať. Projekt rozdelili na viacero krokov. Tento projekt má veľký potenciál na zlepšenie. V štúdii nie sú zhodnotené niektoré alternatívy, ktoré sú relevantné, v niektorých častiach to vyzerá duplicita s inými systémami, ktoré už dnes máme.

Sledujete tiež, ako pokračuje projekt elektronického zdravotníctva e-health?

Nie je to úplne naša téma. Ministerstvo zdravotníctva malo nedávno verejné vypočutie k novému projektu Konsolidovanie údajovej základne rezortu zdravotníctva. Projekt sa začína konsolidáciou a čistením dát, čo tiež vyzerá ako duplicita. Veď súčasťou e-healthu plateného z OPIS-u bol podobný projekt Jednotná referenčná údajová základňa. Mal riešiť to isté, otázka je, kde sú výsledky pôvodného projektu. Prečo zrazu potrebujeme robiť teraz niečo podobné za 9 miliónov?

Foto N – Tomáš Benedikovič

Berú ministerstvá verejné vypočutia k projektom už teraz ako bežnú vec?

Našťastie áno. Verejný híring má byť o spätnej väzbe. Tam, kde to ministerstvá pochopili, to funguje dobre. Niektoré ministerstvá, napríklad ministerstvo dopravy, to berú, žiaľ, ako povinnú jazdu na to, aby sa projekt schválil.

Pripomienkujete aj projekt Dátového centra miest a obcí (DCOM), ktorý zabezpečuje elektronizáciu samosprávy. Nejde o nový projekt.

Projekt zabezpečuje primárne elektronizáciu menších miest a obcí. Teraz je doň zapojených asi 1500 obcí, ktoré vďaka projektu šetria náklady na IT, čo vidíme z čísel, ktoré dávajú do rozpočtu. Združenie DEUS (Dátové centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska, pozn.) prišlo s návrhom zapojiť do projektu aj väčšie obce. Myšlienka je dobrá, len spôsob, aký si zvolili, je podľa nás trochu rizikový. V prípade DCOM-u chcú presunúť časť z pôvodného projektu plateného z OPIS-u do cloudu, teda do štátnej serverovne, čím sa im uvoľní kapacita na pôvodných serveroch a do toho chcú pripájať obce. Je to dobrý nápad, ale riziko je, že o dva-tri roky sa bude Európska komisia pýtať, aké boli v projekte za 30 miliónov eur reálne oprávnené výdavky na presun do cloudu.  Na to majú ísť tie eurofondy. Dnes to však vyzerá na polovicu z tej sumy. Druhá polovica, z ktorej sa má platiť zapojenie nových obcí do hardvéru, môže skončiť ako neoprávnený výdavok a korekcia.

Dá sa hovoriť pri nových IT projektoch už o väčšom riziku korekcií?

To dnes ešte nevieme povedať. Väčšina korekcií z predošlého obdobia bola pre chyby v obstarávaniach. Nové obstarávania sa začnú vypisovať asi začiatkom budúceho roka. Pri DCOM-e to už však vidíme ako riziko.

Má štát v IT projektoch nejaký systém? Hodnota za peniaze napríklad odporúča, aby si vytvoril zásobník projektov.

Štát určite tvrdí, že v tom má systém. Nejaký zásobník projektov funguje, dnes už vieme o 30 projektoch za viac ako pol miliardy eur. Štát má akčný plán a kritériá, podľa ktorých chce dávať projektom prioritu. Tabuľka nie je verejná, čo je škoda.

Keď vaše združenie pred dvoma rokmi vzniklo, nie všetci na trhu boli z toho nadšení. Dokonca hovorili, že pomáhate vytvárať nedôveru IT trhu v očiach verejnosti. Akú máte reakciu teraz?

Teší ma, že kým na našich prvých narodeninách bolo pomerne málo úradníkov z oblasti informatizácie, na druhých ich bolo oveľa viac. Tí naše názory podporujú, rešpektujú, dokonca sa pridávajú na našu stranu. Pokiaľ ide o IT firmy, tam ešte nedošlo k zásadnejšej zmene. Myslím si, že prvé obstarávania ukážu, že zásadná zmena na IT trhu ešte nenastala.

Slovensko.Digital začalo naberať nových členov. Čo je vaším cieľom?

Členov naberáme preto, lebo od začiatku bolo našou ambíciou byť komunitnou organizáciou. Po dvoch rokoch fungovania sme otvorili naše členstvo novým firmám aj jednotlivcom. Je to taká naša snaha prispieť k zmene na firemnom trhu. Snažíme sa k sebe priťahovať poctivé IT firmy, ktoré si prajú férové podmienky na trhu, skutočné súťaženie o zákazky a lepšie digitálne služby štátu. My to voláme Aliancia poctivých firiem.

Aj ste niekoho odmietli?

Áno, už sa stalo aj to.

Budete hodnotiť aj IT dodávateľov?

Je to zaujímavá myšlienka, už sme skúšali robiť nejakú analýzu IT dodávateľov. Problém je, že dáta z verejného obstarávania sú veľmi zlé, nepresné a museli sme robiť príliš veľa predpokladov, aby sme vedeli povedať, ktorý IT dodávateľ koľko zarobil na IT projektoch. Ale možno to ani nie je dôležité a možno je podstatné ukázať, na ktorých projektoch ktorí dodávatelia robili a ako tie projekty dopadli. A to by sme radi robili.

Rozhovory

Verejné IT zákazky

Teraz najčítanejšie