Denník N

Únii odkazovali, nech si trhne, teraz Briti uznávajú, že účet za brexit bude miliardový

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Briti sú podľa všetkého pripravení EÚ v rámci brexitu zaplatiť približne 50 miliárd eur.

Keď Briti minulý rok hlasovali o brexite, jedným z hlavných tromfov odporcov EÚ boli peniaze. Farage a spol. sľubovali, že ak Británia odíde z EÚ, uvoľnia sa jej miliardy, ktoré bude môcť investovať doma.

350 miliónov libier týždenne do zdravotníctva – tak znel sľub Leave kampane. Prispel k tomu, že kampaň dosiahla svoje. Krátko po referende však Nigel Farage priznal, že to tak nebude.

Teraz sa ukazuje, že Británia bude do Bruselu posielať peniaze aj dlhé roky po tom, čo už v Únii nebude. Hoci takzvaný účet za brexit odmietala, podľa najnovších informácií súhlasí s tým, že Únii zaplatí približne 50 miliárd eur.

Johnson: EÚ si môže trhnúť

Britské médiá sa odvolávajú na zdroje z Bruselu aj z Londýna a tvrdia, že 50-miliardový účet za brexit je v podstate hotová vec. Ešte v septembri Theresa Mayová vo Florencii hovorila o 20 miliardách.

Minister zahraničných vecí Boris Johnson dva mesiace predtým v britskom parlamente povedal, že EÚ si „môže trhnúť“, a miliardové platby označoval za vydieranie, ktoré britská vláda neprijme.

Finančné vyrovnanie však EÚ považuje za jednu z kľúčových záležitostí, bez ktorých sa rokovania o brexite nemôžu pohnúť do ďalšej fázy. Do brexitu ostáva už iba 16 mesiacov a okrem toho, kam sa z Británie presťahujú lieková a banková agentúra, nie je jasné takmer nič.

Briti chcú začať rokovať o tom, ako budú po brexite vyzerať obchodné vzťahy medzi nimi a Úniou, a preto je Mayová ochotná pristúpiť na to, že Bruselu zaplatí miliardy.

Zatiaľ nie je isté, či to naozaj bude 50 miliárd. Briti by mali uhradiť záväzky, s ktorými súhlasili počas svojho 44-ročného členstva (od 1972 až do referenda o brexite), aj to, čo sľúbili v rámci sedemročného rozpočtu EÚ do roku 2020. A to aj napriek tomu, že už v marci 2019 by Úniu mali opustiť.

Celkovo sa to podľa Financial Times pohybuje okolo 100 miliárd eur. Od toho sa odpočíta suma, ktorú mala Británia dostať z eurofondov, a jej podiel v Európskej investičnej banke.

Miliardy však Briti nezaplatia naraz, podľa britského denníka The Times by splácanie mohlo trvať až 40 rokov. Británia totiž aj po odchode bude prispievať na dôchodky občanom ostatných štátov, ktorí na ostrovoch pracovali aj európskym úradníkom.

Nespokojní brexitéri

Svoj návrh britská premiérka Theresa Mayová v pondelok predloží predsedovi Európskej komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi. O niekoľko dní neskôr o ňom budú diskutovať aj lídri štátov EÚ, ktorí majú na samite (14. a 15. decembra) rozhodnúť, či sa rokovania posunú do ďalšej fázy.

Informácia o tom, že Británia napokon bude platiť miliardy, znepokojila zástancov brexitu. Nigel Farage to označil za úplne neakceptovateľné. Tvrdí, že vláda Britov zapredala za prísľub férovej obchodnej dohody.

„Od začiatku som tvrdil, že žiadna dohoda je lepšia ako zlá dohoda. A toto je bezpochyby zlá dohoda. Dokonca je to oveľa horšie, toto sa ani nedá označiť za dohodu. Zaplatíme obrovskú sumu za sľub, že dostaneme obchodnú zmluvu, ale nemáme žiadne záruky,“ napísal Farage v komentári pre Telegraph.

Minister dopravy a zástanca brexitu Chris Grayling však tvrdí, že zaplatiť je povinnosť Britov a že Británia by sa s Úniou nemala rozísť v zlom. Sumu 50 miliárd označil za špekuláciu a dodal, že žiadna dohoda ešte nie je hotová.

Rovnaké stanovisko zverejnil aj úrad premiérky. Dohodu nechcel komentovať ani hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier, ktorý však verí, že do decembrového samitu sa Briti s Úniou dohodnú na finančných podmienkach odchodu.

Tí, ktorí chceli, aby Británia v EÚ ostala, však upozorňujú, že sa deje len to, o čom od začiatku hovorili, a že sľuby o voľných peniazoch pre britský verejný sektor boli falošné.

„Ak sú tieto čísla pravdivé, za odchod z inštitúcie, ktorá nám desiatky rokov prinášala výhody, zaplatíme obrovskú cenu,“ povedal líder liberálnych demokratov Vince Cable.

Miliardový účet by mohol poškodiť aj Mayovú, ktorej pozícia je už dlhšie ohrozená. Ak napokon Británia pristúpi na to, že aj napriek odchodu z EÚ zaplatí desiatky miliárd, môže ju čakať rebélia vo vlastnej strane.

Už v októbri viacerí poslanci Konzervatívnej strany žiadali jej odchod. Ak by taký postoj zaujalo aspoň 48 poslancov, strana by sa tým musela zaoberať.

Problematická hranica

Finančné vyrovnanie nie je jediný problém rokovaní. Pre EÚ je kľúčové aj to, čo sa po brexite stane s hranicou medzi Severným Írskom a Írskom. Tá dnes neexistuje, no ak by došlo k tvrdému brexitu, Íri by museli postaviť fyzickú hranicu, ktorá by bola vonkajšou hranicou EÚ.

To by prinieslo problémy tisícom ľudí, ktorí žijú v pohraničných oblastiach, z jedného štátu do druhého cestujú za prácou alebo rodinou, no významne by to ovplyvnilo aj obchod. Do Británie ide 15 percent írskeho exportu a cezhraničná výmena má hodnotu až 3,6 miliardy eur ročne.

Írsko preto žiadnu hranicu nechce a dokonca hrozí tým, že ak sa situácia nevyrieši, môže vetovať akékoľvek rozhodnutie, ktoré by posunulo rokovania do ďalšej fázy. Poslanec nacionalistickej strany Sinn Féin Chris Hazzard dokonca vyhlásil, že uzavretie hranice by mohlo spôsobiť občiansku neposlušnosť.

Hovorí sa o tom, že Severné Írsko by v prípade tvrdého brexitu mohlo získať špeciálny status a ostať v colnej únii, potom by však vznikol problém pri presune írskych tovarov zo Severného Írska do zvyšku Spojeného kráľovstva.

Theresa Mayová musí prísť s riešením, s ktorým bude súhlasiť nielen Dublin, ale aj severoírski unionisti, na ktorých podporu sa jej vláda spolieha po predčasných voľbách. Tí chcú rovnaké podmienky ako zvyšok Británie.

Íri by od Mayovej chceli záruku, že hranica nebude. Tú zatiaľ nedostali, hoci aj britská vláda tvrdí, že fyzickú hranicu nechce. Doteraz však nespresnila, ako to chce dosiahnuť. Možnosť, že by Briti ostali v colnej únii alebo jednotnom trhu, už Mayová v minulosti vylúčila.

Treťou otázkou, ktorú musia vyjednávači čo najskôr vyriešiť, sú práva občanov EÚ v Británii. Tam sú však podľa viacerých zdrojov blízko dohody.

Hranica je, naopak, podľa zdroja z prostredia európskej diplomacie, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters, najzložitejším problémom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veľká Británia a brexit

Svet

Teraz najčítanejšie