Denník N

Smer padá k historickému minimu a opozičný blok rastie k ziskom z čias SDKÚ (+grafy)

Župné voľby výrazne pohýbali popularitou strán. Tie, ktoré vo voľbách prepadli, si väčšinou pohoršili aj v celoštátnom prieskume. Smer má druhé najhoršie čísla za posledných desať rokov.

Keby parlamentné voľby dopadli podľa posledného prieskumu Focusu, nefašistickej opozícii by stačilo prehovoriť Bélu Bugára a éra Roberta Fica by sa skončila.

Smer by spolu s Andrejom Dankom a Marianom Kotlebom museli odísť do opozície a koalícia SaS, OĽaNO, Sme rodina, KDH a Most-Híd by mala pohodlnú väčšinu 80 hlasov. Takéto pomerne prekvapivé výsledky priniesla sondáž, ktorú agentúra zverejnila v utorok.



Historický prepad Smeru

Ešte zaujímavejší je pohľad na dlhodobé dáta vládnych strán a najmä Smeru.

Najsilnejšia strana na Slovensku, ktorá sa po rekordnom páde v zime 2016 na 23 percent dávala do poriadku, opäť klesá a postupne padla až na 24,8 percenta, čo je vo Focuse druhé najnižšie číslo za posledných desať rokov.

Smer tak je vo svojej tretej vláde dlhodobo na najnižších číslach, odkedy je v krajine najvýraznejšou politickou silou. Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa už nevrátil nad 30 percent a má dlhodobo bližšie skôr k 25 percentám.

Padajú pritom aj zvyšné dve strany koalície – SNS a Most-Híd. Najmä SNS od čias kapitánskej kauzy Andreja Danka kontinuálne padá od zhruba pätnástich percent k dnešným zhruba ôsmim.

Neplatí tak už ani zákonitosť, že hlasy medzi Smerom a SNS sa prelievajú a keď v minulosti klesal Smer, pribúdali hlasy SNS. Teraz padajú obaja.



Most-Híd sa s 5,6 percenta dostal na svoje triapolročné minimum. Pokles smerom k piatim percentám môže Mostu skomplikovať život. Blíži sa totiž k hranici, pri ktorej najmä slovenskí voliči začnú uvažovať, či dať hlas strane, ktorá by sa do parlamentu ani nemusela dostať.

Vládnutie doľahlo na celý blok Smer, SNS, Most-Híd, ktorý dosahoval v lete minulého roka v prieskumoch spolu aj zisky nad 45 percent. Teraz to spoločne nevytiahnu ani na 40 percent.



Blok opozície sa blíži k časom SDKÚ

Aktuálny prieskum pritom prináša viac neobvyklých dát. Ukázal rekordný nárast OĽaNO, ktoré s 12,5 percenta dosiahlo vrchol popularity od svojho vzniku v roku 2011. Hnutie Igora Matoviča si medzimesačne polepšilo až o štyri percentuálne body. Nie je to pritom na úkor kolegov z opozície SaS a KDH, s ktorými vytvorili v župných voľbách koalíciu – aj oni mierne rastú.

SaS vyrovnala svoj absolútny rekord 14,2 percenta a KDH sa zasa drží nad siedmimi percentami.

Pri dlhodobom pohľade tak vidno, že pravicová opozícia sa posilňuje a zviecha sa po prepade z čias po páde vlády Ivety Radičovej, kauzy Gorila a postupného rozkladu SDKÚ.

Trojica strán SaS, OĽaNO a KDH sa dokonca pomaly dostávajú spolu k hranici 35 percent, čo je nárast o tretinu a približujú sa k sile, akú mali pravicové strany po roku 2010.

Ak by sme k tomuto bloku započítali aj Most-Híd, blížil by sa dokonca k 40 percentám. Túto hranicu pravicové strany spolu prekročili v októbri 2013.

Vo voľbách v roku 2010, keď Iveta Radičová zostavovala vládu, získali strany SDKÚ, Most-Híd, SaS a KDH spolu 44 percentuálnych bodov, čo im stačilo na väčšinu v parlamente.




V hre by pritom mohli byť ďalšie nové opozičné strany: Spolu – občianska demokracia Miroslava Beblavého a Progresívne Slovensko. Ich popularitu ešte agentúry merať nezačali a vyčkávajú, kým sa zaregistrujú.

Pre ľavicovo-nacionalistický dvojblok Smer – SNS je to naopak najslabší výkon od volieb 2012.

Čo hýbe percentami: Smer porazený, Fico schovaný

Prečo sa popularita strán zrazu tak prudko rozhýbala? Ide o trend, či zásadnejší zlom, ktorý by mohol ovplyvniť celý zvyšok volebného obdobia?

Prvým vysvetlením je čas, kedy agentúra Focus prieskum vykonala. Dáta zbierala od 7. do 13. novembra, teda tesne po župných voľbách, v ktorých prepadli Smer, SNS, ale aj Most-Híd. Väčšinu času, keď Focus oslovoval respondentov, bol navyše Robert Fico v úzadí a až na konci zberu dát sa postavil pred kamery, aby vysvetľoval, že vlastne voľby neprehral.

V marazme, ktorý po voľbách postihol najmä Smer, sa naopak OĽaNO a SaS, ale i KDH ukazovali ako víťazi. Získali spolu štyroch županov.

Prečo Smer opäť klesol? Okrem neúspechu v župných voľbách sa na náladách jeho priaznivcov podľa šéfa Focusu Martina Slosiarika mohlo odraziť aj napätie v strane. Ficova strana na udržanie popularity teraz podľa neho potrebuje výraznejší impulz. Mohlo by podľa neho ísť o nové osobnosti, či zmenu tém a agendy. „Voliči potrebujú niečo, čo ich k Smeru viac primkne. Zdá sa, že sú trocha unavení z toho, ako Smer funguje, z množstva tých káuz.“ Sociálne témy nestačia, myslí si analytik.

K opozícii nejdú voliči Fica ani Danka

Šéf Focusu Slosiarik hovorí, že v prípade OĽaNO a jeho úspechu vo voľbách určite medzi voličmi nastalo akési pozitívne nabudenie, ktoré sa premietlo do celoštátneho prieskumu.

„Otázne je, či to bude udržateľné a či ten efekt zo župných volieb dokážu predĺžiť a udržať si voličov, ktorí k nim priskočili.“

K Matovičovi sa podľa Slosiarika mohli pridať nevoliči, ale i časť ľudí od Borisa Kollára. Masový odliv voličov od Fica, Danka, či Bugára k OĽaNO sa podľa neho zrejme nekonal.



Kollár a Kotleba nerastú

A ako sa darí kollárovcom, ktorí mali po posledných voľbách dodať hlasy nevyhnutné na vznik prípadnej vlády Richarda Sulíka?

Hnutie Borisa Kollára Sme rodina v posledných mesiacoch pomaly rástlo, v poslednom prieskume mierne kleslo.

Jasnejšie klesli neofašisti. ĽSNS Mariana Kotlebu sa po stúpaní k 11 percentám vrátila na 8,4 percenta, čo ich popularita spred roka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie