Veriacim homosexuálom ponúkajú pomoc, no vravia, že homosexualita je stav nedokončeného rozvoja

Podľa Linky Valentín, kresťanskej služby pre homosexuálov, je homosexualita zranenie, ktoré možno uzdraviť. Odborníci však považujú homosexualitu za bežný prejav ľudskej sexuality a neškodnú inakosť.

Foto – Fotolia

Úprimne veria v Boha, no niekedy počúvajú, že homosexuálne správanie je nezriadené, odporuje prirodzenému zákonu a spoločnosti spôsobuje vážne ťažkosti.

„Hoci náklonnosť homosexuálnej osoby nie je sama osebe hriechom, obsahuje v sebe viac alebo menej silnú tendenciu k správaniu, ktoré je z morálneho hľadiska vnútorne zlé,“ píše sa napríklad v liste biskupom katolíckej cirkvi o pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby.

Katechizmus Katolíckej cirkvi o homosexualite tvrdí, že tradícia považuje homosexuálne vzťahy za „veľmi závažnú zvrátenosť“ a že „homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“.

Ako sa v tom má vyznať homosexuál, ktorý je kresťan?

Milosrdný a láskavý Boh

„Riešila som to a riešila,“ vraví Mária Ščepková, ktorá sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácii. „Vychádzalo mi z toho, že Boh buď neexistuje, alebo je zvláštne krutý. S takým Bohom by však nik nedokázal žiť. Stále som presvedčená, že Boh je milosrdný a milujúci, no myslím, že sa na nás pozerá úplne inak, ako si vôbec dokážeme predstaviť.“

V roku 2002 vydala Ščepková knihu Homosexualita, cesta transcendencie?, kde rozoberá „kresťanský prístup k realite homosexuálnej orientácie“.

Homosexualita je vyškrtnutá z diagnostických manuálov (DSM a MKCH) a nepovažuje sa za chorobu, ale za normálny prejav sexuálneho správania, píše Americká psychologická asociácia.

K vyškrtnutiu pristúpili psychiatri potom, čo sa zhodli, že nevyhnutným kritériom na to, aby sme niečo klasifikovali ako duševnú poruchu, je, že jav musí človeku spôsobovať utrpenie, ako napríklad depresia alebo schizofrénia.

Uvedená podmienka pri homosexualite odpadá. „Svoju homosexualitu prežívam ako spôsob bytia. Nie je to len niečo, čo človek cíti v pohlavných orgánoch, je to spôsob cítenia, lásky, vzťahu. Roky som počúvala, že homosexualita je ohavnosť a hriech. A pritom som poznávala stále viac homosexuálnych osôb, ktoré mali vnútornú aj duchovnú krásu a dlhodobé vzťahy,“ vraví Ščepková.

Psychológ Robert Máthé, ktorý pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave a v Slovenskej sexuologickej spoločnosti, tvrdí, že homosexualitu si človek nijakým spôsobom nevolí. „Sexuálna orientácia je celoživotne daná a žiadnym spôsobom sa nedá zmeniť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás