Denník N

Drucker: Nemôžem všetkým lekárom prikázať, aby objednávali zadarmo

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Foto N – Tomáš Benedikovič
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker v rozhovore hovorí, že prihlášku do Smeru nedostal. Nevie, aké dôsledky budú mať príplatky za nočnú prácu alebo 13. a 14. plat, o príplatkoch za nočnú prácu sa dozvedel z médií.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako budú vyzerať doplnkové ordinačné hodiny,
  • čo vie Drucker o tom, čo sa deje v Smere,
  • prečo nevie, aké dôsledky budú mať príplatky za nočnú prácu a 13. a 14. plat,
  • ako sa majú zmeniť podmienky na vyplatenie zisku zdravotných poisťovní,
  • prečo zrušenie odvodovej úľavy neprešlo pripomienkovaním,
  • koľko lekárov, nemocníc či lekární bude od januára pripojených do elektronického zdravotníctva.

Na zdravotnícky výbor v utorok ráno tesne pred začatím rokovania doniesli koaliční poslanci 50 strán pozmeňujúcich návrhov. Takto by sa mali schvaľovať zákony?

Pozmeňujúce návrhy sú úplne normálna a štandardná vec. A tvrdiť, že to bolo 50 strán, je tak populárne zavádzajúce. Zákon, na rozdiel od pozmeňujúceho návrhu, je písaný inak. V pozmeňujúcom návrhu každé jedno ustanovenie musí mať zdôvodnenie. V skutočnosti tých pozmeňujúcich návrhov až tak veľa nebolo a boli relatívne veľmi jednoduché. Priznávam, návrh poslancov k doplnkovým ordinačným hodinám bol širší.

Na poslednú chvíľu sa tam zjavilo napríklad zrušenie odvodovej úľavy pre najmenej zarábajúcich, čo bude mať na firmy dosah 100 miliónov eur ročne.

Áno, ale o tom otvorene hovorím od júna.

Prečo to potom neprešlo normálnym pripomienkovaním?

Lebo neboli jasné iné veci. Ja som zrušenie odvodovo-odpočítateľnej položky chcel už vyše roka. Peniaze za ňu pochádzajú zo zdravotného poistenia a v minulosti prišli zdravotné poisťovne o peniaze a neboli im nahradené. Odvodovo-odpočítateľná položka bol dobrý nástroj, jednorazové opatrenie, ktoré sa zaviedlo v roku 2014 a malo podporiť zamestnávanie. Vtedy sme mali 13,71-percentnú nezamestnanosť a treba povedať, že takmer 72 percent z odvodovo-odpočitateľnej položky je v prospech zamestnávateľov. Lenže tieto peniaze sme zobrali zdravotnému poisteniu, kde reálne chýbali. Áno, s cieľom zlepšenia zamestnanosti a následne príjmov za ekonomicky aktívnych ľudí. Napriek tomu, tie peniaze chýbali a chýbajú.

Táto debata mala prebehnúť medzi ministrom zdravotníctva a financií najneskôr v lete.

Aj prebehla. A viackrát. Od júna som sa s ním rozprával. Peter Kažimír to chápal, ale nebol tomu príliš naklonený, aby to nevytváralo zasa tlak na firmy. Bol naklonený zrušiť ju k 1. januáru 2019. Nakoniec sa však v koalícii dohodli, že za poistencov štátu sa bude platiť 3,71 percenta. Nie som alibista, ale nebol som ten, kto rozhodol o parametroch rozpočtu. Koaličným lídrom som preto povedal, že ak je nezamestnanosť 6,4 percenta, tak pominuli dôvody tohto jednorazového opatrenia. Dohodlo sa, že odvodovo-odpočítateľná položka pre firmy sa zruší pozmeňovacím návrhom. V roku 2018 to zasiahne zamestnávateľov iba čiastočne. Až 70 percent týchto peňazí sa zúčtuje v roku 2019, keď sa plánujú iné benefity pre podnikateľov, na úkor verejného zdravotného poistenia.

Tomáš Drucker (39)

Vyštudoval informatiku a automatizáciu v priemysle na STU a Právnickú fakultu Trnavskej univerzity. Je ministrom zdravotníctva, predtým bol riaditeľom Slovenskej pošty. Počas vlády Ivety Radičovej bol predsedom dozornej rady štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti. Radil tiež bratislavskému županovi a predsedovi SDKÚ Pavlovi Frešovi.

Chápete, že to irituje, keď po tom, čo vláda prijme rozpočet, príde také veľké opatrenie ako poslanecký návrh v druhom čítaní?

Chápem, že to irituje, a beriem celú túto kritiku na seba. Na druhú stranu, mám povinnosť zabezpečiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Po schválení rozpočtu prišlo aj k ďalším zmenám, napríklad nočné príplatky, o ktorých som sa ja dozvedel z médií. Nedostali sme z ministerstva financií o tom žiadne podklady. Rovnako debatujeme o 13. a 14. plate, o ktorom v súčasnosti stále neviem, čo presne bude znamenať. Dosah týchto opatrení na verejné zdravotné poistenie môže byť 30, ale aj 200 miliónov, ale to ja dnes neviem. Upozorňoval som, že nás ovplyvní aj zvýšenie minimálnej mzdy. Na garantované rasty platov a príplatkov potrebujeme za rok len pre nemocnice a záchranky 100 až 110 miliónov eur viac. Ak im na to nedám peniaze, bude to naozaj veľký problém.

Spôsob, akým hovoríte o 13. a 14. plate, ukazuje veľkú mieru chaosu vo fungovaní koalície. Veríte, že sa ešte vráti k normálnemu fungovaniu?

13. a 14. plat sa významnejšie dostal do pozornosti po koaličnej kríze, avšak stále nie sú celkom známe jeho parametre. Samozrejme, že nie je štandardné, aby sa takto robili zákony. Ale nie som pesimista, nemusíme nad tým úplne lámať palicu.

Najdiskutovanejšia zmena, ktorá prešla, sú doplnkové hodiny. Aké problémy vyriešia?

Keď boli povolené poplatky za prednostné vyšetrenie, jednoducho ste sa za peniaze predbehli. To je amorálne, hoci mnohí ľudia radi zaplatia, aby nemuseli čakať. Ale to, že si zaplatíte za termín, nič nerieši. Lebo ľudia, ktorí tam s vami čakajú, budú čakať dlhšie, lekár získa peniaze bez toho, aby robil viac. Nezvýši sa dostupnosť. Pre ľudí, ktorí sú v čakárni, sa zhorší dostupnosť starostlivosti a lekár nevyliečil žiadneho pacienta navyše. Doplnkové hodiny sú založené na zásluhovosti. Sú dobrovoľné. Ak ich však lekár chce, potom musí robiť viac a ešte aj nájsť pacientov, ktorí sú ochotní za to zaplatiť. Ale nebude už môcť ordinovať len štyri hodiny týždenne – musí byť k dispozícii najmenej 30 hodín týždenne. K tomu si môže dať doplnkové hodiny, ale len v trvaní 30 percent z ordinačných hodín. A najmä, nehovoríme tu o žiadnych poplatkoch – toto je úhrada za starostlivosť podľa cenníka výkonov, ktorý už dnes majú lekári. Gastroenterologické vyšetrenie môže stáť vyše 20 eur, priemerné vyšetrenie u neurológa je 8 eur. Takže vravím „nie“ paušálnym poplatkom v normálnych hodinách. Tam to nepatrí.

Premiér a jeho minister zdravotníctva. Foto – TASR

Ale sú aj vyšetrenia, ktoré sú drahšie ako 30 eur.

Napríklad kolonoskopia stojí určite viac, no keďže bude strop 30 eur, žiadny lekár to zrejme ponúkať nebude. To je daň za emóciu, ktorá tu vznikla s ochranným limitom pre pacienta, ktorú klamlivo vyvolali niektorí opoziční politici. Tvrdili nepravdivo, že ide o paušálny poplatok, a ľudia majú strach. Vytvorili sme reguláciu, aby na to nedoplácali pacienti, ktorí platiť nechcú. A zavedie sa aj povinnosť, že ak lekár chce mať doplnkové hodiny, musí garantovať pacientovi, ktorý ma výmenný lístok, rovnakú garanciu 20 dní na zdravotnú starostlivosť aj v štandardných hodinách, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť bezplatne.

Ale je tam výnimka, že ak lekár preukáže, že mal veľa pacientov, a teda ich nestihol prijať do 20 dní, bude to v poriadku.

Ak mal plnú ambulanciu, tak nemôže splniť povinnosť objednať do 20 dní. Ale každá jedna vec je individuálna prešetriteľná.

Kto to bude kontrolovať?

Samosprávne kraje aj ministerstvo zdravotníctva… ale kde niet žalobcu, nemôže byť ani sudca. Ak ľudia nedávajú podnety, čo mám robiť? Mám poslať ľudí z ministerstva, nech idú robiť agentov do terénu?

Koľko percent ľudí chodí k špecialistovi s výmenným lístkom?

Nemám k dispozícii presné čísla. V zákone je, že treba mať výmenný lístok, ale je tam veta, že pri náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá sa udiala za posledných 24 hodín, výmenný lístok netreba. Pod to vieme dať takmer každého pacienta. Podstatné je, že plné ambulancie špecialistov súvisia aj s tým, že tam chodia ľudia opakovane. Špecialisti sú platení za výkony a nemajú dôvod sa venovať pacientovi 45 minút. Neoplatí sa im to. Chceme zaviesť systém, aby časť peňazí dostávali za výkony a časť za to, aké dosiahli výsledky. Druhý dôvod plných ordinácií je, že pacienti chcú neraz počuť aj takzvaný druhý názor. Pri doplnkových hodinách bude lekár tlačený, aby najprv v normálnych ordinačných hodinách vybavil pacientov s výmenným lístkom, a ak niekto chce druhý názor, nech ide do doplnkových. Prečo by sme to niekomu mali platiť všetci z verejného zdravotného poistenia?

Výsledok teda podľa vás bude, že každý pacient s výmenným lístkom sa bude môcť k špecialistovi zadarmo elektronicky objednať?

Každý, kto bude mať doplnkové hodiny, bude musieť mať svoj alebo bude musieť využiť štátny objednávací systém.

Odkedy to bude?

Od 1. mája.

Koľko lekárov dnes využíva objednávací systém?

Dnes ich nie je veľa. A tých, ktorí ordinujú len pár hodín týždenne, a teda nebudú môcť mať doplnkové hodiny, do toho ani nebudeme tlačiť.

Neskončí sa to tým, že lekári nebudú žiadať o doplnkové hodiny, lebo ak o ne požiadajú, začnete ich regulovať?

Ak o to nepožiadajú, tak načo toľko paniky? Prinajhoršom sa nič nezmení.

Prečo nemôžete prikázať aj tým lekárom, ktorí nechcú doplnkové hodiny, aby objednávali pacientov?

Napríklad u všeobecného lekára je väčšina pacientov, u ktorých sa náhle zmenil zdravotný stav. Preto lekár má problém vás zmanažovať. Naopak, pri gynekológii, ak ide o akútnu vec, idete hneď do nemocnice, ale k obvodnému gynekológovi idete najmä na prevenciu alebo pri tehotenstve – to znamená, že takýto lekár si môže takmer všetky pacientky objednávať na termín. Manažment pacienta je tam úplne iný. Nechcem teda za každú cenu nútiť všetkých lekárov objednávať pacientov.

Prečo nie? Nemal by byť štandard, že sa môžete k lekárovi objednať?

Nie, pretože niekedy sa to reálne nedá. Stačí, že sme to prikázali u tých, čo chcú doplnkové hodiny, ktoré sú na objednávanie. Ak niekto sám tvrdí, že to dokáže v rámci doplnkových hodín, tak zrejme to bude vedieť aj počas ordinačných hodín, ale bez poplatkov. Nebudem však prikazovať každému lekárovi, že to musí robiť.

O dva týždne je snem Smeru. Viete, čo sa tam bude diať?

Nie.

Hovoríte s vedením strany o tom, čo sa deje?

Rozprávame sa väčšinou na obede po rokovaní vlády, vtedy sa pýtam kolegov na aktuálne veci. Nemám žiadnu detailnú informáciu.

Pôjdete na snem?

Áno. Som nominant tejto vládnej strany a nevidím dôvod, prečo by som tam nešiel. Určite budú pre mňa otázky od mnohých členov a ja mám povinnosť na ne odpovedať. A som úplne prirodzene aj zvedavý, kam strana smeruje, lebo som ich nominant.

Často sa o vás šíri, že toho máte dosť a sám odídete z funkcie. Zrejme to je vďaka vášmu zvyku to všade naznačovať.

Nemyslím. Možno sa to stalo len párkrát, skôr v inom kontexte. Naposledy na zdravotníckom výbore, keď sme mali názorovú nedohodu medzi poslancami a nebolo zrejmé, či sú ochotní zahlasovať podľa koaličnej dohody o rozpočte. Povedal som iba, že mi stačí oznámiť, že nejdú hlasovať, a ja pôjdem teda do práce, že tam nemusím byť. Oni si robia svoju robotu, ja svoju, ale to je v poriadku. Takéto veci patria do demokracie. Každý musíme hájiť svoj záujem a hľadať prípustné kompromisy. Na druhú stranu, som pripravený aj na to, že ak nebude spokojnosť s mojou robotou, tak odídem. Ale teraz taký plán nemám.

Foto – TASR

Mal by Ján Richter odísť z postu ministra práce?

Podľa mňa si on musí vybrať, či bude robiť ministra alebo generálneho manažéra strany a starať sa o členskú základňu. Ak sa pozerám na stranu, určite by bolo dobré, aby sa niekto plnohodnotne venoval členskej základni.

My sme to pochopili tak, že premiér a jeho okolie ho tlačia do toho, aby pracoval pre stranu, ale chcú to urobiť kultivovane, lebo je to v strane vážený človek. Čítame to dobre?

Pýtal som sa ho (Jána Richtera) všeobecne na rôzne medializované klebety. Povedal, že sa v strane intenzívne diskutuje o tom, ako má fungovať práca s členmi.

Takže má pocit, že sa ho nechcú zbaviť len tak?

Nemyslím si to, ani on to tak neberie.

Vy neplánujete vstúpiť do Smeru?

Na to, aby som niekam vstupoval, musí byť najskôr nejaká ponuka.

Nedostali ste už ponuku vstúpiť do strany?

Nedostal.

Podľa čoho ste hodnotený Smerom alebo premiérom?

To sa musíte spýtať predsedu vlády. Pre mňa je záväzné programové vyhlásenie vlády a snažím sa ho napĺňať. Do konca volebného obdobia však budú viditeľné len niektoré výsledky. Výsledok niektorých opatrení, ktoré teraz robíme, sa ukáže možno až o 8 rokov. Keď napríklad urobíme zmeny vo vzdelávaní sestier alebo niektorých špecializácií, tak to bude vidieť až po siedmich rokoch. Máme vážny problém s nedostatkom sestier, ktorý vychádza aj z demografie. 40- a 50-ročné sestry sú takzvané Husákove deti – silné generácie, keď bola takmer dvojnásobná pôrodnosť ako dnes, a teda dnes nemôžeme očakávať, že mladí ľudia sa začnú dvojnásobne hlásiť na sestry. Snažíme sa preto meniť kompetencie sestier, aby sme posilnili atraktivitu povolania. Navrhli sme zvýšenie minimálnej mzdy sestier s pokročilou praxou. Ale dvetisíc či tritisíc sestier do systému nedostaneme zo dňa na deň.

Chystáte zmeny pravidiel pre poisťovne. Ako?

Poisťovne majú dnes približne tri percentá na prevádzkový fond – napríklad na platy svojich zamestnancov. Ale zisk môžu vytvárať aj zo všetkého ostatného. Nemôžem povedať, že nemôžu mať zisk, lebo Ústavný súd povedal, že môžu. Ani si nemyslím, že by sme im mali zrušiť odmeňovanie za výkon. Problém je, že dnes poisťovne neodmeňujeme za výkon. Dnes majú poisťovne zisk, aj keď za tým možno nie je dobre odvedená zdravotná starostlivosť. Zmeníme to tak, že peniaze z verejného poistenia budú vo fonde na hradenie zdravotnej starostlivosti a nebudú vstupovať do hospodárenia. Aká veľká časť z týchto peňazí pôjde do hospodárstva, a teda budú môcť z toho tvoriť zisk, bude závisieť od pravidiel, ktoré definujeme.

Aké to budú pravidlá?

Napríklad povieme, že odvrátiteľná úmrtnosť môže byť plus-mínus desať percent oproti priemeru OECD. Ak dosiahnu horšie výsledky, vezmeme z fondu, z ktorého môžu tvoriť zisk, pol percenta alebo percento. Vtedy začnú inak rozmýšľať, ako napríklad odmeňovať všeobecného lekára za prevenciu.

Kedy budú zavedené zmeny v poisťovniach?

Od januára 2019 by som to chcel mať hotové.

Netrvá vám to pridlho? O zmenách v zisku poisťovní hovoríte už od začiatku tejto vlády.

A aké ukazovatele im mám dať, keď nemám popísané liečebné postupy? Rok na tom robí 1500 ľudí, opíšeme 35 špecializácií. Programové vyhlásenie vlády je na 4 roky a myslím si, že všetko z neho splníme. Výsledky však bude žať niekto iný. Tak ako teraz napríklad prichádzajú hodnotenia NKÚ z obdobia pred mojím nástupom (2011 – 2015). Keď tu bude niekto v roku 2022 a komisia bude hodnotiť rok 2018, tak možno to budú pekné čísla, ale zrejme tu už bude sedieť iný minister. Ale preto nerezignujem na zmeny.

Čo ste urobili na zníženie odvrátiteľnej úmrtnosti?

Veľmi sa tomu venujeme. Zlepšiť by sa to malo aj vďaka zmenám, ktoré sme zaviedli v záchrankách. Tie dnes pacienta naisto dovezú priamo do danej nemocnice, ktorá sa o jeho problém dokáže postarať. Ide najmä o akútny koronárny syndróm a náhlu mozgovú cievnu príhodu, keď rozhodujú prvé tri hodiny. Už sa nebude stávať, že sanitka odvezie pacienta do prvej nemocnice a potom zistia, že musí ísť ďalej. Tieto opatrenia už reálne zachraňujú životy ľudí. Druhý príspevok na zníženie odvrátiteľnej úmrtnosti, akokoľvek alibisticky to znie je, sú zmeny pri prehliadkach mŕtvych. Ak dnes príde k mŕtvemu lekár a za 3 minúty povie, že mu zlyhalo srdce, ide to hneď do štatistiky. Pritom to mohol byť pacient, ktorý išiel na dožitie domov s onkologickým alebo iným ochorením. Lekár má povinnosť prejsť dokumentáciu a opísať stav. Treba väčšiu profesionalizáciu a o tom je aj nová zmena.

Foto – TASR

Ak tvrdíte, že robíte zmeny, mal by vám minister financií Kažimír rozumieť a nemali by ste mať problém vyjednať uňho viac peňazí?

Máme tu koaličnú vládu a treba hľadať vzájomné kompromisy. Takéto priority sa v zásade pretavia aj do rozdelenia peňazí na priority, ktoré sa dohodnú. Minister financií bol presvedčený, že 3,71 percenta za poistencov štátu stačí, lebo celkový objem zdrojov na príjmoch bude o 192 miliónov vyšší ako v roku 2017. Povedal mi, že mi to musí stačiť. No skúste sa opýtať: ktoré ministerstvo šetrí peniaze? Jediné ministerstvo zdravotníctva. V rámci revízie výdavkov sme jediní, ktorí šetríme peniaze. V tomto roku sme museli požiadať všetkých, aby počkali, lebo nie sú peniaze. Verím, že Všeobecná zdravotná poisťovňa skončí na konci tohto roka už s vyrovnaným hospodárením, keď dorovnáme vlastné imanie, budeme mimo ozdravného plánu.

Od januára má byť spustené elektronické zdravotníctvo. Koľko už lekári vyplnili pacientských sumárov (súbor informácií o pacientovi, ktoré mal pôvodne nahrávať lekár – pozn. red.)?

Predstava, že niekto bude prepisovať pacientské sumáre zo starej dokumentácie, bola úplne sci-fi. Kto by to zaplatil? Napokon sme povedali, že sa to nebude robiť.

Koľko bude od januára pripojených nemocníc a lekárov?

Nebude to stopercentné pripojenie. Je prirodzené, že pripájanie lekárov bude postupné; v každej krajine, ktorá zavádzala elektronické zdravotníctvo, to tak bolo a je.

Koľkopercentné bude pripojenie?

Mohli sme sa snažiť ten IT systém zaplatený z eurofondov vyhodiť, lebo mal mnohé chyby. Ale mali by sme vyše 40 miliónov korekciu z Bruselu a mali by sme len traumu v spoločnosti. Tak sme si povedali, že to skúsime. Elektronické predpisovanie liekov už dnes funguje zhruba na 40 percent. Od nového roka budú pripojené všetky lekárne aj všetky nemocnice a verím, že zo súčasných 40 percent ambulantných lekárov to do konca roka zdvihneme na 50, možno 60 percent. Nebudem meniť zákon a dovoľovať im, aby sa nepripojili.

Čo sa od januára zmení pre pacienta?

Napríklad elektronické predpisovanie – pacient už nebude platiť 17 centov. Budú sa sledovať kontraindikácie liekov, ktoré sa dnes nedali sledovať. Pacient nebude potrebovať lístky, bude stačiť občiansky s čipom. Teraz sa rozprávame s lekárnikmi a chceme, aby boli motivovaní, aby ľuďom ponúkali lacnejšie generiká či biologicky podobné lieky, ktoré sú pre pacienta rovnako účinné. Nie som proti tomu, aby sme nejakým zdieľaním benefitov motivovali lekárnikov, aby pacientom radili lacnejšie lieky s menším doplatkom a s rovnakou účinnou látkou. Všetky krajiny to robia; neviem, prečo by sme to nerobili my. A keď dosiahneme úsporu, tak sa o ňu podelíme.

Po správach, že z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb odchádza časť odborníkov, mohli byť pacienti vystrašení. Je to už vyriešené alebo sa majú čoho báť?

Nemusia sa ničoho báť, všetko je zabezpečené. Ja som na to chcel rázne zareagovať. Nemohli sme pripustiť, že by štát o toto prišiel. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb má plniť funkciu národného ústavu. Nemohli sme rezignovať na to, že by časť lekárov odišla. Preto to museli zabezpečiť. Neexistovalo, aby sme o toto prišli.

Ľudia, ktorí odišli, budú robiť v Pente? Už vás požiadali o licenciu?

Mňa nepožiadali o nič. Nemám o tom žiadnu informáciu.

Vydiskutovali ste si to s Pentou?

Už vtedy, keď sa to dialo. Keď som sa ich na to pýtal prvý raz, povedali mi, že to nie je pravda a že z ich strany ide len o prenájom. Keď som vedel, že lekári odchádzajú, pýtal som sa ich znovu. Vydiskutovali sme si, že ak si položíme na stretnutiach nejakú otázku, mala by prísť priama odpoveď. Lebo neskôr sa aj tak ukáže, ako to je naozaj.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie