Asad stráca kontrolu nad vlastnými vojakmi, preberá mu ich Irán

Keď sýrsky prezident Bašar Asad začal koncom minulého roka poskytovať rozhovory, malo to byť znakom, že jeho vláda opäť našla pevnú pôdu pod nohami.

„O jeho konci sa rozpráva, odkedy začala vojna. Namiesto toho sa však svojho miesta drží pevne ako nikdy predtým,“ povedal po rozhovore s ním začiatkom februára reportér BBC Jeremy Bowen.

Odvtedy islamisti z Frontu al-Nusrá obsadili asi 150-tisícové mesto Idleb na severozápade krajiny a palestínsky utečenecký tábor Jarmúk na predmestí Damasku – bašty prezidenta Asada – začiatkom apríla ovládli bojovníci z Islamského štátu.

Neznamená to, že sa rebeli bojujúci proti Asadovi zrazu stali silnejšími. Práve naopak – podľa magazínu Economist moc prezidenta Asada slabne.

„Vojensky a ekonomicky je na tom režim horšie ako pred rokom,“ povedal pre magazín Noah Bonsey z bruselského think tanku International Crisis Group.

Ak v najbližšom čase Asadovi niečo zlomí krk, nebudú to islamisti ani opoziční rebeli, skôr jeho obrovská závislosť od zahraničných bojovníkov, ktorých organizuje Irán.

Armáda, ktorú kontroluje Teherán

O tom, že v Sýrii bojujú tisíce zahraničných bojovníkov, sa už popísalo veľa. Väčšinou sa však hovorilo len o moslimoch, ktorých zlákali islamisti z Islamského štátu.

Philip Smyth, analytik z Marylandskej univerzity, však upozorňuje, že tisíce zahraničných bojovníkov bojujú aj na strane prezidenta Asada.

„Zahraniční bojovníci zohrali kľúčovú úlohu tak v prudkom obrate udalostí na fronte, ako aj v zabezpečení prežitia Asadovho režimu,“ napísal Smyth vo svojej analýze pre Washingtonský inštitút pre Blízky východ.

V Sýrii dnes po boku Asadovej armády a milícií bojuje podľa Smytha odhadom 5- až 7-tisíc členov libanonského hnutia Hizballáh, 5- až 10-tisíc bojovníkov šiitskych milícií zo susedného Iraku či niekoľko stoviek Afgancov.

Podľa všetkého však najväčší vplyv na tieto skupiny nemá Asad, ale Teherán. „Asadov režim síce kontroluje administratívu, no Irán má čoraz väčší vojenský vplyv,“ povedal pre Economist jeho zdroj z Damasku.

Iránske Revolučné gardy sú napríklad zodpovedné za reorganizáciu sýrskej armády. Jej členovia dohliadali na to, že namiesto regulárnej armády začala sýrska vláda financovať vznik Národných obranných síl. To sú milície, v ktorých bojujú miestni Alaviti (odnož šiitov, medzi ktorých patrí aj rodina Asada). Majú dve výhody – sú lacnejšie ako bežná armáda a jej členovia sa vycvičia rýchlejšie.

„Sýrska armáda nedokázala zvládnuť tri roky trvajúcu krízu. Každá armáda by bola po takom dlhom čase unavená,“ cituje reportér David Axe jedného z členov Revolučných gárd, ktorý sa na vzniku milícií osobne podieľal. Na čele týchto milícií stáli iránski dôstojníci.

Tým sa však podľa Axeho dostala Sýria do patovej situácie.

„Tie isté milície, ktoré režimu umožňujú bojovať ďalej, zároveň nemajú dostatok mužov a palebnej sily, aby vedeli spraviť rozhodujúcu ofenzívu proti rebelom. Ofenzívu, ktorá by mohla ukončiť vojnu za podmienok Damasku,“ napísal Axe na blogu Reuters.

Damaský zdroj magazínu Economist tiež tvrdí, že Asad v konflikte využíva aj ruských pilotov stíhačiek. Šiitsky prezident totiž nedôveruje sunnitským armádnym pilotom a Rusko Sýrii dlhodobo dodáva vojenskú techniku vrátane jeho MIG-ov.

Zbavia sa Asada?

Obrovským problémom je pre Asada fakt, že sýrska armáda a Iránom organizované milície často nespolupracujú. Člen Hizballáhu napríklad pre Economist povedal, že po nich dokonca sýrski vojaci strieľali.

Nehovoriac o tom, že skôr ako k šiitskym bojovníkom majú vojaci často bližšie k rebelom – občas sa s nimi dohodnú na prímerí, inokedy s nimi obchodujú.

Rozpory vo vlastnom tábore sú pritom to posledné, čo Asad potrebuje.

„V určitom bode sa Asada zbavíme. Myslím, že Irán len vyčkáva na vhodný moment,“ povedal pre Economist jeden z veliteľov Hizballáhu. O takej možnosti hovoril Teherán už pred rokom.

„Nechceme, aby bol Asad prezidentom do konca života. Nemyslíme si však, že by ho mali odstrániť extrémisti a teroristi,“ vyhlásil vtedy podľa Reuters iránsky štátny tajomník zahraničia Amír Abdolláhián.

Aj preto zrejme zatiaľ Irán oslabeného prezidenta nechá vládnuť. O to viac, že počas minulého týždňa prišlo k nebezpečnému precedensu – Islamský štát vtedy po spolupráci s Frontom al-Nusrá obsadil palestínsky utečenecký tábor Jarmúk na predmestí Damasku.

Až doteraz sa tieto islamistické skupiny nemali veľmi rady. Ak by sa však dokázali spojiť, boli by islamisti v Sýrii oveľa nebezpečnejší.

„Zatiaľ to bola len veľmi ojedinelá spolupráca, no môže byť predzvesťou toho, ako bude v budúcnosti Sýria vyzerať,“ povedal pre magazín Time Salman Šaích, riaditeľ Brookings Doha Center.