Denník N

Druhá Venezuela? Líder Bolívie ignoruje referendum, chce štvrtýkrát kandidovať

Exprezident Bolívie Evo Morales. Foto – TASR/AP
Exprezident Bolívie Evo Morales. Foto – TASR/AP

Evo Morales môže vďaka rozhodnutiu ústavného súdu kandidovať aj vo voľbách v roku 2019.

Po Venezuele je o krok ďalej od demokracie aj Bolívia. Prezident Evo Morales sa vzoprel vlastnej ústave a štvrtýkrát chce byť prezidentom. Odvoláva sa na ľudské práva a ide proti svojim vlastným občanom, ktorí mu v roku 2016 v referende dali najavo, že nechcú, aby sa zrušilo pravidlo, ktoré obmedzuje počet funkčných období prezidenta.

O tom, že Morales môže znovu kandidovať, rozhodol ústavný súd, ktorý tvrdí, že limit porušuje ľudské práva. Právo voliť toho, koho občania chcú, a právo politikov kandidovať  podľa súdu nadradené ústavnému obmedzeniu.

Zároveň vyhlásil, že Morales tesne prehral referendum pre ilegálnu antikampaň (51,3 percenta voličov hlasovalo proti zrušeniu limitov).

„Súd plní priania prezidenta a začína sa tak obdobie, v ktorom sa nerešpektuje ústava a všetko je dovolené,“ komentoval rozhodnutie bývalý prezident Victor Hugo Cárdenas.

Chávezov priateľ

Evo Morales je prezidentom Bolívie od roku 2006. Patrí do skupiny ľavicových lídrov, ktorí sú známi svojimi antiimperialistickými vyjadreniami, kritikou USA, nadnárodných firiem a podporou chudobných vrstiev a pôvodných obyvateľov.

Aj preto si bol blízky s Hugom Chávezom, rozumie si aj s jeho nástupcom Nicolásom Madurom. Na rozdiel od neho je však oveľa populárnejší. Aj teraz, keď jeho kroky kritizuje opozícia a Organizácia amerických štátov, do ulíc vyšli tisíce jeho priaznivcov.

Tvrdia, že ústavné obmedzenie nie je podstatné a Morales by mal dostať možnosť dokončiť svoje reformy.

Opozičná Kresťanskodemokratická strana, naopak, rozhodnutie ústavného súdu považuje za „ranu pre demokraciu“.

Samuel Doria Medina, ktorý pred troma rokmi s Moralesom prehral v prezidentských voľbách, to označil za štátny prevrat. Z Bolívie sa podľa neho stala „druhá Venezuela“.

Odporcovia prezidenta Moralesa počas protestu. Foto – TASR/AP

Ústavný súd Moralesovi už raz pomohol. V roku 2013 rozhodol, že môže v prezidentských voľbách kandidovať aj tretíkrát, hoci ústava z roku 2009 stanovila limit na dve funkčné obdobia.

Súd vtedy povedal, že obmedzenie bolo prijaté až po tom, čo bol Morales prvýkrát zvolený, preto sa na neho nevzťahuje.

Voľby v roku 2014 vyhral so 61 percentami hlasov. Svoje víťazstvo označil za triumf antikolonializmu a antiimperializmu a venoval ho Fidelovi Castrovi a Hugovi Chávezovi.

Čiastočne slobodná Bolívia

Keď vo februári 2016 obyvatelia Bolívie v referende hlasovali proti zrušeniu limitu na počet funkčných období, Morales povedal, že výsledok bude rešpektovať. To by znamenalo, že po trinástich rokoch by ako prezident Bolívie skončil.

Neskôr však jeho strana podala sťažnosť na ústavný súd a žiadala anulovať výsledky referenda. Odvolávala sa na Americkú deklaráciu ľudských práv. Morales tvrdil, že ľudia majú právo ho voliť a on má právo kandidovať. To je podľa neho viac ako ústava, hoci tú sám v roku 2009 inicioval.

Jeho kritici poukazujú aj na to, že Morales sa ľudskými právami oháňa, iba keď mu to vyhovuje. Deklaráciu, ktorá bola prijatá v rámci Organizácie amerických štátov (OAŠ), v minulosti kritizoval a Medziamerickú komisiu pre ľudské práva označil za nástroj dominancie.

58-ročný Morales má vo voľbách, ktoré budú v roku 2019, veľké šance. On sám tvrdí, že dokáže získať viac ako 70 percent hlasov. Dodáva, že vďaka tomu krajinu „posunie bližšie k demokracii“. Ak voľby vyhrá, v úrade bude minimálne do roku 2025, teda 19 rokov.

Morales síce ideologicky patrí k lídrom, ako je Maduro, zatiaľ však nie je natoľko autoritársky. No aj on od roku 2006 urobil viacero krokov, vďaka ktorým sa v jeho rukách koncentruje moc a oslabuje sa systém bŕzd a protiváh.

V roku 2013 podpísal dekrét, ktorý umožňuje vláde zasahovať do fungovania nezávislých občianskych združení. Momentálne sa prostredníctvom reformy justície snaží posilniť svoj vplyv v tejto oblasti.

Organizácia Freedom House, ktorá pravidelne zostavuje rebríček slobody štátov, Bolíviu označuje za čiastočne slobodnú. Dáva jej 68 bodov zo 100, v Južnej Amerike majú horší výsledok Ekvádor (57), Venezuela (30), ale aj napríklad Kolumbia (64).

Freedom House oceňuje, že hoci sa Morales snaží obísť obmedzenie funkčných období, voľby sú transparentné. Vláde však vyčíta korupciu (hlavne na súdoch) aj to, že sa postavila proti výsledkom spomínaného referenda.

Stále chudobná

Morales, ktorý je známy tým, že chodí v obleku, ktorý pripomína tradičný bolívijský odev, však za sebou má aj viacero úspechov. Bolívia síce stále patrí medzi najchudobnejšie štáty Latinskej Ameriky, no jej ekonomika postupne rastie.

Medzinárodný menový fond očakáva, že HDP Bolívie tento rok vzrastie o 4,2 percenta. V roku 2013 to bolo dokonca 6,8 percenta.

Životná situácia Bolívijčanov sa pomaly zlepšuje, z chudoby sa za pätnásť rokov podľa MMF dostalo milión ľudí.

V roku 2014 Morales zaujal tým, že sa stal najstarším profesionálnym futbalistom na svete. Ako 54-ročného ho angažoval klub Santa Cruz.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie