Čína má namierené stať sa novým veľkým hráčom vo vesmíre
O prvenstvo vo vesmíre súťažili naposledy z čisto ideologických dôvodov dve mocnosti na pokraji konfliktu. S kým dnes súťaží Čína?
Autor je študent sinológie
Bolo to iba v roku 2003, keď Čína ako tretia krajina v histórii dostala svojpomocne do vesmíru človeka. Odvtedy sa na Zem pozreli ďalší desiati čínski kozmonauti, čínske vozidlo sa previezlo po Mesiaci (a poslalo nám prvé HD zábery jeho povrchu) a Zem obieha prototyp novej vesmírnej stanice, kde dvaja čínski kozmonauti strávili mesiac. Takisto je Čína okrem Ruska jedinou ďalšou krajinou, ktorá je schopná vynášať do vesmíru kozmonautov (Američania vzlietajú od roku 2011 na ruských raketách z Bajkonuru).
To všetko dokázala Čína s ročnými rozpočtami, ktoré boli v posledných rokoch možno aj šesťkrát menšie ako tie, ktoré na vesmírny výskum poskytujú USA (aj keď presnými číslami si istí byť nemôžeme, Čína totiž neposkytuje informácie o vesmírnom programe ako celku, ale iba pre jednotlivé projekty). Pokiaľ si ako ukazovateľ vesmírnych aktivít vezmeme počet odpálených rakiet, zistíme, že aj s ľahšou pokladnicou dokázala Čína v minulom roku odpáliť toľko rakiet (22), čo USA.
Dlhý pochod na Mesiac a na Mars
V tomto roku prebiehalo testovanie novej rakety Dlhý pochod 5 (česká/slovenská transkripcia: Čchang-čeng, medzinárodná transkripcia: Changzheng), pomenovanej podľa rok trvajúceho strategického ústupu čínskej Červenej armády počas občianskej vojny v 30. rokoch. Dlhý pochod 5 by mal byť raketou, ktorá na obežnú dráhu do roku 2020 vynesie základný modul – zvaný Mliečna cesta (Tchien-che, Tianhe) – novej čínskej vesmírnej stanice Nebeský palác 3 (Tchien-kung, Tiangong). Aspoň spočiatku síce nebude dosahovať veľkosť ISS, ktorá bude zrejme opustená v roku 2024, mala by sa jej však v kapacite pre vedecký výskum približne vyrovnať. Predbežne Čína avizovala, že jej stanica bude otvorená medzinárodnej spolupráci, a to predovšetkým pre krajiny, ktoré si vlastný vesmírny program dovoliť nemôžu.
Dlhý pochod 5 má byť použitý pri dvoch misiách na Mesiac, cieľmi ktorých bude v rokoch 2018 a 2019 dopraviť na Zem po viac ako 40 rokoch vzorku mesačnej horniny a prvýkrát v histórii pristáť na odvrátenej strane Mesiaca. Čínski úradníci spomínajú aj plán znova na Mesiac vyslať človeka v 30. rokoch 21. storočia. V roku 2020 by mala byť čínska raketa jednou z troch (ostatné budú patriť NASA a Európskej vesmírnej agentúre), ktorých úlohou bude na Mars dopraviť robotické vozidlá (rovery).
Lenže z prvých dvoch testov novej rakety, ktorých úspešnosť doteraz podmieňovala ďalšie použitie, dopadol prvý pre anomáliu v jednej z palivových komôr iba čiastočne úspešne (satelit, ktorý raketa niesla, sa nepodarilo dostať do želanej výšky, čím sa zníži jeho životnosť) a druhý neúspešne, čo môže spôsobiť posun termínov ďalších misií.
Skutočné motívy
Kritici Číne vyčítajú, že jej program je iba odškrtávaním zo zoznamu vecí, ktoré už v minulosti dokázali iní, a viac ako vede slúži na pozdvihnutie nálady národa, ktorému bolo prisľúbené veľké obrodenie. Národná hrdosť a medzinárodná prestíž, ktoré plynú zo samotného vesmírneho programu ako niečoho, čo si môže dovoliť iba skutočná svetová veľmoc, sú však iba vedľajším produktom tohto projektu.
Čínske vedenie vie, že potlesk, ktorý zožnú zábery čínskej vlajky vznášajúcej sa nehybne vo vesmíre alebo po mesačnej pustatine poskakujúceho kozmonauta, je možné získať aj lacnejšie. Skutočný motív podpory vesmírneho výskumu je oveľa prozaickejší. Ekonomika. Vesmír je ďalšou hranicou ľudstva a jeho pokorenie je iba otázkou času. Nehľadiac na patetické prejavy, investícia do výskumu vesmíru je zo strany čínskeho vedenia iba chladným racionálnym kalkulom. Čína si ním do budúcnosti zaobstará technológie (nové materiály, výkonnejšie palivá, vesmírne solárne farmy), ktorých vývoj podmieňuje úspech vo vesmírnej súťaži. Dôkazom dôležitosti tohto pragmatického aspektu čínskeho vesmírneho programu je aj to, že aj generálny tajomník Si Ťin-pching si želá, aby sa v Číne rozvíjali s vesmírom spojené startupy.
No a čo je praktické na extrahovaní dvoch kilogramov mesačnej horniny, keď na Zemi jej už máme takmer pol tony? Je to totiž jedna zo schopností, ktoré budú nevyhnutné, keď sa Čína na svojej plánovanej mesačnej základni bude učiť, ako efektívne fungovať na inom svete. A tým sa dostávame k ďalšej stránke nevyhnutnosti vesmírneho výskumu.
Bezpečnosť
Čína vníma samu seba ako veľmoc, a ako veľmoc nemôže dovoliť hegemóniu inej veľmoci v akejkoľvek oblasti. Keď Čína v roku 2007 zostrelila jeden zo svojich satelitov, išlo o demonštráciu jej nezávislosti vo vesmíre. Do tejto schémy strategického spoliehania sa na seba samu zapadá aj Veľká naberačka (Pei-Tou, Beidou, čínske pomenovanie súhvezdia Veľkej medvedice), ktorá je alternatívou amerického GPS a má byť plne funkčná od roku 2020.
Američania s Čínou na vesmírnych projektoch nespolupracujú zo strachu pred krádežou technológií. Čínski kozmonauti dokonca nemajú prístup na ISS a čínski občania nemôžu bez zvláštneho povolenia navštíviť NASA. Európska vesmírna agentúra s Čínou síce spolupracuje, ale tak, že v Číne postavia základnú kostru vesmírnej lode, ktorú pošlú do Európy, kde doplnia technológie a vystrelia ju. Takýmto spôsobom sa technológie z Európy do Číny nemôžu dostať.
Nie príliš vzdialená budúcnosť?
Čínsky vesmírny program na svojom začiatku z geopolitických dôvodov do značnej miery kopíroval ten ruský, a preto je jeho vývin odlišný od amerického modelu. Pritom však ponúkal vlastné vylepšenia či aj niektoré nové riešenia ruského modelu. Jedným z nich je ohlasovaný čínsky raketoplán, ktorý bude môcť byť použitý opakovane. Do vesmíru ho však nevynesie na rakete, ale vzlietne tam horizontálne, ako lietadlo. Úspech tohto projektu by Číňanov umiestnil na čelo rebríčka technológií, keďže americké raketoplány boli (do roku 2011, kým sa im neskončilo financovanie) do vesmíru vynesené na raketách.
Pokiaľ bude čínsky vesmírny program napredovať tempom posledných pätnástich rokov aj ďalej a NASA bude ďalej stagnovať, Európska vesmírna agentúra sa môže v budúcnosti viac prikloniť k Číne. Rusko nedávno s Čínou podpísalo zmluvu o spolupráci na misiách na Mesiac na roky 2018 – 2022, a pokiaľ bude v Číne schválené zvýšené financovanie vesmírneho programu na roky 2026 – 2030 (oproti rokom 2011 – 2015 odhadom viac ako trojnásobné), Čína možno Rusko a USA v horizonte nasledujúcich dvadsiatich rokov nielen dobehne, ale aj predbehne. Keď k tomu pripočítame, že v posledných rokoch dostali ľudia, ktorí stáli za úspechom čínskeho vesmírneho programu, niektoré z najvyšších administratívnych postov v krajine, neznie táto vízia vôbec ako sci-fi.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].