V Líbyi predávajú do otroctva utečencov za pár stoviek dolárov, môže za to aj politika EÚ

Bolo to ako z filmu o otrokárstve na americkom Juhu v 19. storočí. Mladého muža, podľa vyvolávača silného a vhodného na výkopové práce, ponúkali ako na dražbe. Prihadzovalo sa po päťdesiatkach a stovkách. Napokon sa cena zastavila pri 800 dolároch.

Reportéri CNN, ktorí to všetko nakrúcali na skrytú kameru, tvrdili, že asi desať ľudí takto „predali“ v priebehu šiestich až siedmich minút. Tip dostali od muža nigérijského pôvodu, ktorý im poslal nekvalitné video inej dražby urobené mobilom. Po získaní tohto materiálu sa rozhodli, že si všetko overia na mieste.

Dražba sa konala na súkromnom pozemku na okraji líbyjského hlavného mesta Tripolis. Nejde o nič nezvyčajné. Naopak, predávanie do otroctva a iné zneužívanie utečencov bez peňazí má stúpajúci trend. Obeťami obchodu s otrokmi sú muži vhodní na prácu na stavbách či farmách a ženy, ktoré končia v nočných kluboch ako „spoločníčky“ alebo si ich vyhliadne nejaký pasák.

Líbya je štátom, odkiaľ sa na nebezpečnú cestu cez Stredozemné more s cieľom Europa vydávajú desaťtisíce ľudí z viacerých afrických krajín. Utekajú pred politickým prenasledovaním, etnickými konfliktmi alebo „len“ preto, že chcú žiť niekde, kde bude ich život aspoň trochu dôstojný.

Držte ich mimo

Po tom, čo EÚ na jar tohto roka dosiahla s nestabilnou vládou v Líbyi desiatkami miliónov eur podporenú dohodu o tom, že severoafrická krajina bude prijímať opatrenia, aby sa utečenci ani len nevydali na cestu, prípadov zlého zaobchádzania s nimi len pribúda.

Prevádzači, ktorí od utečencov zinkasovali často ich životné úspory či dokonca úspory ich rodín, ich v dôsledku zvýšenej ostražitosti pobrežnej stráže nevedia dostať na more, a tak pokračujú v ich zdieraní. Vydierajú ich, vymýšľajú si, že majú u nich dlhy a tie sa vraj dajú splatiť len tak, že ich predajú do otroctva.

Tých, ktorých chytia líbyjské úrady, však nečaká o nič lepší život. V detenčných centrách je hlad, ľudia žijú v otrasných pomeroch a mnohí tamojší zriadenci sa tiež správajú ako otrokári a sú zapojení do obchodu s ľudským mäsom. Z táborov pravidelne miznú ľudia a nikto nevie, čo sa s nimi stalo.

Misia OSN v Líbyi podobne ako mnohé mimovládne organizácie priznáva, že medzi pohraničníkmi či ľuďmi pracujúcimi v detenčných centrách sa rozmohla korupcia, mnohí spolupracujú s prevádzačmi alebo sa podieľajú na neľudskom zaobchádzaní s utečencami.

„Hospodárska situácia v Líbyi sa v posledných rokoch dramaticky zhoršila, vláda nie je schopná garantovať bezpečnostným zložkám mzdy, čo zvyšuje riziko, že sa príslušníci pobrežnej stráže napoja na rôzne mafie,“ povedal portálu Politico Antti Hartikainen, generálny riaditeľ fínskej colnej a pohraničnej správy, ktorý v minulosti pomáhal Líbyi zvyšovať zabezpečenie jej hraníc.

EÚ podľa mimovládnych organizácií dobre pozná situáciu v Líbyi, má správy o nedodržiavaní ľudských práv či informácie o pomeroch v detenčných centrách, kde ľudia čakajú na deportácie do svojich nie vždy bezpečných domácich krajín. Jej lídri vedia aj to, že Líbya ani nespĺňa charakteristiku bezpečnej krajiny. A minimálne od apríla tohto roka je tiež zrejmé, že v Líbyi dochádza k zotročovaniu ľudí. Vtedy totiž na to upozornila Medzinárodná organizácia pre migráciu.

Pokrytectvo a pasca

Opatrenia, ktoré s Líbyou dohodla EÚ, však z jej pohľadu fungujú: počet utečencov a migrantov snažiacich sa preplávať Stredozemné more a dostať sa do Európy významne poklesol, rovnako ako počet ľudí, čo neprežili cestu na preplnených a starých lodiach.

Napríklad v júli tohto roka, keď bolo veľmi vhodné počasie, sa podarilo dosiahnuť európske brehy asi 11-tisíc ľudom, kým rok predtým ich bolo viac ako 23-tisíc. V septembri 2016 dorazilo z Líbye do Európy takmer 17-tisíc utečencov a migrantov – počas tohtoročného septembra len niečo vyše 4 a pol tisíca. Cenou je však to, že čoraz viac ľudí končí v líbyjských zariadeniach, kde sa rozmohli chaos, neprehľadnosť, nedostatok financií, predlžovanie byrokracie.

Riaditeľ francúzskej mimovládnej organizácie Lekári bez hraníc, ktorá v Líbyii pôsobí od roku 2011, Thierry Allafort-Duverger pre denník Le Monde napísal, že v čase, keď je svet pobúrený materiálom CNN o novodobom otrokárstve v Líbyi, si treba povedať, že za túto situáciu nesie vinu aj imigračná politika EÚ – a to tým, že zodpovednosť za migrantov prenáša na problematické krajiny. EÚ sa podľa neho podieľa na tom, že ľudia „zostávajú v líbyjskej pasci“.

Správy o obchode v Líbyi zatienili aj tohtotýždňový samit EÚ a Africkej únie v Pobreží Slonoviny. Lídri oboch únií sa zhodli na tom, že ľudí „zaseknutých“ v táboroch v Líbyi treba čo najskôr dostať domov. „Niektorých mojich ľudí predávajú za pár dolárov ako kozy,“ povedal nigérijský prezident Muhammadu Buhari, ktorý sľúbil, že tých, čo sa vrátia do Nigérie, „budú rehabilitovať“.

Na stretnutí sa dohodlo rýchle rozšírenie tábora pre asi 800 ľudí v blízkosti Tripolisu. V Líbyi je však 42 takýchto zariadení a v nich okolo 700-tisíc ľudí.