Denník N

Otvorili diaľnicu pri Žiline, skráti cestu na sever o 4 minúty

Zdroj – NDS
Zdroj – NDS

Aktualizované – 13:56. Nová 4-kilometrová diaľnica ako jediná z plánov druhej Ficovej vlády nemeškala, no je najdrahšia. Celá vedie po mostoch a v tuneli.

Šoféri môžu od soboty jazdiť po novom severozápadnom obchvate Žiliny smerom na Kysuce. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) odovzdala 4,25-kilometrový úsek D3 Žilina, Strážov – Brodno.

Oproti dnešnej trase ušetria vodiči smerujúci na sever skoro 4 minúty, uvádza na webe NDS.

„Je to dobrá správa pre obyvateľov regiónu, ktorým sa bude ľahšie dýchať a hlavne jazdiť. Zároveň sme doplnili ďalší kúsok v mozaike nášho cieľa, ktorým je európsky koridor smerom na sever,“ povedal minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd).

Slávnostné otvorenie naplánovalo ministerstvo dopravy na 11. hodinu. Nakoniec však diaľnicu otvorili pre šoférov definitívne až pred až takmer pred pol piatou.

Čakalo sa na súhlas prezídia policajného zboru, ktorý kontroloval stav diaľnice. Termíny zrejme oddialilo odpratávanie snehu z okraja cesty.

Ministerstvo sľubuje, že nový diaľničný úsek zároveň odľahčí dopravnú situáciu v meste.

NDS odovzdala do užívania úsek D3 Žilina, Strážov – Brodno

 

Naliehavejšie úseky sa len plánujú

Na juhu od Žiliny zostáva D1 smerom na Martin rozostavaná. Skôr ako v roku 2020 nebude kompletne hotová po Martin.

Dostavaný úsek pri Žiline je súčasť budúcej D3 až do Poľska. Tá má pomôcť regiónu Kysúc, kde sú dopravné intenzity a chýbajúce diaľnice takou témou, že tam aktivisti organizujú pravidelné protestné blokády. Je to aj jedna z príčin, pre ktoré v župných voľbách prepadol doterajší župan Juraj Blanár zo Smeru.

Naliehavejšie chýbajú úseky D3, ktoré sú vyššie a ešte sa len plánujú alebo sú rozostavané.

Budúca D3 do Poľska je kľúčová dopravná tepna pre nákladný tranzit. „Pretože D3 spája Poľsko a Česko, priemyselné oblasti Katovice a Ostrava,“ vysvetlil v rozhovore bývalý investičný riaditeľ NDS Juraj Čermák.

INEKO: Nízky dopravný význam

Analytik INEKO Ján Kovalčík však upozorňuje na slabší dopravný význam nového 4-kilometrového úseku.

„Žilina je významným zdrojom a cieľom dopravy. Preto sú vozidlá, ktoré cez ňu iba prechádzajú, na jej cestách v menšine. A častejšie smerujú na východ (po budúcej D1). Úsek D3 Strážov – Brodno využije iba slabší tranzit smerujúci na sever. Ešte dôležitejším rozdielom je, že ostatné úseky oboch diaľnic v okolí poslúžia aj silnej doprave do a zo Žiliny. Iba úsek D3 Strážov – Brodno obslúži výlučne tranzit a pre zdrojovo-cieľovú dopravu krajskej metropoly je nevyužiteľný,“ tvrdí Kovalčík.

„Zo všetkých diaľničných úsekov v okruhu 30 km od Žiliny bude preto práve jej severozápadný obchvat (Strážov – Brodno) využívať najmenej vozidiel. Napríklad úsek D3 nad Žilinou (Brodno – Kysucké Nové Mesto) by využilo trojnásobne viac vozidiel. Žiaľ, doteraz nie je ani pripravený,“ dodal.

Jediný úsek, ktorý stihli načas

Diaľnica pri Žiline je unikátna z viacerých dôvodov. V prepočte na 1 kilometer vychádza historicky draho, zároveň je to jediná diaľnica z 300-kilometrového plánu druhej vlády Roberta Fica, ktorá sa postavila načas.

Vedie po mostoch a v tuneli Považský Chlmec. Ten razili zo šiestich strán naraz. V nepretržitej prevádzke na ňom pracovalo 240 robotníkov, píše ministerstvo dopravy.

Tunel je dlhý 2,2 kilometra. Na ilustráciu: najdlhší tunel sa práve stavia tiež pri Žiline. Bude súčasťou D1, volá sa Višňové a bude dlhý 7,5 kilometra.

Dominantou úseku Strážov – Brodno je estakáda s dĺžkou 1,5 km ponad priehradu, stojí na 57 pilieroch. Tie boli postavené hlavne vo vodnej nádrži Hričov.

Novootvorenú diaľnicu začali stavať v roku 2014. Národná diaľničná si ju objednala od konzorcia pod vedením spoločnosti Eurovia za 254,9 milióna eur bez DPH. Kovalčík z INEKO dodáva, že „oproti cene, za ktorú mohli nominanti Smeru začať výstavbu už v roku 2010 a dokončiť v roku 2014, tento úsek predražili o 70-90 miliónov eur.“

„Výstavba úseku D3 Strážov – Brodno bola prvýkrát vysúťažená už v roku 2010. NDS mala vtedy na stole výbornú ponuku spoľahlivej stavebnej firmy (Skanska) s cenou 149 miliónov eur, resp. 163 miliónov eur vrátane rezervy na nepredvídateľné náklady. Nominanti Smeru-SD sa vtedy krátko pred parlamentnými voľbami postarali o spochybnenie a zrušenie tendra, ktorého výsledok zrejme nevyhovoval záujmom, ktoré reprezentujú,“ komentuje Kovalčík.

V roku 2013 vyhlásili tender znova.

„Ale v časovej kolízii až piatich veľkých súťaží naraz, čím uľahčili dohodu väčšiny stavebných firiem o navýšení cien,“ dodal Kovalčík s tým, že takto minuté peniaze sa mohli použiť napríklad na dobudovanie úseku D3 pred Čadcou na plný profil (2 pruhy pre oba smery) s druhou rúrou tunela Horelica.

Drahé a meškajúce diaľnice

Teraz najčítanejšie