Denník Daniela Heviera: Ako máš seba?

Táto úvaha by sa mohla volať O zvratnom zámene. Alebo Otázka, na ktorú sa neodpovedá. Ako tak permanentne žasnem nad materinským jazykom, ku ktorému som nadobudol otcovský vzťah, zažasol som nad zámenami. Z nich sa vyčleňuje zvratné zámeno „seba“, skrátene „sa“. Je to také gramatické selfie, ktorým reflektujeme samých seba. Dnes sa cítim skvele. To sa mi podarilo. Je to také slovné zrkadlo, prostredníctvom ktorého si neustále uvedomujeme seba samých. Z početného používania tohto mysteriózneho slovíčka sa vyčleňuje jeho výskyt u detí a straníkov. Ako často z úst jedných aj druhých počujeme: urobilo sa to samo. Samo sa to pokazilo. Samo sa to rozbilo. Knieža Samo sa vrátilo.

Teraz prestrih: Ako decká sme zdravili dospelých Bozkávam či ´skávam. V istom veku sme sa za tento detinský pozdrav hanbili a začali sme používať Dobrý deň. Neskôr sme si všimli, že obradoslovie pozdravov je vrstevnatejšie. Čím prekyprenejšia kultúra, tým je pozdravovacia etiketa komplikovanejšia. (Pamätníci si spomínajú, že iba stroho pozdraviť na slovenskej dedine okoloidúceho bola takmer urážka. Pozdrav musel byť obalený do vaty otázok: „Tak čo, kopete, kopete?“ Odpoveď znela ozvenovito: „Ále, kopem, kopem.“ „A čo, budú zemiačiky, budú?“ „Ále, hádam budú, budú.“)

Tento folklorizmus dnes vymizol, ale kaskádovitosť v pozdravovaní sa zachovala. Od otázky Ako sa máš? sme cez Tak ako? dospeli k minimalistickému Ako? Ale pozor! Zdraviaci väčšinou nie je zvedavý na váš zdravotný stav či finančné problémy. Preto sa na zdvorilostnú frázu má odpovedať inou zdvorilostnou frázou. A je žiaduce, aby sa pozdravovaný ihneď spýtal to isté svojho náprotivku: A ty ako?

Toľko etiketa. Ale možno by sme mohli náš formálny záujem o toho druhého pretepliť skutočnou zvedavosťou na to, ako žije náš ľudský brat či sestra. Ako sa máš? Ako máš sám seba? Si šťastný, spokojný, alebo trvalo frustrovaný a nasr… dený?

Možno si poviete, že máte čo robiť, aby ste sa ako-tak mali sami. A že tí druhí by mohli vašu účasť brať ako vstupovanie na súkromný pozemok. Ale aj tak sa môžeme z času na čas spýtať sami seba: Ako sa mám? Ako mám sám seba? Ak budeme k sebe úprimní, môže nás táto zdvorilostná otázka niekedy poriadne zabolieť.