Chceli si vyrobiť iba lyže pre seba, dnes sa o ne zaujímajú aj lyžiarske hviezdy vo svete

Prvá idea bola celkom jednoduchá a s biznis plánom to nemalo nič spoločné. Bratia Devečkovci sú vášniví lyžiari, ktorí radi skúšajú, čo to dá a idú až na hranice vlastných možností. Tie sú však zdanlivo ďalej, než limity bežne dostupných lyží.

„Brácho ich ničí, ja ich rovno lámem,“ hovorí Viktor Devečka so smiechom. Práve preto sa pred pár rokmi s bratom rozhodli, že si skúsia vyrobiť vlastné lyže. Také, čo sa pod nimi nezničia ani nezlomia.

Tento cieľ majú dávno za sebou. Doteraz sa nezlomili ani tie celkom prvé, dokonca na nich stále jazdia. Medzitým však založili malú rodinnú firmu a rozhodli sa vyrábať lyže aj pre iných. Nie však celkom hocijaké. Každý typ lyží, ktoré robia, je špecifický a ich spoločnou výhodou je napríklad to, že vám ich upravia presne na mieru pomocou úpravy pätiek. Lyže Lotor, ktoré tento rok dostali aj Národnú cenu za dizajn, idú ešte ďalej. Svojou konštrukciou sú jedinečné na celom svete.

„Nechceli sme robiť mainstream. To by sme museli vyrábať v nejakej fabrike v Číne veľké objemy, aby sme to všetko utiahli a zaplatili. A prišli by sme pritom ešte aj o to, čo nám dáva radosť – že môžeme jazdiť na vlastných lyžiach, ktoré sú naozaj iné, než tie ostatné,“ hovorí Viktor Devečka.

Skoro ako tuning, ale lepšie

Ich priority sú teda jasné: robiť iné lyže než ostatní a nestratiť pri tom vášeň, s ktorou do toho išli. „Nerobili by sme to, keby sme popri výrobe nestíhali lyžovať. A ani by to tak predsa nešlo – lebo to, aké lyže robíme, je najmä výsledkom skúseností, ktoré s lyžovaním máme,“ hovorí dizajnérka Broňa Brtáňová, ktorá je zodpovedná za celkový výzor značky.

Najťažšie bolo podľa nej presvedčiť ľudí na Slovensku, že aj u nás môže vzniknúť niečo, čo je nielen také dobré, ako to, čo vzniká vonku, ale dokonca lepšie. „Naše lyže sú robené ručne, na mieru, a materiály aj technológie, ktoré využívame, sú neporovnateľne drahšie ako pri lyžiach vyrábaných vo veľkých fabrikách. Od začiatku sme teda vedeli, že naše lyže sú lepšie ako to, čo sa predáva v obchodoch, ale ľudia tomu spočiatku nerozumeli,“ hovorí.

Najlepšie podľa nej funguje, keď si ich lyže človek vyskúša. Ona jazdí už iba na „forestoch“, tiež ich má upravené na mieru, a to je vraj celkom iný pocit. „Nejak vám tie lyže prirastú k telu, a to je dôvod, pre ktorý to robíme – chceme, aby ľudia dostali produkt, na ktorom sa im bude naozaj dobre jazdiť a prinesie im čo najlepší pocit. Robíme lyže, ktoré umožňujú dobrým lyžiarom jazdiť intuitívne, ponúkajú tak človeku maximálnu slobodu a pritom sa na ne môže spoľahnúť,“ dodáva.

Narozdiel od nej jazdí Viktor Devečka na všetkom, čo sa mu dostane pod ruky. Svoje foresty si dá iba vtedy, keď už chce oddychovať. Akonáhle však niekto vymyslí niečo nové, musí to vyskúšať a otestovať. Väčšinou príde k záveru, že je to opäť nejaký kompromis. „Veľké firmy sa snažia uspokojiť čo najviac zákazníkov – to je prirodzené. A ešte chcú, aby ste si každé dva roky kúpili nový produkt. Na trhu je tak obrovské množstvo lyží, na každých však chýba niečo, čo majú nejaké iné. Nikdy to pri veľkých značkách nedostanete všetko pohromade v jednom páre,“ hovorí Viktor Devečka.

Lyžiari na to majú vlastné vychytávky. Napríklad sa zvyknú hrať s montážnym bodom viazania, aby si jazdné vlastnosti lyží trochu upravili podľa vlastných požiadaviek. To sa však nemusí vždy podariť správne a k lepšiemu. Na lyžiach Forest Skis je ideálny montážny bod viazania presný, a jazdné vlastnosti lyží upravujú už vo výrobe rozličnými tvarmi pätiek. „Tie menia aktívnu dĺžku lyží, hmotnostné rozloženie, a tým aj dĺžku oblúka, agresivitu a stabilitu,“ hovorí Viktor Devečka. „Je to vlastne ako tuning. Klasický produkt upravujeme na mieru.“

Začalo sa to bankrotom

Vráťme sa však do minulosti. Lyže spod Tatier so značkou Forest Skis by totiž možno neexistovali, nebyť jedného výletu do Nórska, nech to znie akokoľvek záhadne. V malej dielni na Slovensku si totiž neskorší zakladatelia „forestov“ vyrobili lyže podľa vlastných predstáv a pre seba, stále však váhali, či to rozbehnúť naplno a pokračovať.

„Išli sme spolu s Bronkou na mesiac a pol do Nórska, len tak, pod stan a občas sme robili nejaké brigády. Stretli sme sa tam s jedným chlapíkom, hovorili sme mu, na čom robíme, a on si objednal desať párov. Zistili sme, že máme jedného spoločného kamaráta, takže vedel, že nehovoríme hlúposti a veril nám,“ hovorí Viktor Devečka.

Vrátili sa domov a povedali si, že idú do toho. Že keď dokážu vyrobiť desať párov, mohlo by to znamenať, že to začnú robiť naozaj profesionálne. Našli dielňu v Prahe, doladili všetky detaily, nakúpili materiál a požiadali muža z Nórska o zálohu. „Prišiel nám však smutný email s oznámením, že musel vyhlásiť osobný bankrot a banka mu zobrala aj dom. Dnes už vieme, že to s ním nakoniec dobre dopadlo, ale vtedy to nebola veľmi dobrá správa,“ spomínajú so smiechom.

Ešte to všetko mohli zrušiť, ale oni sa rozhodli, že lyže aj tak vyrobia. A keď boli hotové, namiesto toho, aby ich len predali a vrátila sa im investícia, ich požičali medzi kamarátov na svah, aby vyskúšali, či naozaj fungujú tak, ako chceli. „Zdalo sa nám, že keď sme už začali, bola by škoda hneď skončiť. Navyše, ešte predtým, než sme vyrobili prvé prototypy, mal som v hlave navrhnutú celú kolekciu,“ hovorí Viktor Devečka.

Keď sú lyžiari aj inžiniermi

On aj jeho brat vyštudovali strojarinu. Viktor sa zameriaval na energetiku a techniku prostredia, Jakub sa v Mníchove venoval štúdiu kompozitných materiálov, akými sú uhlíkové, sklenené a kevlarové vlákna, živice, ich spracovaniu, pevnostným výpočtom a ergonómii v automobilovom priemysle. Čo je však hlavné – obaja mali odjazdených množstvo hodín aj ako lyžiarski inštruktori.

„Brúsili sme zjazdovky s klientmi a videli sme, čo potrebujú – hravú lyžu, ktorá im veľa dovolí. Čoraz viac sme sa s bratom začali venovať aj správnej lyžiarskej technike a technickému jazdeniu. Cítil som, kde majú lyže medzery a čo by sme potrebovali upraviť na to, aby fungovali lepšie po technickej stránke,“ hovorí Viktor Devečka.

Oproti veľkým firmám však mali jednu dôležitú výhodu. Za počítačmi vo veľkých značkách sedia dvaja ľudia – profesionálni lyžiari, ktorí posúvajú ďalej svoje skúsenosti inžinierom. „My sme jazdci aj inžinieri v jednom. Pri komunikácii vždy dochádza k nejakému šumu a výsledný produkt je vlastne spojením predstáv dvoch ľudí – lyžiara a inžiniera. U nás ide nápad rovno zo svahu do počítača a návrhu,“ hovorí Viktor Devečka.

Neplatí však pritom, že by do svojich návrhov nebrali názory od iných ľudí. Naopak, Forest Skis sú podľa neho lyžami, ktoré vyvíjala celá komunita ľudí na svahu v Jasnej, v čom tkvie ďalšia možno malá, ale dôležitá výhoda. Nie je vraj totiž umenie robiť lyže na perfektných svahoch vysoko vo švajčiarskych Alpách, kde sa podmienky nielen počas sezóny, ale celého roka takmer nezmenia, ale u nás. „Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktoré sme chceli, aby lyže jazdili intuitívne a aby dokázali prijímať stále sa meniace podmienky. V tomto sú lyže Lotor dotiahnuté do najvyššieho bodu – na svah si beriete dva páry lyží v jednom a nemusíte rozmýšľať nad tým, aký je sneh, koľko je tam ľudí a či chcete jazdiť krátke, alebo dlhé oblúky.“

Lyže Lotor u nás tento rok získali Národnú cenu za dizajn. Forest Skis ich prvýkrát predstavili na začiatku roka na najväčšom športovom veľtrhu v Mníchove a svojou konštrukciou sú naozaj jedinečné na svete, nech to znie akokoľvek neuveriteľne.

Princíp spočíva v tom, že sú asymetrické a dajú sa vymeniť. Pravú lyžu vymeníte s ľavou a zrazu môžete jazdiť v iných podmienkach alebo iným štýlom. „Vo svete už vzniklo veľa konceptov asymetrických lyží, všetci sa o to pokúšali, ale zatiaľ ich nikto neurobil tak, aby sa dali na svahu vymeniť a fungovali naozaj ako dve rozdielne lyže. Preto ma to stále zaujímalo a povedal som si, že to zmením,“ hovorí Viktor Devečka.

Robia iba to, čo vedia

Pôvodne začínali iba s lyžami pre freeriderov, ktorí jazdia mimo zjazdoviek, dnes už však ponúkajú aj lyže vhodné na všetky typy terénu. Nerobia lyže pre freestyle ani pretekárske lyže. „Zjazd som nikdy nejazdil na takej úrovni, aby som povedal, že to ovládam a môžem robiť pretekárske zjazdové lyže s FIS normou. Podľa mňa má také niečo robiť človek, ktorý má možno päťdesiat rokov, prešiel svetovým pohárom, teraz trénuje dvadsať zverencov a vidí, čo potrebujú, ako sa to celé vyvíja. Takýto človek vie priniesť niečo inovatívne, lebo to dobre pozná,“ hovorí Viktor Devečka.

Aj preto na lyžiach nerobia iba sami, ale spolupracujú aj s ďalšími profesionálmi. Jeden z prvých ľudí, s ktorými spolupracovali, bol napríklad Marián Ligda, ktorý bol jedným z najlepších freeridových lyžiarov v Európe, no po nehode je od pása paralyzovaný a teraz jazdí freeride na jednej lyži na sitski. „Jeden z prototypov sme vyvíjali špeciálne pre neho. Keďže nemá celú škálu pohybov, skúšali sme s jeho pomocou zdokonaliť najmä intuitívnosť lyže – aby aj pri malých impulzoch urobila to, čo človek potrebuje,“ hovorí Viktor Devečka s Broňou Brtáňovou.

Pri vývoji freeridových lyží spolupracovali aj s Michalom Plichtom a mnohými ďalšími, teraz sa im dokonca ozval Ryan Oakden, Kanaďan, ktorý kedysi vyhral svetový pohár vo freeride. Náhodou na nich narazil, zaujali ho a tak im napísal. Ostal zaskočený, že mu na email odpovedá rovno zakladateľ firmy, netušiac, že celú firmu tvorí iba pár ľudí. „Keď som bol malý, sledoval som jeho filmy a teraz budeme spolupracovať,“ hovorí Viktor Devečka, akoby sa sám snažil uveriť, že je to naozaj tak.

Lyže nie sú kusom nábytku

Svoj základný tím zatiaľ neplánujú veľmi rozširovať, stačí im aj kapacita pražskej výrobne – inak, druhej najstaršej dielne so snoubordovou značkou na svete – a navyše, takýto produkt sa ani nedá robiť pri príliš veľkých množstvách. „Všetky naše produkty sú špecifické a vyžadujú si aj istú formu komunikácie s každým zákazníkom. Pri veľkom počte by sa kvalita mohla znížiť, to je riziko, ale zatiaľ na limite ani zďaleka nie sme. Momentálne sa však snažíme posunúť, aby sme boli ekonomicky sebestační,“ hovorí Broňa Brtáňová.

Keď sa človek rozhodne vyrábať lyže, ktoré sú u nás naozaj sezónnym produktom, musí byť pripravený, že ak ide o čísla a tabuľky, bude to nadlho a ani vášeň po čase nestačí. Najdôležitejšie je získať si dôveru, a to sa nedá nijako urýchliť. Zákazníkov majú aj na Slovensku, hoci si mysleli, že ich cieľovka sa doma rýchlo vyčerpá. „Iste je to aj tým, že už ponúkame širšiu škálu modelov. Do minulého roka sme mali väčšinu zákazníkov zo Slovenska, tento rok sa to už preklopilo a viac objednávok prichádza zo zahraničia.“

Celá firma je na trhu ešte len štyri roky, ale od začiatku sa snažia dodržiavať pravidlá, medzi ktorými je aj používanie ekologických lepidiel alebo dreva z európskych obnoviteľných lesov. Záležať si dávajú aj na vizuálnej komunikácii a dizajne, o ktorý sa stará Broňa Brtáňová, špeciálny font pre Forest vytvoril letterista Ondrej Jób, fotky produktov pre nich robila Zuzana Čaprnková. Lyže vyrábajú iba na objednávku, čím znižujú produkciu na sklad a pracujú na tom, aby z každého priamo predaného páru mohli venovať desať eur lesnej škôlke na nákup sadeníc.

„V lese je život a hovorím to stále aj ľuďom, čo žijú v meste, že by mali ísť aspoň raz za týždeň do lesa. Potrebujeme ho, máme ho hlboko v pamäti, je to niečo, čo dôverne poznáme. Aj preto nerobíme s exotickými druhmi drevín. Zdá sa mi absurdné, aby sme išli rúbať drevo niekam do pralesa a prevážali sem niečo, čo nám nie je blízke a netušíme ani, aké má vlastnosti. Lyže nemajú byť kusom nábytku. Lyže sú o čase strávenom v prírode a mala by z nich aj vyžarovať súdržnosť s prírodou. Preto sa naše lyže volajú Forest Skis, a o to sa aj snažíme.“