Štyri opatrenia štátu, o ktorých podnikatelia najviac hovoria

Ešte pred rokom bola veľká debata o tom, aká daň sa bude platiť z vyplatených podielov na ziskoch a či sa naozaj zrušia daňové licencie.

Zvlášť zdanenie dividend podnikateľov mimoriadne zaujímalo. Až tak, že šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták zvolal k tomu tlačovku. Nakoniec humbug okolo toho zabral, kompromis sa našiel, daň z dividend je 7 percent, hoci ministerstvo financií najprv hovorilo o 15 percentách.

Teraz je situácia iná v tom, že návrhy, o ktorých je najväčšia debata, sa zjavili buď nenápadne, alebo na poslednú chvíľu, alebo ešte stále nie sú jasné ich detaily. A pritom majú platiť už na budúci rok.

Vyššie príplatky za prácu

O vyšších príplatkoch za prácu v noci, cez víkendy a sviatky hovorí Smer od prvomájovej oslavy, no konkrétny návrh len nedávno predložili jeho traja poslanci. Takže verejná debata o ňom neprebehla. Minister práce Ján Richter sa nespokojnosť zamestnávateľov pokúsil riešiť mimoriadnou tripartitou. Prišiel na ňu aj premiér Robert Fico.

Závery tripartity, ktorá bola v sobotu, sa dajú zhrnúť takto:

Podnikatelia, ktorí majú prevažne len nočnú prácu, napríklad pekári alebo strážna služba, by mali mať pri príplatkoch výnimku. Nie je jasné, či im vláda povinné vyššie príplatky pre zamestnancov úplne odpustí, alebo budú nižšie. Jasný nie je ani zoznam profesií, ktorých sa má kompromisné riešenie týkať.

Má to byť jasné do dvoch mesiacov a dvoch týždňov, teda až v budúcom roku. To bude dávno po tom, ako sa bude v parlamente hlasovať o budúcoročnom rozpočte. Vyššie príplatky budú mať pritom významný dopad aj na príjmy štátu, lebo vyberie viac na daniach a odvodoch. Ministerstvo práce odhadlo, že v budúcom roku to bude viac asi o 300 miliónov eur, no keď budú výnimky, bude to o menej.

Vyššie príplatky sa budú týkať aj zamestnancov vo verejnom sektore, uplatní sa na nich vždy tá výhodnejšia sadzba. Najprv to platiť nemalo, zmenilo sa to až potom, keď to kritizoval opozičný poslanec Miroslav Beblavý s kolegami.

Fico sa od podnikateľov dozvedel, že nikto nehrozí, že pre vyššie príplatky zatvorí firmu. No neznamená to, že vo firmách nemôže dôjsť k zníženiu počtu zamestnancov. Objasnili mu aj to, prečo máme na Slovensku tak veľa práce v noci a cez víkend – lebo je naše HDP orientované výrazne na priemysel, napríklad automobilový, a technologicky nie je možné odstaviť niektoré výroby.

13. a 14. plat

Predseda SNS Andrej Danko hovorí, že konkrétny návrh, ktorý bude riešiť 13. a 14. platy pre zamestnancov, predstavia v januári. Takže tiež až dávno po tom, čo sa bude schvaľovať rozpočet na budúci rok.

Platy navyše majú byť dobrovoľné a zvýhodnené budú do výšky 500 eur. No firma bude môcť vyplatiť zamestnancovi 14. plat oslobodený od daní a odvodov len vtedy, ak mu vyplatila v tom istom roku aj 13. plat. Podmienka tiež je, že nepôjde o úplne nového zamestnanca, ale vo firme si už nejaký čas odpracoval (2 roky, resp. 4 roky).

Pre podnikateľov nebudú 13. ani 14. plat povinné. Takže ich dopad oveľa viac zaujíma napríklad ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. „Dosah týchto opatrení na verejné zdravotné poistenie môže byť 30, ale aj 200 miliónov, ale to ja dnes neviem,“ povedal Drucker.

Z 13. platov sa už v júni budúceho roka nemajú platiť zdravotné odvody, oslobodené od sociálnych odvodov nebudú. Sociálne odvody sa nebudú platiť zo 14. platov, no najskôr v decembri 2019, nie je však jasné, či sa nebudú platiť celé sociálne odvody alebo iba ich časť.

Minister financií Peter Kažimír ešte v lete povedal, že zmyslom opatrenia má byť to, aby sa zamestnancom aj reálne dvihli platy. Preto na to treba aj ročné zúčtovanie k sociálnym odvodom. To sa má podľa doterajších plánov robiť od roku 2019.

Zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky

Na poslednú chvíľu sa v parlamente zjavilo zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody. Zamestnávatelia platia vďaka nej nižšie alebo žiadne zdravotné odvody za najmenej zarábajúcich zamestnancov, no o toto zvýhodnenie prídu. Firmy to bude stáť dokopy asi 100 miliónov eur.

Návrh cez koaličných poslancov predložil minister Drucker. Tvrdí, že sa o to usiloval už viac ako rok, lebo sa zlepšila zamestnanosť. Kažimír tomu však nebol naklonený, Drucker to zobral do vlastných rúk. Aj preto, že vláda nezvýšila odvod, ktorý platí štát za svojich poistencov.

„Koaličným lídrom som povedal, že ak je nezamestnanosť 6,4 percenta, tak pominuli dôvody tohto jednorazového opatrenia. Dohodlo sa, že odvodovo-odpočítateľná položka pre firmy sa zruší pozmeňovacím návrhom,“ povedal Drucker.

Prečítajte si

Drucker: Nemôžem všetkým lekárom prikázať, aby objednávali zadarmo

Príležitostné príjmy bez daňovej výhody

Malý prieskum medzi daňovými poradcami ukázal, že podnikateľov veľmi neteší navonok nenápadné opatrenie, že sa začnú zdaňovať príležitostné príjmy do 500 eur ročne. Tie sa vyplácajú na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (napríklad mandátne zmluvy alebo zmluvy o dielo).

Treba si pod tým predstaviť jednorazový príjem, ktorý nesúvisí s hlavnou činnosťou zamestnanca alebo podnikateľa. Napríklad pomôžete niekomu zmontovať nábytok v jeho kancelárii, alebo firma potrebuje rozniesť letáky na jednorazovú akciu.

Dnes platí, že firma si túto vyplatenú sumu môže dať do nákladov, ale občan z takéhoto príležitostného príjmu neplatí dane. Občan ho nemusí uviesť ani v daňovom priznaní, nevchádza ani do ročného zúčtovania zdravotných odvodov. Po novom to už platiť nebude, aj takýto príjem sa zdaní.

„Ani upravená podoba zákona nič nezmenila na tom, že štát sa rozhodol potrestať ‚zlých podnikateľov‘ tým, že zdaní občanov,“ napísala v blogu daňová odborníčka Jaroslava Lukačovičová.