Miss Rusko ďakuje Putinovi za to, že u nich neobťažujú ženy. 14-tisíc ročne ich zomrie pri domácom násilí

Hovoriť o sexuálnom obťažovaní a domácom násilí je v Rusku tabu, hoci je pomerne rozšírené a aj akceptované. Ruské médiá sa smejú z kampane metoo, ideológ Kremľa a zároveň televízny moderátor Dmitrij Kiseľov si myslí, že v Amerike sa už „nebude sexovať“ a Harvey Weinstein je obeťou sprisahania. Ruská účastníčka Miss Universe tvrdí, že vďaka prezidentovi Putinovi sa niečo také ako v Amerike a aj inde nemôže u nich doma stať, a jej kolegyňa ju doplní, že ak si žena udržuje odstup, nič jej nehrozí.

V mainstreamových ruských médiách zobrazujú feministky ako ženy, s ktorými Rusky nechcú nič mať, ktorých ideológia je prehnaná, radikálna, importovaná Západom a úplne v rozpore s ruskou patriarchálnou tradíciou. A hoci feministické hnutie v Rusku má mnoho odtieňov a hovorí o témach ako domáce násilie, rozdiely v mzdách, sociálne problémy osamelých žien s deťmi, vraždy zo cti na severnom Kaukaze a podobne, aj zásluhou najsledovanejších médií sa zúžilo na kontroverznú skupinu Pussy Riot.

Feminizmus áno, ale po našom

„Väčšina žien v Rusku sa od feminizmu dištancuje. Pre ne sú feministky tie, čo stoja na ulici s transparentmi a protestujú,“ povedala Irina Izotovová, ktorá paradoxne organizovala prvý feministický festival v Rusku.

Na tomto podujatí podporovanom Kremľom sa podľa Rádia Slobodná Európa nemohla recitovať poézia o ženách, čo sa postavili násilníkovi, zakázali účasť ženy z LGBT komunity, ale zato tam stál stánok so softpornom, ženám ponúkali prednášky „sexuálnych guru“ a objavili sa tam aj diskusie na tému Horor genderovej ideológie: prečo ruská spoločnosť považuje feminizmus za nepriateľa? Túto diskusiu viedol nacionalista blízky Kremľu, známy trollovaním feministiek.

„Program tohto festivalu nechal pred dverami bolestivé skutočnosti ruského života a robil z feminizmu nablýskaný podvod. Úrady nám ponúkli bezpečný feminizmus, teda taký, kde sa nehovorí o neslávne známej mizogýnnej, militantnej a šovinistickej ruskej politike,“ napísali v otvorenom liste viaceré feministické organizácie.

Platí totiž, že Kremeľ síce naoko podporuje starostlivo vybrané a neškodné feministické projekty, premiér Dmitrij Medvedev hovorí o feminizme ako národnej politickej priorite, ale zároveň, ako pripomína magazín Foreign Policy, „v Putinovom Rusku ženské otázky obetovali vzmáhajúcej sa vlne konzervativizmu, ktorá súvisí s rozmachom mocnej ruskej pravoslávnej cirkvi“.

Bitka je súkromná vec

Do tohto trendu patrí aj takzvaný „fackovací zákon“, ktorý na začiatku roka podpísal prezident Putin. Podľa niektorých organizácií ním dekriminalizoval domáce násilie, keď sa incident, pri ktorom došlo k ľahšiemu zraneniu, kvalifikuje len ako priestupok s finančnou sankciou alebo odpracovaním verejnoprospešných prác.

Zákon iniciovala konzervatívna poslankyňa Jelena Mizulinová a podporilo ho 85 percent poslancov. Mizulinová je aj iniciátorkou zákona o „propagácii homosexuality“, čo je zákon zakazujúci propagáciu „iných ako tradičných sexuálnych vzťahov“.

Zástancovia fackovacieho zákona argumentujú tým, že domáce nezhody sú súkromnou vecou rodiny a že ak nejde o nič vážne, nemali by intervenovať štátne orgány, pričom to, čo je vážne, je veľmi vágne pomenované.

„Nemyslím si, že by sme mali narúšať právo rodiny. Niekedy majú žena a muž, manželka a manžel spory. Niekedy pri tomto konflikte použijú, čo ja viem, panvicu. Úprimne povedané, to, čomu sa hovorí domáce násilie, nie je domáce násilie, je to len nový obraz rodinných vzťahov vytvorený liberálnymi médiami“, vyjadril sa poslanec Vitalij Milonov.

Ženské organizácie však upozorňujú, že toto zľahčovanie témy domáceho násilia je nebezpečné a bude len odrádzať ženy od toho, aby ho nahlasovali, lebo majú skúsenosti, že ich neberú vážne alebo sa ich podnetom ani nechcú zaoberať.

Ruská agentúra RIA Novosti pritom uvádza, že hoci neexistujú presné štatistiky, v Rusku ročne podľa odhadov ministerstva vnútra na následky zranení spôsobených domácim násilím zomrie 12- až 14-tisíc žien, 36-tisíc žien je denne bitých a domáce násilie v nejakej forme zažilo 40 až 80 percent rodín.

V Rusku však existuje pomerne silné povedomie, že to tak má byť, a pravoslávna cirkev odkazuje ľudí na svoje prastaré katechizmy, kde sa hovorí o podriadení žien mužom.

100 rokov po

To všetko sa odohráva v kontexte toho, že si Rusko pripomína sto rokov od zavedenia volebného práva pre ženy a takmer sto rokov (1920) odvtedy, čo ako prvá krajina na svete zlegalizovalo umelé potraty. Na istý čas boli oficiálne zakázané za Stalina, ale aj tak sa robili.

Téma potratov je v Rusku momentálne veľmi prítomná, vláda od budúceho roka spúšťa kampaň, ktorá má ženy odrádzať od takéhoto rozhodnutia. To je tiež tlak pravoslávnej cirkvi, ktorá organizuje masové modlitby za zákaz interrupcií, petície, pochody za život.

Rusko patrí medzi krajiny, kde sa robí najviac interrupcií na svete. Napríklad v roku 2013 sa v Rusku narodilo 1, 9 milióna detí, ale urobilo sa 880-tisíc potratov (20 percent tvorili ženy mladšie ako 18 rokov), čo zásadne ohrozuje jeho demografický vývoj. Rozhodnutie vlády podporovať ťaženie pravoslávnej cirkvi odborníci kritizujú, s tým, že zákazy nefungujú a že ženy si budú hľadať životu nebezpečné „alternatívy“.

Oveľa dôležitejšia je podľa nich zmena nastavenia ruskej spoločnosti k otázkam antikoncepcie, s ktorou má však tiež cirkev problém a považuje ju za západný vynález.

V Rusku sa totiž umelý potrat berie ako najjednoduchšia a najschodnejšia „antikoncepcia“, navyše plne hradená štátom. Pod tento neblahý zvyk sa podpísala tradícia nekvalitných a nespoľahlivých kondómov domácej výroby, finančná nedostupnosť hormonálnej antikoncepcie a predsudky voči nej a absencia sexuálnej výchovy. Zdržanlivosť pre mladých a vlastenecká povinnosť priniesť na svet deti pre manželov, čo sú cnosti, ktoré propaguje pravoslávie, asi veľmi nefungujú.

Ruské feministky tiež hovoria, že vláda sa nepýta, prečo ľudia nechcú mať deti a prečo toľko žien preferuje interrupcie. Rusi majú podľa nich strach z budúcnosti, ekonomického vývoja, vláda im, okrem jednorazového príspevku pri narodení dieťaťa, veľmi nepomáha a mimoriadne zlá je aj situácia osamelých či rozvedených matiek.

Politika

Hoci prezident Putin je rád videný s mladými ženami, v politike nie je zastúpenie žien príliš výrazné.  V Dume je asi 15 percent poslankýň, vláda má dve ministerky. Najvplyvnejšou ženou pravdepodobne bude guvernérka národnej banky Elvira Nabiullina. Platí však, že aj keď sa Rusko považuje za svetovú mocnosť, v rebríčkoch najvplyvnejších žien sveta sa tamojšie političky neobjavujú.

„Za slabú účasť žien v politike treba viniť patriarchálny charakter ruskej spoločnosti. Niektorí významní politici do funkcií pustia len ženy bez názoru, čo dobre vyzerajú a v zásade vystupujú ako bábky,“ hovorí expertka na ruský politický systém Olga Kristonovskaja.

To isté platí pre podporu feminizmu. Ak nemá kremeľskú fazónu, nie je v móde.