Denník N

Sľubovali im najlepšie leto ich života v Amerike, namiesto toho zažili študentky obťažovanie a šikanu

Medzinárodní účastníci na oficiálnom webe programu Work and Travel. Foto – workandtravelj1.com
Medzinárodní účastníci na oficiálnom webe programu Work and Travel. Foto – workandtravelj1.com

Ako bezpečne cestovať za študentskou letnou prácou v programe Work and Travel, ako si vybrať agentúru a ako riešiť prípadné problémy na mieste.

Na prvý pohľad charizmatický a obľúbený šéf kuchyne Winston si okamžite získal sympatie podriadených. S dievčatami v kuchyni rád žartoval a skladal im komplimenty. K jednej z kolegýň si však dovoľoval viac. Vtipy a poznámky na jej adresu boli dvojzmyselné a drzé. Znášala to zle a plakala.

Študentka Veronika z Košíc nemá z leta v Amerike dobré spomienky. Opisuje ich vo svojom blogu.

Winstonova odvaha postupne rástla a v jeden večer ho Veronikina kolegyňa zo žartu pozvala do ich chatky. Následne opitý búchal na dvere a snažil sa dostať dnu. Veronika sa najprv chcela sťažovať vedúcej tábora, nakoniec ju presvedčili kolegyne, že si za to môžu samy.

Veronika sa snažila na všetko zabudnúť, ale sexuálne narážky pokračovali a vyvrcholili, keď sa s Winstonom ocitla sama v sklade. Chytil ju okolo pása, pritiahol k sebe a chcel od nej pusu.

Work and Travel – práca a cestovanie a v tomto prípade obťažovanie

Veronika je jednou z 2600 slovenských študentov, ktorí tento rok vycestovali do Ameriky cez program Work and Travel. Mladí môžu prvú polovicu pobytu legálne pracovať v Spojených štátoch a počas druhej cestovať naprieč krajinou.

Cestovné a pracovné agentúry sľubujú zážitky, skúsenosti a zlepšenie jazykových schopností. Niektoré agentúry však uzatvárajú zmluvy aj s prevádzkami, kde opakovane dochádza k šikane či k sexuálnemu obťažovaniu.

Študentka Veronika, ktorá mala nepríjemnú skúsenosť so šéfom Winstonom, išla cez agentúru Camp Leaders do detského tábora Hi-Rock v mestečku Mount Washington v štáte Massachusetts. Pracovala ako pomocná sila v kuchyni.

Keď sa o obťažovaní dozvedela jej druhá vedúca Jessica, na druhý deň Winstona prepustila. Nakoniec vysvitlo, že sa na Winstona sťažovalo viacero pracovníčok tábora.

„Váhala som, či to mám nahlásiť. Obviniť niekoho zo sexuálneho obťažovania je dvojsečná zbraň. Nikto vám nemusí veriť a môže sa to celé obrátiť proti vám. Obávam sa, že keby to vedúca tak rýchlo neriešila, bola by som to pretrpela a vydržala do konca pobytu,“ hovorí Veronika.

Dnes už neľutuje a je si istá, že spravila správne. Neskôr sa jej ozvala ďalšia kolegyňa. Ďakovala jej za odvahu, pretože aj ju Winston obťažoval, dokonca ju chytal za prsia. Veroniku najviac zamrzelo, že kolegovia sa jej nezastali a hovorili, že k žiadnemu obťažovaniu nedochádzalo. Presvedčila ju kamarátka s tvrdením, že ak si žena neželá komplimenty a dotyky a sú jej nepríjemné, ide o sexuálne obťažovanie.

Veronika napriek nepríjemnému zážitku Work and Travel odporúča. „Zažila som tam veľa dobrého a ešte som sa aj naučila riešiť krízové situácie,“ hovorí Veronika.

V tomto texte ešte opíšeme viaceré prípady, v ktorých bolo potrebné riešiť krízovú situáciu v rámci účasti na programe Work and Travel v Amerike. A ponúkneme rady, ako sa do podobných problémov nedostať a ako si vybrať agentúru na cestu do USA.

Šikana v kuchyni

Cez rovnakú agentúru vycestovala do Ameriky aj študentka Natália z Dubnice nad Váhom. Aj ona išla pracovať do kuchyne do tábora Sloane v malom meste Lakeville v štáte Connecticut. Vydržala tri dni.

Takto opisuje svoju skúsenosť: vedúca kuchyne Renata bola na začiatku milá a pomáhala. Po prvom dni sa všetko zmenilo. Ak Natália niečo zabudla a opýtala sa Renaty, nešetrila ju a vulgárne jej nadávala. Keď zabudla, kam má odložiť kliešte, prinútila ju dvakrát obísť celú kuchyňu. Keď zabudla umyté dosky odložiť na miesto, Renata hodila na zem misku a povedala Natálii, nech sa z nej naje.

Okrem šikanovania prevádzka nedodržiavala pracovné podmienky, ktoré mala Natália v zmluve. Podľa nej mala odpracovať denne maximálne desať hodín, ale jej šichty boli často aj pätnásťhodinové. Nárok mala na dvojhodinovú prestávku – Natália dostala nanajvýš 15 minút na obed a aj to až vtedy, keď obslúžila zvyšok personálu.

Podľa zmluvy mala zarobiť za deň 45 dolárov. Keď si to prepočítala na 15 hodín práce, za hodinu mala dostať 3 doláre. Za tri dni však Natália dostala 60 dolárov, teda v prepočte 1,42 dolára na hodinu. A všetko mala Natália podľa pokynov vedúcej zvládať s úsmevom a väčším nasadením.

Natália hovorí, že nie je jediná, kto má s týmto táborom zlé skúsenosti. Týždeň pred odletom jej volala iná účastníčka Work and Travel, že je zvedavá na jej recenziu, pretože ona sa s agentúrou súdi už dva roky. Za šikanu a nedodržiavanie pracovnej zmluvy.

Agentúra: Posielame svojho človeka do každého tábora

Na rozdiel od Veroniky sa Natálie v tábore nikto nezastal a situáciu musela riešiť sama. Rozhodla sa, že odíde, a oznámila to vedeniu tábora. Tí kontaktovali slovenskú agentúru Camp Leaders, s ktorou uzavreli zmluvu. Tu sa verzie agentúry a Natálie rôznia.

Podľa Natálie jej agentúra odporučila obrátiť sa na maďarskú pobočku agentúry, vraj jej nájdu iné miesto. Maďarská agentúra to však rázne odmietla – vraj by muselo prebehnúť nové výberové konanie a pohovor a to už po uzávierke nie je možné. Tak sa teda Natália zbalila a odletela domov.

Agentúra, naopak, tvrdí, že jej ponúkli dve rôzne miesta, kam by mohla v krátkom čase vycestovať. To vraj Natália odmietla a rozhodla sa ísť domov. Agentúra si teda stojí za tým, že pre vyriešenie situácie urobila všetko, čo mohla. Teraz od Natálie žiadajú pokutu vyše 1600 dolárov.

To, že na zamestnávateľa už boli v minulosti sťažnosti, agentúra vie. Podľa regionálneho riaditeľa slovenskej pobočky agentúry Camp Leadres Sándora Benkovicsa však prevládajú pozitívne reakcie. Priznáva, že šikana na pracovisku je dôvod na odstúpenie od zmluvy so zamestnávateľom, ale na to by muselo byť viac sťažností.

Benkovics zároveň hovorí, že problémová vedúca kuchyne Renata už v tábore nepracuje.

O prípade sexuálneho obťažovania sa dozvedeli až z Veronikinho blogu, takže situáciu nemohli na mieste riešiť.

Benkovics tvrdí, že od každého účastníka si po návrate domov pýtajú spätnú väzbu. Zaujíma ich názor na samotnú agentúru aj na zamestnávateľa. Následne recenzie zverejnia vo svojej online databáze.

Ak niektorému zamestnávateľovi klesne hodnotenie, pozrú sa bližšie na dôvody. „Tiež máme jedného človeka na to, aby počas leta išiel do všetkých táborov, kam vysielame našich ľudí, aby sme videli, kde študenti pracujú,“ hovorí Benkovics.

Dlhá práca, nezaplatené nadčasy

Veronika a Natália nie sú jediné, ktoré mali toto leto v Amerike nepríjemné zážitky. Študent Norbert z Bratislavy pracoval spolu s kamarátmi v kuchyni tábora v meste Greeley v štáte Pensylvánia. Títo študenti išli už cez inú slovenskú agentúru – CCUSA.

Do tábora postupne prichádzali deti a kapacita sa podľa Norberta prevýšila aj dvojnásobne. Pracovníkov v kuchyni však neposilnili. Často sa stávalo, že Norbert musel ťahať aj dvanásťhodinové zmeny šesťkrát týždenne. Keďže neboli platení podľa počtu hodín, nadčasy sa im neodrazili na výplatnej páske.

Po troch týždňoch unavení kontaktovali slovenskú agentúru. Tá ich odkázala na americkú, ktorá podľa Norberta namiesto toho, aby situáciu preverila, zavolala vedúcemu tábora, nech si spraví s brigádnikmi poriadok.

Študenti hovoria, že sa im vedúci tábora vysmieval, že môžu byť radi, že dostali víza do Ameriky, a nemali by sa sťažovať. O niekoľko dní ich vyhodil a z výplaty im strhol pokutu.

Potom opäť kontaktovali agentúru. Opäť nasledujú dve rôzne verzie: študenti hovoria, že volali na krízovú linku agentúry, ale pomoc nedostali. Odpoveď podľa nich bola: nie ste núdzový prípad, pretože máte auto a máte kde prespať. Norbert s kamarátmi sa nakoniec vynašli a odišli k známej do New Yorku, kde ostali pár dní. Nakoniec sa obrátili na slovenskú ambasádu a s jej pomocou si našli prácu plavčíkov.

Riaditeľ agentúry CCUSA Michal Baran hovorí, že nie je pravda, že študentom v krízovej situácii nepomohli. Tvrdí, že slovenská aj americká agentúra poskytli podporu a odpovedali na všetky otázky. Dôkazom podľa Barana sú interné záznamy telefonátov a emailov s účastníkmi.

Zároveň Baran hovorí, že zamestnávateľov si overujú každý rok. „Počas letnej sezóny náš tím osobne navštevuje tábory a rozpráva sa so študentmi aj riaditeľmi tábora o ich spokojnosti,“ povedal Baran.

Baran hovorí, že je pochopiteľné, že sa medzi tisíckami účastníkov programu Work and Travel nájde pár prípadov, kde sa nenaplnili predstavy študenta, prípadne sa nestretla predstava študenta s predstavou zamestnávateľa. „Moje prianie je, aby bola stopercentná spokojnosť na všetkých stranách.“

Ako presne sa odohrali všetky tieto prípady, už s odstupom času nezistíme. Ponúkame však zopár rád, ako sa nedostať do podobných problémov, ako si vybrať dôveryhodnú agentúru a ako riešiť prípadné problémy, keď už je študent v Amerike.

Obrázok – workandtravelj1.com

Nenechajte sa odradiť, ale dobre vyberajte agentúru

V prvom rade, príbehy Work and Travel sú väčšinou pozitívne.

Hovorca veľvyslanectva USA Griffin Rozell hovorí, že každoročne absolvuje program Work and Travel vyše 75-tisíc študentov z celého sveta. V roku 2016 sa americké ministerstvo zahraničných vecí pýtalo 1582 účastníkov na ich skúsenosti. 97 percent opýtaných bolo spokojných s prácou aj s možnosťami precestovať krajinu.

Spokojná bola napríklad Lenka z Čadce, ktorá tiež cestovala cez agentúru CCUSA. V New Jersey predávala zmrzlinu a sladkosti.

„Chcela som zažiť svet, aký som videla len vo filmoch. Vďaka Work and Travel sa mi to splnilo. Najprv som sa bála, či budem vedieť plynule rozprávať po anglicky, ale obavy rýchlo pominuli. Stretli sme sa tam skvelá partia a s kolegyňami Američankami som doteraz v kontakte,“ hovorí Lenka. Voľno v práci využívala na cestovanie. Okrem vysnívaného New Yorku navštívila aj Atlantic City, Boston, Las Vegas, San Diego, Hollywood či San Francisco. Lenka sa do programu o rok hlási znova.

Ako teda vybrať tú správnu agentúru?

Konzul amerického veľvyslanectva Matthew Pierson študentom radí, aby si najprv porovnali viacero agentúr a preštudovali ich ponuky.

Pri výbere majú podľa Piersona zohľadniť najmä výšku poplatkov, ktoré musia záujemcovia na začiatku agentúre zaplatiť. Vstupné poplatky sa rôznia podľa toho, či agentúra kupuje letenky alebo zháňa ubytovanie či prácu. V niektorých agentúrach si študent zaplatí len základný poplatok za víza a poistenie a prácu; ubytovanie a letenky si vybavuje sám.

Taktiež sú agentúry, ktoré umožňujú poplatky rozdeliť na splátky, pričom časť zaplatí účastník až po návrate domov.

Podľa Piersona je tiež dôležité, aby si študent dopredu zistil, akú podporu vie agentúra študentovi zabezpečiť po vycestovaní a či je možné meniť prácu počas pobytu.

Pred výberom agentúry by si mal študent zistiť, s akými zamestnávateľmi spolupracuje agentúra, aké sú na nich referencie a kde presne sa nachádzajú.

„Spoľahlivé a profesionálne agentúry zodpovedajú všetky tieto a ďalšie otázky záujemcov o Work and Travel. Zároveň vyzývame účastníkov programu, aby sa obrátili na naše veľvyslanectvo, ak by mali akékoľvek problémy s agentúrou. Rozhodnutie je len na študentovi, ale najlepší spôsob, ako sa dobre informovať, je pýtať sa čo najväčšieho počtu agentúr,“ vraví Pierson.

S kým riešiť problémy v Amerike?

„Je neodvratné, že pri programe takej veľkosti, akým je Work and Travel, sa nájde niekoľko ľudí, ktorí zažijú nepríjemné situácie. Každý účastník je pred odletom informovaný o svojich právach a tiež majú kontakt na osobu, ktorá je im k dispozícii nonstop a môže im pomôcť,“ hovorí Rozell z americkej ambasády.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí hovorí, že študenti sa v nepríjemných situáciách môžu obrátiť na naše veľvyslanectvo vo Washingtone alebo na generálny konzulát v New Yorku. Avšak tam im môžu poskytnúť len pomoc s dokladmi, cestou späť, prípadne vybavia náhradné cestovné doklady. Nemôžu vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov a sporov so zamestnávateľmi.

„Pokiaľ ide o sťažnosti na agentúry, je potrebné vedieť, kto je ich zriaďovateľom, a obrátiť sa naňho. Dôležité je však overiť si už pred odchodom do Spojených štátov serióznosť danej agentúry,“ hovorí riaditeľ tlačového odboru rezortu zahraničných vecí Igor Skoček.

Študentom v krízovej situácii nepomôže ani slovenské ministerstvo práce, keďže program Work and Travel nevychádza zo žiadnej multilaterálnej zmluvy. „Práca sa vykonáva v Spojených štátoch pre amerického zamestnávateľa a podľa pracovného práva konkrétneho amerického štátu. Preto sa študent môže obrátiť len na orgány daného štátu alebo na agentúru,“ vysvetľuje Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva práce.

Teoreticky by tak pri zlých pracovných podmienkach mali pomôcť úrady daného štátu a v prípade vážnejších podozrení aj polícia.

Každý účastník má svojho vízového sponzora, s ktorým musí byť počas celého pobytu v kontakte. Pravidelne ho informuje o práci, ubytovaní a zážitkoch a sponzor následne pošle tieto správy americkej vláde. Je to teda osoba, ktorá by mala byť k dispozícii nonstop a v spolupráci s ďalšími štátnymi orgánmi by mala pomôcť.

Pomoc pri študentskej práci vo svete ponúka aj aplikácia SAFE Work&Travel, ktorá na interaktívnej hre ukáže základy práce v zahraničí.

Aplikácia SAFE Work&Travel.

Program Work and Travel (oficiálny americký web tu) založilo americké ministerstvo zahraničných vecí v roku 1961 v spolupráci so súkromným sektorom. Cieľom je, aby dospelí študenti legálne pracovali a spoznávali Ameriku počas letných prázdnin.

Programy nie sú úplne rovnaké. Študenti si môžu vybrať, koľko mesiacov budú pracovať. Povolenie dostanú od 1. mája do 30. septembra. Zvyčajne majú účastníci platné víza aj niekoľko týždňov po skončení práce, a tak môžu cestovať po celých Spojených štátoch. Slovensko sa do programu zapojilo v roku 1993.

Teraz najčítanejšie