7 grafov ukazuje, že sa nám po 25 rokoch od rozdelenia cnie po Československu menej

Na rozdelenie Československa, ku ktorému prišlo pred 25 rokmi, si na Slovensku a v Česku prevažne nespomínajú v dobrom.

Spomedzi významných historických udalostí minulého storočia, ktoré sme spolu zažili – vznik ČSR, Nežná revolúcia, vstup do Európskej únie či vznik Slovenskej republiky –, si na rozdelenie ČSFR spomína kladne najmenší podiel obyvateľov Slovenska a Česka.

Ukazuje to prieskum Inštitútu pre verejné otázky a Českého centra pre výskum verejnej mienky. Česko a Slovensko sa rozdelili ku koncu roka 1992, 1. januára 2017 si pripomenieme 25 rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Nostalgickejší za spoločným štátom sú stále viac Slováci ako Česi.

Najviac ľudí pozitívne hodnotí vznik Československej republiky v roku 1918, aj keď oveľa lepší vzťah k 28. októbru 1918 majú Česi ako Slováci. V Česku je tento dátum aj štátnym sviatkom, u nás, napriek početným pokusom o jeho uzákonenie, stále nie.

Zmena oproti roku 1993

Pohľad na rozdelenie ČSFR sa postupne mení, ľuďom sa za Československom cnie čoraz menej. Ukazuje to porovnanie postojov z jari 1993 a súčasnosti. Tri mesiace po vzniku Slovenska sa vtedy sociológovia pýtali, ako by ľudia hlasovali v prípadnom referende.

„Dnes už na Slovensku mierne prevažujú ľudia, ktorí hovoria, že rozdelenie bolo správny krok, ale stále to nepresahuje polovicu populácie,“ vysvetľuje sociologička Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky.

Nasledujúce grafy sa už týkajú len slovenskej populácie.

Medzi Slovákmi, ktorí rozdelenie Československa zažili tak, že už si mohli pamätať (to znamená, že na jeseň 1992 boli už dospelí a dnes majú viac ako 43 rokov), je však stále väčšina ľudí, ktorí nepovažujú rozdelenie spoločného štátu za správny krok.

Pri podrobnejšom pohľade na populáciu sa ukazuje, že zmierlivejší k rozhodnutiu vtedajších politikov sú najmä mladší.

Paulina Tabery zo Sociologického ústavu Akadémie vied ČR hovorí, že je to úplne prirodzené. „Čím mladší ľudia, tým viac sa identifikujú so štátom, v ktorom sa narodili, respektíve v ňom vyrastali,“ vysvetľuje.

Medzi najmladšími respondentmi do 24 rokov, teda ľuďmi, ktorí už spoločný štát nezažili, je len asi štvrtina takých, ktorí rozpad ČSFR hodnotia ako nesprávny krok.

Aj keď sú Slováci k rozdeleniu Československa stále zmierlivejší, stále veľmi kriticky hodnotia, že prebehlo bez referenda.

Fakt, že sa politici nespýtali ľudí na osud štátu v plebiscite, ešte aj dnes kritizuje 68 percent Slovákov a podobný počet Čechov.

Ste hrdí na Slovensko? Najviac voliči SaS a SNS

IVO sa v rôznych obdobiach obyvateľov Slovenska pýtalo, či sú hrdí na svoju vlasť, keď sa pozrú na to, čo od svojho vzniku Slovensko dosiahlo. Až na dve výnimky, teda roky 2003 a 2011, bola na Slovensko hrdá väčšina z nás. V niektorých rokoch tento postoj malo až vyše 70 percent ľudí, v posledných rokoch sa ustálil nad 60 percentami.

Sociologička Zora Bútorová vysvetľuje, že prepad hrdosti v rokoch 2003 a 2011 súvisel s domácimi politickými udalosťami. „V roku 2003 začala vládnuť druhá Dzurindova vláda, bolo to obdobie razantných, ale aj bolestivých reforiem, ktoré súviseli aj s pripravovaným vstupom do EÚ, čo zasiahlo veľa občanov,“ povedala.

V ďalších rokoch už počet ľudí hrdých na Slovensko rapídne stúpal, lebo už zo vstupu aj reforiem ťažili. Prepad v roku 2011 zasa súvisel s politickou nestabilitou počas pádu Radičovej vlády.

Zaujímavé je, že najviac hrdí na Slovensko sú prívrženci SaS a SNS. Ich spokojnosť však môže byť motivovaná rôzne. Medzi voličmi SaS je viac úspešnejších ľudí, ktorí ťažia z ekonomickej transformácie, a preto sú zrejme spokojnejší s vývojom za 25 rokov.

Voliči SNS zase hodnotia kladne fakt, že Slovensko je samostatné.

Zora Bútorová hovorí, že podobne zaujímavé rozdelenie je pri pohľade na geografické rozdelenie respondentov, ktorí hovoria o hrdosti na to, čo Slovensko za štvrťstoročie dosiahlo. „Najviac ľudí hrdých na vlasť je v Bratislavskom a Žilinskom kraji,“ vraví Bútorová. „V Žilinskom kraji vzhľadom na tradične veľký počet národnejšie orientovaných ľudí, v Bratislave preto, lebo sa tu koncentruje viac ekonomických príležitostí a ľudia môžu byť so svojím osudom spokojnejší.“

Najmenej hrdí na to, čo Slovensko dosiahlo, sú voliči krajnej pravice, ktorí podľa Bútorovej tento postoj formulujú najmä preto, lebo nie sú spokojní s transformáciou po roku 1989.

IVO robilo výskum v spolupráci so slovenskou agentúrou Focus a českým Centrom pre výskum verejnej mienky. Zber dát na Slovensku prebiehal od 4. do 11. októbra 2017, v Česku od 9. do 19. októbra 2017. Vzorku tvorilo 1003 respondentov na Slovensku a 905 v Česku, anketári ich oslovovali osobne.