Kúpime si za vyššie mzdy lepších politikov?

Autor je odborný asistent Ústavu verejnej politiky, FSEV UK

V čase, keď súčasní či potenciálni politici nástojčivo vyhlasujú, že nie sú politikmi, a bývalí manažéri štátnych firiem strácajú na pumpách hodnotu luxusného bytu v Bratislave, sa, prirodzene, ťažko rozumne diskutuje o platoch politikov a štátnych manažérov.

V ankete portálu Aktuality.sk z februára tohto roka o platoch poslancov sa všetci opýtaní politici a političky vyjadrili, že platy poslancov by mali byť motivačné a adekvátne. Naznačili, že súčasné mzdy nemusia zohľadňovať náročnosť a zodpovednosť práce.

Predvianočný čas zrejme nie je ideálny na diskusiu o platoch politikov. Dôležitou otázkou však je, či by sme si rozmrazením ich platov kúpili lepších politikov. Inými slovami, či si kúpime niečo podstatne lepšie ako politika, ktorý nepovie za štyri roky ani slovo, nepredloží ani jeden návrh a jeho meno počujeme prvýkrát po šarvátke v parlamente či hlasovaní za kolegu.

Mzda ako motivácia

Jedným z argumentov za vyššie mzdy je motivácia úspešných ľudí vstúpiť do politiky. Jennifer Lawlessová na vzorke viac ako šesťtisíc potenciálnych kandidátov a kandidátok v USA zistila, že nízka mzda z volenej funkcie odrádza úspešných právnikov, podnikateľov a manažérov.

Podľa portálu Platy.sk zarába vysoký manažér v súkromnej firme v priemere takmer šesťtisíc eur, v Bratislave aj o štyritisíc viac. Tento viac ako 40-percentný rozdiel oproti mzde poslanca Národnej rady je vysokým nákladom, ktorý môže odradiť potenciálnych politikov. Opačným problémom sú platy (a zlaté padáky) vysokých štátnych manažérov, v mnohých neefektívne fungujúcich organizáciách, ktoré vysoko presahujú mzdu premiéra či ministrov.

Na druhej strane, príliš vysoká mzda môže, paradoxne, viesť k nižšej súťaživosti. Vedci Hoffman a Lyons zistili, že vyššie mzdy len minimálne zvyšujú súťaživosť, pretože čím viac politici zarábajú, tým viac následne míňajú na kampaň. Neželaným efektom potom je situácia, keď vysoké priemerné výdavky na kampaň znechutia novým tváram vstup do politiky.

Extrémnym príkladom je Singapur, ktorý sa rozhodol zaplatiť politikom také mzdy, aké ponúka súkromný sektor. Argumentovali, že vyššie výdavky na mzdy politikov sú férovou cenou za dobrú vládu. Rýchly pohľad na štatistiky o úrovni konkurencieschopnosti, vnímanej korupcie či výsledkov žiakov v škole môže naznačovať úspech tohto experimentu. Keďže však v Singapure nie je demokratický politický systém, technokracia pri riadení štátu sa presadila jednoduchšie.

Aj výskumy z Talianska, Mexika či Brazílie ukazujú, že vyššie mzdy môžu motivovať politikov k vyššej zákonodarnej aktivite, účasti na hlasovaniach a pritiahnuť kvalitnejších ľudí do zastupiteľstiev. Všetky štúdie sú však z komunálnej politiky, kde sú odmeny aj po zvýšení v mnohých prípadoch len symbolické.

Odmena za výkon

Prirodzenou odmenou pre politikov za výkon je obhájenie funkcie vo voľbách. Ekonóm Hans Gersbach však tvrdí, že jednou z motivácií by mala byť aj finančná odmena za zodpovedné rozhodovanie, ktoré by malo viesť k nižšej nezamestnanosti, zdravším verejným financiám, efektívnejšiemu zdravotníctvu a ku kvalitnejšiemu školstvu. Politici by teda podľa Gersbacha mali byť odmeňovaní za pozitívne trendy v spoločensko-ekonomickom vývoji.

Už Max Weber si uvedomoval, že je naivné očakávať, že budeme mať výhradne politikov, ktorí budú žiť pre politiku bez ohľadu na odmenu. Aj preto bez sarkazmu písal o politikoch, ktorí žijú z politiky, teda majú z výkonu funkcie adekvátny príjem.

Nástup úspešných milionárov do politiky, pre ktorých nie je dôležitý mesačný príjem z funkcie, zas môže byť rizikom pre reprezentatívnu demokraciu. Títo ľudia sú nositeľmi len jedného typu hodnôt a skúseností vychádzajúcich z ich spoločenskej vrstvy. Ich dominancia v politike pravdepodobne spôsobí, že predstavy mnohých ľudí o krajine nebude mať kto zastupovať.

Samozrejme, že rozmrazenie mzdy automaticky neprinesie lepších politikov. Neprekonateľnou bariérou vstupu kvalitných ľudí do politiky môže byť skôr nedôvera a nízky spoločenský status povolania, ktorý politici určite nezvýšili ani úrovňou diskusie o zmrazení platov.