Kaliňák mohol byť premiérom, namiesto toho si vybral ochranu svojich ľudí
Pri Bašternákovi sa minister vnútra zrazu nepýtal, čo som vyviedol. V utorok ho bude parlament tretíkrát odvolávať. Dôvodom je opäť kauza Bašternák, aj pochybenia v jednotlivých tendroch.
Bolo to v januári 2014, tri mesiace pred prezidentskými voľbami. Rozhodli sme sa napísať veľký profil Roberta Kaliňáka, pretože ak by Robert Fico vyhral prezidentské voľby, Kaliňák by bol jeho prirodzený nástupca vo funkcii premiéra.
Fico mal vtedy jedno z období, keď neodpovedal na otázky, ministrovi vnútra však na článku záležalo. Na približne dvojhodinovom stretnutí odpovedal na všetky otázky. Povedal, že odpovede nemôžeme citovať ako rozhovor, ale môžeme z nich čerpať. Nechcel porušiť rozhodnutie Fica nekomunikovať s novinármi.
Súčasťou textu boli aj vyjadrenia europoslankyne Moniky Beňovej, ktorá bola s Kaliňákom od začiatku v Smere. Neskôr priznala, že jej Kaliňák vtedy telefonoval a zaujímal sa, čo povie, aby v texte vyzeral pozitívne. Na funkcii premiéra Kaliňákovi záležalo, hoci nahlas to nechcel priznať.
Takmer po štyroch rokoch od tohto stretnutia všetko nasvedčuje tomu, že Kaliňák premiérom už nikdy nebude. Dôvodom je kauza Bašternák, pri ktorej sa správal úplne inak, ako dovtedy zvykol.
Čo som vyviedol?
Kaliňák bol známy svojimi žoviálnymi vzťahmi s novinármi. Dával si na nich záležať, zdvíhal telefón, snažil sa vždy všetko vysvetľovať.
„Čo som vyviedol?” zvykla byť jeho prvá veta do telefónu. Bolo to tak vtedy, keď polícia pasažierovi do Írska omylom pri výcviku psov pribalila výbušninu, alebo aj vtedy, keď sa objavil prepis odpočúvaní policajného viceprezidenta Jankoviča s jakšíkovcami, teda ľuďmi z podsvetia. Rovnako aj vtedy, keď dal po kauze Gorila upratovať policajné prezídium firme, ktorá patrila Pente.
V tomto období platilo, že ak Kaliňák pochopil, že má problém, bol pripravený aspoň formálne konať – odvolať šéfa cudzineckej polície, Jankovičova kariéra v polícii sa napokon skončila, firma Penty o zákazku prišla.
Bolo to tak až do marca 2016, keď sme mu zatelefonovali pre kauzu Bašternák. „Čo som vyviedol?“ spýtal sa. Potom, čo sa dozvedel, že existuje vážne podozrenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, pretože jeho podriadení odmietli vyšetriť podozrenia, že si Ladislav Bašternák vypýtal fiktívne vratky DPH za milióny eur, povedal, že sa ozve neskôr. Už to nikdy neurobil. Nereagoval na telefonáty, správy, ani e-maily.
Neskôr to vysvetľoval tým, že práve zostavovali vládu, bolo treba rokovať o koalícii s Mostom-Hídom, SNS a so Sieťou a nemal čas sa venovať Bašternákovi. Čas si Kaliňák nanašiel doteraz, pretože kauzu v skutočnosti vecne vysvetliť nevie.
Keď je čierne biele
Podnikateľ Ladislav Bašternák si v roku 2012 po voľbách, ktoré vyhral Smer tak, že zostavil jednofarebnú vládu, vypýtal od štátu vratku DPH dva milióny eur na základe fingovaného obchodu s bytmi. Išlo o byty v bytovom dome Five Stars Residence v centre Bratislavy. Bašternák na papieri predstieral, že stáli 12 miliónov eur a zaplatil za ne v hotovosti. V skutočnosti bola ich hodnota približne 1,6 milióna eur.
Keď na to prišla Finančná správa, poslala oznámenie na políciu. Vyšetrovateľka NAKA rozhodla, že na trestné stíhanie nevidí dôvod a ani ho nezačala. Jej postup osobne odobril aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Kaliňák tvrdí, že o tomto vyšetrovaní nevedel. Keď sa však v marci 2016 od novinárov dozvedel, čo sa stalo, nezareagoval tak, že by zaujal k prípadu neutrálny postoj – nepovedal, že to okamžite posunie inšpekcii, aby preverila, prečo vyšetrovateľka zlyhala alebo, že sa zasadí o to, aby bol prípad okamžite vyšetrený.
Namiesto toho poslal do redakcie Denníka N takéto stanovisko: „Tak ako pred voľbami, keď médiami zarezonovali absolútne klamstvá bez reálneho základu vo vymyslenej kauze vratiek DPH, ktorých jediným cieľom bolo poškodiť ministrovi vnútra, aj teraz nejde o nič iné, ale len o pokračovanie snáh o podlé zdiskreditovanie vedenia tohto rezortu.“
Podobne zareagoval aj Robert Fico: „Je evidentné, že páni Matovič a Lipšic sa v spolupráci s protivládnym Denníkom N snažia šírením nezmyslov rozbiť vznikajúcu koalíciu. Nedokážu sa zmieriť s tým, že vzniká vláda zo štandardných strán a opäť sa vracajú k politike očierňovania bez akýchkoľvek dôkazov.“
Namiesto toho, aby Kaliňák zvolal tlačovú besedu, na ktorej by povedal, že preverí postup policajtov, tak hovoril o období kešu a snažil sa verejnosť presvedčiť, že takéto obchody boli v roku 2012 celkom bežné.
Účet ako dôkaz
V roku 2012, potom, čo štát vyplatil Bašternákovi fiktívne vratky, sa do podnikateľovho bytu nasťahoval premiér Robert Fico.
Predseda Smeru sa snažil vysvetliť, že ide o štandardný nájom. Mohlo to tak vyzerať, novinári nevedeli o tom, aké vratky dostáva Bašternák od štátu (spolu išlo o 16 miliónov eur pri rôznych obchodoch) a nevedeli ani o obchode Bašternáka s Robertom Kaliňákom.
To platilo do leta 2016, kým si Filip Rybanič, asistent poslanca SaS Jozefa Rajtára, nepozrel Kaliňákove účty, za čo dnes stojí pred súdom, bol v tom čase aj zamestnancom Tatra banky. Všimol si pri tom, že ministrovi prišli od firmy B.A. Haus státisícové platby. Podľa obchodného registra bol predstaviteľom firmy stále Bašternák.
Aj preto sa zrejme Kaliňáka poslanec Rajtár na schôdzi o jeho odvolávaní 7. júna 2016 opýtal, či od Bašternáka dostal nejaké peniaze. Rajtár už zrejme od svojho asistenta vedel o platbách, ktoré prebehli na ministrovom účte a bol v tom, že firma stále patrí Bašternákovi. Kaliňák odpovedal, že „od žiadnych firiem pána Bašternáka žiadne príjmy som nikdy nedostal“.
Rajtár v tom čase nevedel, že B. A. Haus už bola aj Kaliňákova firma, pretože mu Bašternák predal polovicu svojho podielu. Druhú polovicu predal Jánovi Počiatkovi, exministrovi financií a dopravy za Smer.
Na následnej tlačovej konferencii Kaliňák vyhlásil, že svoj podiel kúpil za 430-tisíc eur a že tento podiel predstavoval hodnotu dvoch bytov, ktoré sa nachádzajú v susedstve jeho bývania a považoval za výhodné mať na tieto byty vplyv. Peniaze, ktoré mu od firmy B. A. Haus prišli, sú vraj splátkou pôžičky.
Až podrobné policajné vyšetrovanie ukázalo, o čom v skutočnosti transakcia Kaliňáka a Bašternáka bola. Z dokumentov, ktoré musel Kaliňák ukázať Národnej kriminálnej agentúre, vyplynulo, že podiel od Bašternáka v skutočnosti kúpil iba za 8-tisíc eur. Zvyšných 422-tisíc eur bola pôžička, ktorú kedysi Bašternák svojej vlastnej firme dal – išlo o peniaze, ktoré tam vložil v hotovosti a firma mu ich ako svojmu akcionárovi odvtedy dlhovala.
Kaliňák Bašternáka vyplatil vďaka úveru z Tatrabanky (ktorej je menšinový akcionár) a firma tak už nedlhovala Bašternákovi, ale Kaliňákovi.
Minister sa tak stal spolumajiteľom nielen dvoch bytov, o ktorých hovoril, ale aj viacerých luxusných domov a bytov v centre Bratislavy. Ak by ich firma B. A. Haus v jednom momente predala, tak by minister vnútra v skutočnosti zarobil omnoho viac, ako investoval do kúpy podielu. Prečo by Bašternák predával firmu Kaliňákovi a Počiatkovi iba za 8-tisíc eur, keď má jej majetok v skutočnosti oveľa vyššiu hodnotu?
Odpoveď na to sa snažila nájsť aj Generálna prokuratúra, ktorá transakciu skúmala. Hoci aj jej sa zdal obchod Kaliňáka s Bašternákom pre ministra mimoriadne výhodný, nenašla žiadnu indíciu, že by išlo o úplatok a že by minister vnútra za to Bašternákovi vybavil, že ho nebudú vyšetrovať.
„Ak v inom trestnom konaní niekto bude vypovedať a získajú sa nové, doteraz neznáme dôkazy, sme pripravení začať trestné stíhanie a prípad znovu otvoriť,“ povedal v auguste 2017 námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky.
Ako dôkaz nestačilo ani svedectvo bývalého zástupcu riaditeľa finančnej polície Jozefa Luttera, ktorý vypovedal o tom, že aj nové (po medializácii) vyšetrovanie Ladislava Bašternáka sa manipulovalo a polícia zmarila domovú prehliadku u Mareka Turčana – obchodného partnera Kaliňáka a aj Bašternáka.
Prokuratúra ešte stále skúma pôvod peňazí, ktoré kedysi Bašternák do vlastnej firmy vložil. Tie už teraz firma vypláca, vďaka operácii Tatrabanky, Kaliňákovi.
Naposledy sa Kaliňák snažil obchod s Bašternákom novinárom vysvetliť na súde s Rybaničom. Rajtárov asistent je obžalovaný z ohrozenia daňového tajomstva, pretože sa hneď na prvom výsluchu priznal, že dal Kaliňákove účty novinárom.
Kaliňák prirovnával svoj obchod k tomu, že kúpil byt aj s hypotékou a že logicky, keď ho prenajme, tak mu ide zisk, z ktorého sa hypotéka postupne splatí. Minister však v skutočnosti nekúpil byt s hypotékou, ale podiel vo firme s dlhom a s mnohými nehnuteľnosťami. A dlh nebude splatený o 30 rokov, ako je to často v prípade hypotéky. Už v roku 2016 mal splatenú viac ako polovicu zo 422-tisíc eur. Práve to ukázali transakcie, ktoré zverejnil Rybanič.
„Náš minister má obrovský morálny problém s tým, že sa mu stalo to, čo sa stalo,“ hovorila v lete europoslankyňa Smeru Monika Beňová, ktorej kedysi Kaliňák svedčil na svadbe s Fedorom Flašíkom.
Pred niekoľkými týždňami však v rozhovore pre Aktuality povedala, že už si nemyslí, že by mal Kaliňák odstúpiť. Vraj pochopila, že od Bašternáka žiadne peniaze nedostal. Keby to europoslankyňa povedala v júni 2016 po Kaliňákovej tlačovke, bolo by to pochopiteľnejšie, ako keď to hovorí v októbri 2017, keď už je o Kaliňákovej a Bašternákovej transakcii dostupných oveľa viac informácií.
„Ja sa v pani Beňovej dlhodobo nevyznám,“ reagoval na Beňovej obrat minister kultúry a podpredseda Smeru Marek Maďarič, ktorý zatiaľ ako jediný člen vedenia strany žiada Kaliňákovo odstúpenie.
Maďarič už oznámil, že je pripravený sa funkcie podpredsedu strany vzdať. Snem Smeru bude v sobotu.
Špeciálna ochrana
„Uvedomujeme si, že v polícii pracuje množstvo čestných a nepodplatiteľných ľudí, ktorí si svoju prácu robia najlepšie. Títo sú však často verejnosťou stigmatizovaní v dôsledku pochybení niektorých policajtov, pri ktorých tí, ktorí pochybili, nie sú postihovaní, ale chránení,“ píše opozícia v písomnom návrhu na odvolanie Kaliňáka.
Konkrétni vyšetrovatelia nepochybili len v kauze Bašternák, ale napríklad aj v prípade Mariana Kočnera, s ktorým Bašternák obchodoval. Obvinenia oboch prišli až po tom, čo médiá ukázali, aké vážne podozrenia polícia zamietla vyšetrovať.
Na vzťah ministra a policajného prezidenta k ľuďom, ktorí majú vplyv, poukazuje aj jedna drobnosť – policajný prezident Tibor Gašpar často na tlačových besedách informuje o objasnených prípadoch a hovorí, komu a za čo vzniesli obvinenie. Vždy spomenie aj nejakú drobnú korupciu.
Keď však polícia nakoniec predsa len obvinila Bašternáka, Kočnera, alebo zatkla Pavla Ruska, policajný prezident tlačovú besedu nezvolal. Prečo sa nechce pochváliť vyšetrovaním vplyvných ľudí?
Ešte v oku 2016 zverejnil v parlamente Daniel Lipšic príbeh o tom, ako v roku 2012 zastavila Bašternáka policajná hliadka, pretože nemal bezpečnostný pás a predbiehal cez plnú čiaru. Potom, čo Bašternák niekomu z miesta činu zatelefonoval, zavolal policajtovi nadriadený, aby ho nechal ísť, že je to „náš človek“.
Kto je čí šéf
Keď Robert Fico v lete prinútil SNS stiahnuť Petra Plavčana z funkcie ministra školstva, vyhlásil, že vláda nemôže hazardovať s dôverou verejnosti, pokiaľ ide o netransparentné správanie. Ak tiene podozrenia pretrvávajú, minister podľa Fica nemôže zostať vo funkcii.
Opozícia Ficovi v návrhu na odvolanie Kaliňáka pripomína, že všetky tieto vety sa týkajú aj Kaliňáka. Prečo Fico nekoná?
Odpoveďou by mohla byť aj historka, ktorá sa šíri vo vedení Smeru a súvisí práve s odvolávaním Plavčana. Odohrávalo sa to v čase, keď bol Kaliňák na niekoľkotýždňovej motorkárskej dovolenke s Jánom Počiatkom v Spojených štátoch.
Po kauze Bašternák je Kaliňák nervózny z akéhokoľvek možného konfliktu vo vláde, pretože sa obáva predčasných volieb, ktoré by otvorili aj otázku jeho ďalšieho zotrvania v politike. Keď sa vraj ráno zobudil a zistil, že Fico naozaj odvolal Plavčana, premiérovi volal, či to muselo byť.
Z telefonátu, ktorého svedkami boli viacerí ministri, údajne nebolo úplne zrejmé, kto je čí šéf.
Odchod Kaliňáka sa tak v Smere vôbec nechystá. Strana si už dala urobiť interný prieskum, kde sa svojich voličov pýtala, koho vnímajú ako potenciálneho nástupcu Roberta Fica. Na prvom mieste stále vychádzal Kaliňák.
Dôvody opozície na odvolanie Roberta Kaliňáka:
Netransparentné správanie, kauza Bašternák, podozrenia z korupcie, nízka dôveryhodnosť polície.
Hazardovanie s dôverou verejnosti, protizákonné postupy vo verejnom obstarávaní:
tender na informačný systém registra adries za 8,1 milióna eur pre firmu Iness (podľa Úradu pre verejné obstarávanie došlo pri zadávaní zákazky k pochybeniam),
tender na elektronické služby na osvedčenie o evidencii vozidla za 30,2 milióna eur pre firmu Hewlett Packard (ministerstvo podľa Úradu pre verejné obstarávanie dostatočne nezohľadnilo skutočnosť, že zákazka bola prístupná záujemcom zo všetkých krajín EÚ),
tender na implementáciu elektronickej identifikačnej karty za 33,6 milióna eur pre Hewlett Packard (pri zadávaní zákazky došlo k vážnym pochybeniam),
tender na systém registra fyzických osôb za 17,8 milióna eur pre firmu Ditex (ministerstvo podľa ÚVO diskriminovalo uchádzačov z iných štátov EÚ),
tender na komplexné vybavenie pre Nemocnicu svätého Michala (ÚVO skonštatovalo, že bol porušený verejný záujem).
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].