Denník N

Už to bude sto rokov, ruská cirkev však stále živí konšpiračnú teóriu o rituálnej vražde cára

Cár Mikuláš II. a jeho rodina. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Foto – TASR/AP
Cár Mikuláš II. a jeho rodina. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Foto – TASR/AP

Budúci rok to bude presne sto rokov, čo boľševici brutálne zavraždili cára Mikuláša II., manželku a ich päť detí. Napriek mnohým vyšetrovaniam pravoslávna cirkev spochybňuje všeobecne akceptovanú oficiálnu verziu.

Nestáva sa často, aby historikov vydesili policajní vyšetrovatelia.

V Rusku sa im to nedávno podarilo, keď sa rozhodli znovu prešetriť takmer sto rokov starú brutálnu popravu ruského cára Mikuláša II. a jeho rodiny. A to všetko na základe konšpiračných teórií, ktoré sú aj sto rokov po boľševickej revolúcii v Rusku síce odborníkmi vyvrátené, ale stále populárne.

Policajní vyšetrovatelia chcú totiž vyšetriť možnosť, či cár a jeho rodina neboli obeťou takzvanej rituálnej vraždy. Znovu tak vrátili k životu starodávnu konšpiračnú antisemitskú teóriu, že masaker v pivnici domu v Jekaterinburgu, kde boľševici zadržiavali cársku rodinu, spáchali Židia alebo slobodomurári.

Cárovu vraždu chcú podľa hovorkyne ruskej obdoby FBI – Vyšetrovacieho výboru – preveriť na základe „psychologicko-historického preskúmania“.

S nápadom pritom neprišli sami, ale tlačí ho časť vysoko postavených predstaviteľov pravoslávnej cirkvi. Na konferencii v moskovskom Sretenskom kláštore, kde nechýbal ani ruský pravoslávny patriarcha Kirill, sa o znovuotvorení vyšetrovania hovorilo otvorene.

A to napriek tomu, že historici nemajú pochybnosti o tom, že 17. júla 1918 na Leninov rozkaz vyslaná jednotka v Jekaterinburgu zastrelila cára Mikuláša II., jeho ženu Aleksandru, päť detí, ako aj doktora a služobníctvo a neskôr spálila ich telá v blízkej šachte.

„Boľševici mali na pamäti, že vo Francúzsku došlo 20 rokov po revolúcii k obnoveniu dynastie Bourbonovcov, preto museli takú možnosť vylúčiť,“ píše sa v knihe Dejiny Ruska 20. storočia, ktorú zostavil historik Andrej Zubov.

„Poprava cárskej rodiny bola nutná nielen preto, aby bol zastrašený náš nepriateľ, zdesený a zbavený akejkoľvek nádeje, ale aj preto, aby to otriaslo našimi vlastnými radmi, aby bolo jasné, že neexistuje cesta späť,“ povedal jeden z boľševických lídrov, Trockij.

Už koncom 90. rokov sa pritom konšpiračným teóriám na žiadosť pravoslávnej cirkvi venovali vyšetrovatelia, aby dospeli k očakávanému výsledku, že o žiadne sprisahanie či rituálnu vraždu nešlo.

Biskup Tichon a rituálna vražda

„Možnosť rituálnej vraždy berieme veľmi vážne,“ citovala agentúra TASS biskupa Tichona Ševkunova, ktorý so všetkou vážnosťou tvrdí, že v cirkevnej komisii, ktorá vyšetrovala vraždu cára, sa o tejto možnosti veľa hovorí a časť je dokonca o nej presvedčená. A preto by mala byť cárovražda riadne vyšetrená a dokázaná.

„Hoci ani hovorkyňa ruských vyšetrovateľov, ani Tichon nespomenuli Židov, ani nepovedali, že by rituál bol vedený podľa nejakej židovskej tradície, formulácia rituálna vražda jasne evokuje starý mýtus, že vraždu pravdepodobne zosnovali Židia,“ vyslovilo Rádio Slobodná Európa obavy židovských predstaviteľov v Rusku.

Mnohým protižidovským pogromom v minulosti predchádzali absurdné, ničím nepodložené obvinenia z rituálnych vrážd, pri ktorých vraj používali kresťanskú krv.

„Obvinenia z rituálnych vrážd sú jednou z najodvekejších antisemitských fám,“ povedal Aleksander Boroda, prezident Federácie židovských komunít v Rusku. „Po sto rokoch je absolútne desivé počuť frázu o rituálnej vražde z úst predstaviteľa Vyšetrovacieho výboru a potom od vysoko postavenej hierarchie pravoslávnej cirkvi,“ povedal hovorca židovskej federácie Boruch Gorin.

Masaker v Jekaterinburgu

Čo sa teda v noci na 17. júla 1918 v dome inžiniera Ipaťjeva v Jekaterinburgu vlastne stalo?

„Zabitých bolo celkovo 11 ľudí – cár Mikuláš II., jeho žena Aleksandra, ich štyri dcéry: Oľga, Taťjana, Maria a Anstasia, syn – cárovič Aleksej, rodinný doktor Romanovovcov Jevgenij Botkin, kuchár Ivan Charitonov, komorník Alojzij Trupp a chyžná Anna Demidová,“ zrátala pre Meduzu všetky obete expertka na cárovraždu Xenia Lučenková.

Príkaz na vraždu, ktorý dostalo viacčlenné komando, sa podľa nej nikdy nenašiel. Historici objavili akurát telegram, v ktorom sa píše, že z rozkazu miestnej strany (Uralsoviet) bola cárova rodina vyvraždená z obavy, že sa k Jekaterinburgu blížia nepriatelia a mohli by ich oslobodiť. Napríklad československí legionári.

Práve Uralský soviet dostal od Lenina cez priamu linku plnú moc na vykonanie rozsudku, ktorý bol pre boľševikov výhodnejší ako rizikový zinscenovaný proces.

Aj podľa Lučenkovej je teória o rituálnej vražde klasickým antisemitským mýtom, ktorý sa šíril najmä medzi ruskými exilantmi.

„V 20. rokoch o verzii s rituálnou vraždou dokonca vyšla kniha, ktorú napísali v emigrácii traja účastníci prvého vyšetrovania cárovej vraždy. Jeden z nich videl v pivnici, kde došlo k masakru, nápis zo štyroch znakov a urobil z toho vývod, že išlo o kabalistické znaky,“ hovorí Lučenková pre Meduzu.

Teóriu o rituálnej vražde mala podoprieť aj fáma o oddelení hláv obetiam a ich odvezení ako trofeje do Moskvy, či to, že medzi zabijakmi boli aj Židia. V skutočnosti tam bol len jeden, a aj ten bol pokrstený ako luterán, dodáva ruská expertka.

Verzia rituálnej vraždy bola podľa nej populárna najmä v emigrantských monarchistických kruhoch. Kým ruská pravoslávna cirkev uznala Mikuláša svätým ešte začiatkom 80. rokov, domáca tak urobila až o 20 rokov neskôr.

Historik Zubov: Je to nezmysel

Prečo zrazu celý ten hurhaj, čudoval sa v ruských nezávislých novinách Novaja gazeta rešpektovaný ruský historik a religionista Andrej Zubov.

„Veda už priniesla svoje riešenie. Viacero vyšetrovaní a najlepších genetických laboratórií jednoznačne dokázalo, že nájdené pozostatky patria cárovi a jeho rodine,“ napísal Zubov. Spochybňovanie pravoslávnej cirkvi prirovnal k odmietaniu heliocentrického systému v 17. storočí, za čo sa neskôr ospravedlnil pápež Ján Pavol II.

Na adresu obvinení z rituálnej vraždy dodáva tri veci: Judaizmus nemá nič spoločné s praktikami rituálnych vrážd – naopak, v Tóre (prvých päť kníh židovskej Biblie) sú ľudské obete považované za ťažký hriech. Rovnako z nich ťažko obviňovať boľševikov, ktorí sa hlásili k ateizmu a nevykonávali náboženské rituály. A do tretice, potvrdené nájdené pozostatky cára a jeho rodiny robia z teórií, ako vyviezli cárovu hlavu do Moskvy, výmysel zvrátenej predstavivosti.

„Nemôže byť žiadnej reči o rituálnej vražde,“ uzatvára tému Zubov.

„Na prvý pohľad to vyzerá ako čierna komédia, ale zvnútra ide o veľmi vážnu vec. A nie, nie je to o cárovi a Židoch,“ povedala Denníku N známa ruská politologička Ekaterina Shulman.

Za opätovným rozširovaním antisemitskej teórie je podľa nej hra o moc vo vnútri ruskej pravoslávnej cirkvi. „Za škandálmi, ktoré sa vynorili na povrchu, je boj o vedenie patriarchátu, kde súperia viaceré frakcie, vrátane samotného patriarchu Kirilla či Tichona. Ten sa štylizuje do pozície Putinovho spovedníka, hoci ním nie je, no má vplyv na bezpečnostné štruktúry, ako je Vyšetrovací výbor,“ dodala Schulman.

Teraz najčítanejšie