Na chvíľu som sa ocitol vo svete zlodejov

V reštaurácii sa dozviete kadečo. O žene spracovanej na „kontaktáž“ či troch spiacich eseročkách, do ktorých nemá zhora nikto kafrať.

Niekedy to človeku pripadá ako fantasy literatúra. Číta o miliónových vratkách DPH, o predražených tendroch a ľuďoch, ktorí sa doslova cez noc dostanú k pokladu Monte Christa, a to všetko s požehnaním štátu. Akoby to písal Dumas, ibaže je to na novinovom papieri a hlavné postavy nakupujú v tých istých obchodoch ako my.

Ich svet je za dvojmetrovými múrmi honosných víl na kopcoch, cez tmavé sklá okien na ich autách vlastne ani nemáme šancu poznať ich tváre. Majú svoje bubliny, v ktorých pri čítaní novín krútia neveriacky hlavami z úplne iného dôvodu.

Žijeme v tom istom štáte, a predsa v dvoch rozdielnych realitách. Ak sa nám na nich podarí na chvíľu zabudnúť, sme schopní dokonca uveriť, že to s týmto štátom vlastne nie je až také zlé. Ale potom sa vaše reality na chvíľu pretnú, a ten dumasovský opar nereálna sa rozplynie ako ranná hmla.

„Ju už máme spracovanú, urobí nám kontaktáž,“ dolieha ku mne hlasný barytón od vedľajšieho stola v jednej z tých reštaurácií, kde sa radšej nepozeráte na ceny. Nechcete odpočúvať, ale tomu pánovi to zjavne neprekáža. „Je spoľahlivá?“ pýta sa druhý, predsa len trošku tichšie. „Jasné, vie v tom chodiť, máme ju vyskúšanú,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |