Denník N

Logo odkaz MMSOdkaz MMŠ: O tom, čo sa o jadrovej vojne dozvedeli americkí novinári v Severnej Kórei

Vojaci s portrétom Kim Ir-Sena. Foto – TASR/AP
Vojaci s portrétom Kim Ir-Sena. Foto – TASR/AP

Štyria novinári The New York Times na čele so známym komentátorom Nicholasom Kristofom sa vybrali do Severnej Kórey, aby sa pokúsili zistiť názory tamojších obyvateľov na USA a prípadnú jadrovú vojnu. Ich úmyslom bolo sprostredkovať Američanom dialóg na diaľku vo viere, že národy sa vedia dohodnúť na mieri ponad hlavy ich vodcov.
Z tejto reportáže to však vyzerá skôr na veľké nedorozumenie a sami jej autori neskrývajú zdesenie. Nech sa rozprávajú s kýmkoľvek, všade sa stretávajú len s nenávisťou voči Američanom a presvedčením, že ich Kórejčania porazia.

Reportáž je aj v písanej forme, ale oveľa lepšie je takmer polhodinové video. Vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničia Choe Kang-il hovorí, že Trump je „šialený“ a Kristof sa sám seba pýta, aké sú asi názory kórejských politikov, keď diplomat, ktorý by mal hovoriť opatrne, sa vyjadruje takto nediplomaticky.

Americkí novinári sú samozrejme prísne strážení, majú sprievodcov a nesmú opustiť hlavné mesto, v ktorom žijú iba tí privilegovaní (ľudia z vidieka do mesta bez povolenia nesmú). Pchjongjang vyzerá na prvý pohľad celkom moderne, ľudia tu majú dokonca smartfóny, hoci internet je v krajine zakázaný. Ale najmä: celé mesto je plné bilbordov, v ktorých kórejské rakety ničia Ameriku. Psychologická príprava na vojnu je masívna.

Novinári prídu do exkluzívnej školy, kde sa študenti učia po anglicky, ale dozvedia sa od nich len to, že Ameriku nenávidia na smrť. Kristof sa študentiek pýta, či bude vojna. „Ak bude, tak ju vyhráme, aj keď všetci umrieme,“ odpovedá jedna z nich. Kamera potom dlho zaberá mladého študenta, ktorý na otázku, čo si myslí o Američanoch, celé minúty nič nehovorí (vidí Američana po prvý raz v živote), len zdesene hľadí pred seba.

Pýtajú sa vojaka na hranici s Južnou Kóreou, či očakáva vojnu. „Každú hodinu,“ hovorí.

Sú v podniku, kde sa im riaditeľ chváli, že všetci zamestanci podpísali papier, podľa ktorého sú pripravení bojovať za vlasť. Lenže v krajine taký papier podpísalo všetkých 25 miliónov obyvateľov.

Kristof samozrejme tuší, že nikto z Kórejčanov, s ktorými hovoril, si netrúfol povedať svoj vlastný názor, ak by aj nejaký mal. V jednom okamihu, keď oslovujú ľudí v zábavnom parku a všetci odpovedajú rovnako, hoci ich oficiálny sprievodca z ministerstva zahraničia nabáda, aby sa nebáli hovoriť otvorene, zisťujú, že zakaždým sa v ich blízkosti ocitá neznámy muž a šepká si akoby pre seba „náš vodca“.

„Obávam sa, že táto vojna slov môže prejsť do skutočnej vojny. Vojne sa ešte dá predísť, ale obávam sa, že sa to nestane,“ dodáva na záver reportáže Kristof.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Logo odkaz MMSOdkaz MMŠ

Martin M. Šimečka vyberá zaujímavé texty zo svetových médií.

Komentáre

Teraz najčítanejšie