Trump uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, Palestínčania vyhlásili tri dni hnevu

Spojené štáty uznávajú Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, povedal to v Bielom dome americký prezident Donald Trump. Zároveň oznámil plány na presun americkej ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema.

Trump v stredu prijal rozhodnutie, ktoré bude mať ďalekosiahle a podľa odhadov negatívne dôsledky pre vzťahy medzi Izraelom a Palestínčanmi, región Blízkeho východu a vzťahy medzi USA a spojencami. Splnil však sľub zo svojej volebnej kampane.

Jeho rozhodnutie kritizovali predstavitelia z celého sveta. „Jeruzalem by mal byť hlavným mestom dvoch štátov a jeho konečný status by sa mal vyriešiť rokovaním medzi izraelskou a palestínskou stranou,“ povedala šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová v rozhovore s predsedom palestínskej autonómie Mahmúdom Abbásom.

Pápež František ešte pred oznámením Bieleho domu vyzval rešpektovať status quo Jeruzalema a prejaviť „múdrosť a obozretnosť“.

Trumpovo rozhodnutie znamená zásadný odklon od doterajšej americkej zahraničnej politiky. Tá otáľala prijať v tejto otázke zásadné stanovisko s vysvetlením, že citlivý status Jeruzalema je jedným z kritických bodov akejkoľvek dohody medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Oba tábory Jeruzalem považujú za svoje hlavné mesto a kým v iných otázkach (utečenci, osady, hranica) v minulosti vykazovali istú mieru flexibility, s Jeruzalemom bol vždy problém.

Starobylý Jeruzalem je navyše miestom, kde majú svoje zásadné svätyne tri svetové náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam a pre veriacich má veľký význam.

V Jeruzaleme sa zbiehajú nacionalistické a náboženské vášne z mnohých častí sveta, a preto sa očakáva, že Trumpovo rozhodnutie sa stretne s veľkým hnevom hlavne v arabskom a moslimskom svete. Násilnosti sa dajú očakávať aj v samotnom meste, ale aj pri amerických a izraelských objektoch v zahraničí.

Palestínčania od stredy do piatku vyhlásili dni hnevu, počas ktorých budú protestné zhromaždenia na Západnom brehu. Izrael prijal bezpečnostné opatrenia.

Biely dom: Uznanie pravdy

Ľudia z Trumpovej administratívy tvrdia, že prezidentov krok nie je ničím iným, len uznaním historickej a modernej reality. „Zatiaľ čo prezident Trump uznáva, že Jeruzalem je vysoko citlivá záležitosť, nemyslí si, že situácia sa vyrieši tým, že sa bude ignorovať pravda, že v Jeruzaleme sídli izraelský zákonodarný zbor, najvyšší súd, je tam rezidencia premiéra a teda, že Jeruzalem je hlavným mestom Izraela,“ cituje denník Times of Israel nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu.

To, čo hovorí Trump, síce znie pre Izrael logicky, ale faktom je, že medzinárodné spoločenstvo to tak nevidí. Za hlavné mesto považuje Tel Aviv, kde sídlia aj ambasády, kým v  Jeruzaleme majú mnohé krajiny len konzuláty, čo je nižší stupeň diplomatickej misie.

Pôvodný plán OSN z rok 1947 o rozdelení Palestíny na židovský a arabský štát rátal s tým, že Jeruzalem bude mať osobitný status a bude pod medzinárodnou správou. Po vojne v roku 1948 však prišlo k jeho rozdeleniu na východnú časť spravovanú Jordánskom a západnú ovládanú Izraelom.

Po vojne v roku 1967, keď Izrael dobyl mnohé územia, získal kontrolu aj nad východným Jeruzalemom, ktorý neskôr anektoval. Palestínčania však rátajú s tým, že ak budú mať vlastný štát, jeho hlavným mestom bude východný Jeruzalem. Izrael však mesto označuje zákonom za večné a nedeliteľné hlavné mesto.

Reakcie

Informácie o tom, že Trump sa chystá uznať Jeruzalem a presťahovať tam ambasádu, sa objavovali v posledných týždňoch čoraz častejšie. Na začiatku decembra mal opäť podpísať príkaz, že odkladá rozhodnutie amerického Senátu presunúť ambasádu z bezpečnostných dôvodov. To bola politika amerických prezidentov od roku 1995.

Od takéhoto kroku ho odhovárali nielen spojenci z Blízkeho východu ako Saudská Arábia, diskrétne, ale aj otvorene Európania, ale aj viacerí bývalí americkí diplomati. Zhoda, či ide o rozumné rozhodnutie, nepanuje ani na americkom ministerstve zahraničia.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa naoko zdá víťazom celej tejto situácie. V čase, keď čelí mnohým obvineniam z korupcie, môže Izraelčanom predstaviť veľký diplomatický úspech a dokumentovať, že je skutočne blízko Trumpovi.

Reakcie izraelskej vlády boli v prvých hodinách po oznámení Bieleho domu veľmi zdržanlivé, Netanjahu ministrom nariadil, aby ho nekomentovali. Izraelské rádio však informovalo, že starosta Jeruzalema Nir Barkat chystá v meste oslavy.

Reakcie z Jordánska, Egypta, zo Saudskej Arábie a z ďalších arabských a moslimských krajín vyjadrujú znepokojenie, hovoria o urážke moslimov,  Turecko sa napríklad vyhráža, že preruší vzťahy s Izraelom.

Do ošemetnej situácie sa dostal palestínsky líder Mahmúd Abbás, ktorého mnohí Palestínčania kritizujú za to, že je príliš ústupčivý a Trumpovo rozhodnutie to len potvrdzuje.

Slovensko s poľutovaním zobrala na vedomie vyhlásenie USA. „Obávame sa, že toto rozhodnutie bude mať negatívny dopad na perspektívu mierového procesu a cieľ dosiahnuť dvojštátne riešenie ako jediné trvalé udržateľné riešenie, ktoré spĺňa požiadavky oboch strán, Izraela na bezpečnosť a Palestínčanov na štátnosť a zvrchovanosť. Slovensko bude aj naďalej ohľadom budúceho štatútu Jeruzalemu vychádzať z rezolúcie BR OSN č. 478/1980 a spoločnej pozície EÚ zdôrazňujúcej, že budúci štatút Jeruzalemu ako budúceho hlavného mesta dvoch štátov musí byť výsledkom rokovaní, a nie jednostranných politických rozhodnutí.“

Čo ďalej

Trump si však myslí, že hoci odteraz bude len ťažko predstierať nestránenie Izraelu, stále môže dosiahnuť „dohodu storočia“, teda trvalé usporiadanie vzťahov medzi Izraelom a Palestínčanmi.

Nový plán pripravuje jeho zať Jared Kushner, ale akcia svokra mu situáciu výrazne skomplikuje. Washington nebude môcť podľa analytikov vystupovať ako nezávislý vyjednávač a hovoriť o tom, že je za riešenie v podobe dvoch nezávislých štátov. Administratíva tiež bude mať problém presvedčiť Palestínčanov, že jej ide o férovú dohodu.

Tí môžu zareagovať totálnym prerušením vzťahov s Izraelom, čo znemožní akékoľvek vyjednávanie. Objavujú sa vyhrážky o ďalšej intifáde, na čo Izrael reaguje, že je pripravený na každú hrozbu.

Izraelská televízia však upozornila na to, že bude dôležité, kde si Trump vyberie miesto pre novú ambasádu. Ak by to bolo v západnom Jeruzaleme, mohlo by to prejudikovať, že by sa Izrael prípadne vzdal časti Jeruzalema v prospech Palestínčanov. Išlo by však zrejme len o časť oddelenú bezpečnostným múrom, čo by Palestínčanom nevyhovovalo.

Očakáva sa tiež nárast protiizraelských a protižidovských nálad.

Trumpov počin znamená, že USA sa odkláňajú od svojich spojencov. Podobne ako napríklad v prípade nepodpísania Parížskych klimatických dohôd mu hrozí celosvetové odsúdenie.