Ústavný súd zopakoval, že prezident porušil práva kandidátov na ústavných sudcov

Prezident Andrej Kiska pochybil, keď opakovane odmietol vybrať troch ústavných sudcov z kandidátov, ktorých mu navrhol parlament. Ústavný súd dnes opakovane potvrdil, že nevymenovaním porušil základné právo kandidátov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok.

Senát Ústavného súdu v zložení Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová zároveň prikázal prezidentovi, aby opäť konal a rozhodol tak, že z dostatočného počtu kandidátov zvolených parlamentom vymenuje troch ústavných sudcov. Po troch rokoch by tak Ústavný súd konečne mal mať plný počet trinástich sudcov.

Ústavný súd dnes rozhodoval o sťažnostiach Evy Fulcovej, Miroslava Duriša, Juraja Sopoligu, Jána Bernáta a Jany Laššákovej. Prví traja si takýto verdikt vypočuli v Košiciach už v marci 2015, no prezident ich aj tak nevymenoval.

Začal sa tak vtedy dlhotrvajúci spor medzi hlavou štátu a Ústavným súdom a parlamentom. Zasiahla doň aj Benátska komisia, ktorá však jednoznačné odpovede nedala. Po dnešku by mal prezident ustúpiť a vybrať z parlamentom zvolených kandidátov tých, ktorých bude považovať za najmenej problematických.

„Všetci kandidáti navrhnutí prezidentovi Národnou radou od roku 2014 zostávajú kandidátmi na sudcovskú funkciu. Ide o Jána Bernáta, Miroslava Duriša, Evu Fulcovú, Janu Laššákovú, Mojmíra Mamojku, Juraja Sopoligu a Imricha Volkaia,“ vyhlásil predseda prvého senátu Peter Brňák.

Na tri miesta sedem mien

Prvý senát dnes teda ponúkol na výber prezidentovi sedem mien, hoci ústava hovorí, že jedného sudcu musí vybrať z dvoch kandidátov. Na troch sudcov potrebuje teda šiestich kandidátov.

„Nastala trochu zaujímavá situácia, keď Ústavný súd konštatoval, že vracia vec akoby do roku 2014, že máme siedmich kandidátov, ale máme tri miesta“, upozornil podľa TASR šéf odboru legislatívy a milosti prezidentskej kancelárie Stanislav Gaňa. Dodal, že aj toto budú musieť s prezidentom a jeho poradcami veľmi dôsledne prejsť tak, aby „bola patová situácia odstránená“.

Prvá reakcia prezidenta je, že si rozhodnutie Ústavného súdu naštuduje a potom oznámi, ako bude postupovať.

Toto rozhodnutie Kisku rešpektuje aj predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý je však presvedčený o tom, že „neexistuje žiadna prekážka, aby dnes Ústavný súd nemal plný počet sudcov.“ Predseda Národnej rady priznal, že po dnešnom rozhodnutí Brňákovho senátu mu odľahlo, pretože sa podľa neho potvrdilo, že parlament si splnil všetky povinnosti. Do budúcnosti však chce prihliadať pri výbere kandidátov na ústavných sudcov na prezidentove výhrady k vzdelaniu a ich politickej minulosti.

„Ústavný súd zabránil vzniku protidemokratickej prezidentskej totality,“ reagoval  za nevymenovaných kandidátov sudca Sopoliga, podľa ktorého súd rozhodol o povinnosti „vymenovať presne polovicu z kandidátov navrhnutých Národnou radou za sudcov Ústavného súdu“.

Kandidáti, ktorí už nechcú byť sudcami

Podľa prvých správ z Ústavného súdu si musí prezident vybrať ústavných sudcov aj z tých kandidátov, ktorí jeho rozhodnutie nevymenovať ich vôbec v Košiciach nenapadli. Imrich Volkai, predseda košického krajského súdu, sa síce ešte v roku 2014 na rozhodnutie prezidenta sťažoval, no neskôr svoju sťažnosť stiahol.

Prezident to teda berie tak, že jeho rozhodnutie ho nevymenovať akceptoval. Na otázku, či sa stále cíti byť kandidátom a má záujem ísť na Ústavný súd reagoval veľmi stručne. „Rozhodnutie Ústavného súdu rešpektujem.“

Prečítajte si

Smer zvolil na Ústavný súd Laššákovú a Mamojku, opozícia zaváhala

Podobne je to aj s bývalým poslancom Smeru Mojmírom Mamojkom. Ten bol v minulosti asi najhorúcejším kandidátom na ústavného sudcu. Práve na jeho vymenovaní bol podľa medializovaných informácií aj dohodnutý prezident s premiérom Robertom Ficom. Profesor práva Mamojka však prezidentovo rozhodnutie nikdy na Ústavnom súde nenapadol. „Od začiatku som tvrdil, že mienim akceptovať každého, kto má v tomto rozhodovaní kompetencie a že nebudem do tohto procesu aktívne vstupovať. Čakám teda ďalej, čo sa stane,“ reagoval dnes na rozhodnutie Ústavného súdu.

Po odmietnutí Mamojku prezidentom nastal zlom a Smer zaujal pozíciu, že kým Kiska nevymenuje trojicu chýbajúcich sudcov, tak sa nebude vôbec baviť ani o možných menách na kandidátov pre rok 2019. Vtedy vo februári sa totiž po dvanástich rokoch skončí funkčné obdobie až deviatim sudcom, a Ústavný súd čaká ešte väčšia obmena ako teraz.

Aj preto Smer trval na vymenovaní kandidátov, ktorých v Národnej rade presadil. Už pri súčasnom zložení Ústavného súdu je pritom výrazne podpísaný. Väčšinu sudcov v roku 2007 vybral vtedajší prezident Ivan Gašparovič z mien zvolených koalíciou Smer, HZDS a SNS. Stalo sa to potom, ako pravicová koalícia na čele s Mikulášom Dzurindom na sklonku svojej vlády nikoho do Košíc nevybrala. Pravicové strany sa roky nevedeli dohodnúť na svojich kandidátoch, až ich zvoliť nestihli.

Brňákov senát varoval prezidenta pred porušením ústavy

Späť do súčasnosti – Brňákov senát si dnes zjavne pri rozhodovaní uvedomil, že ide o výnimočnú situáciu, keď ako kandidátov akceptoval aj Mamojku s Volkaiom, ktorí sa na rozhodnutie prezidenta nesťažovali. „Ak by Ústavný súd vyhovel len podaným sťažnostiam, počet kandidátov by bol len päť,“ vysvetľoval Brňák. Znamenalo by to, že prezident by žiadal parlament o ešte jedného kandidáta, čím by sa strácal čas a mohlo by to viesť k ďalšej kríze medzi Národnou radou a hlavou štátu.

Preto to senát vyriešil tak, že situáciu vrátil do roku 2014, aby mal prezident čo najširší výber. „Kandidatúra končí až vymenovaním príslušného počtu sudcov a nie iným negatívnym rozhodnutím prezidenta“, zdôvodnil Brňák. Za to, že počet kandidátov, z ktorých si teraz má vybrať prezident nesedí, si môže podľa Brňákovho senátu Kiska sám, keď porušil práva sťažovateľov.

Zároveň ústavní sudcovia prezidentovi pripomenuli, že nerešpektovanie a nepodriadenie sa rozhodnutiu Ústavného súdu znamená hrubé porušenie ústavy, a to v časti právny štát. Nerešpektovaním rozhodnutia sa môže dopustiť ústavnoprávneho deliktu, a to úmyselného porušenia ústavy, varoval Brňákov senát Kisku.

Notár a sudcovia bez záujmu o ústavné právo

Základnou výčitkou Kisku voči zvoleným kandidátom bolo, že väčšina z nich sa o ústavné právo a ústavné súdnictvo až do zvolenia za kandidátov na ústavných sudcov vôbec nezaujímala. Z koho má teda na výber?

Miroslav Duriš krátko pôsobil na okresnom súde, od roku 1995 je notárom. Podľa prezidenta nepreukázal žiadnu publikačnú činnosť alebo aspoň verejné vystúpenia, ktoré by súviseli s ústavným právom. Nie je ani jasné, ako ovláda svetové jazyky, pretože na skúšku rezignoval. Kiska sa vo svojom vyjadrení pred Ústavným súdom pýtal, ako bude tento kandidát študovať zahraničné rozhodnutia súdov.

Podobne je to aj s ďalšou kandidátkou, sudkyňou Evou Fulcovou, ktorá takmer celý život pôsobila na okresnom súde. V roku 2013 prešla na Krajský súd v Bratislave, no reálne tam nastúpila len pred rokom, pretože dovtedy šéfovala súdu Bratislava I. Pokiaľ ide o dopĺňanie vzdelania, tak uviedla štvorsemestrálny kurz o aplikácii práva Európskej únie v rozhodovacej činnosti súdov. Absolvovala ho pred desiatimi rokmi a odvtedy je podľa hlavy štátu akékoľvek dopĺňanie jej kvalifikácie otázne.

Rovnakú výčitku má prezident aj voči sudcovi krajského súdu v Košiciach Sopoligovi. Aj on prešiel rovnakým štvorsemestrálnym kurzom ako Fulcová. Kiska pripomenul ústavným sudcom, že išlo o kurz, ktorého absolvovanie nebolo potvrdené ani žiadnym certifikátom.

Sopoliga síce publikoval o etickom kódexe sudcov, ale to podľa prezidenta nemá súvis s ústavným súdnictvom. Tento kandidát sa síce venuje aj externej výučbe, no pôsobil na katedre hospodárskeho práva Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, čo tiež nemá veľa spoločné s ústavným právom. A podobne ako pri ďalších kandidátoch prezident pochybuje o jazykových schopnostiach Sopoligu.

Bernát začínal koncom 70. rokov minulého storočia ako prokurátor a po páde režimu sa stal advokátom. Do justície sa vrátil v roku 1997 opäť ako prokurátor. Ako kandidát HZDS sa v roku 2003 uchádzal aj o post šéfa prokuratúry. Neúspešne. V tom roku šéfoval úradu špeciálneho prokurátora, no len jeden rok. Potom prešiel na krajskú prokuratúru v Bratislave a sudcom sa stal v roku 2004. V jeho prípade prezident pochybuje, či je ešte vlastne kandidátom, pretože ho odmietol vymenovať už v júli 2014. On sa síce na to sťažoval, ale neskôr sťažnosť stiahol. Teda akoby akceptoval, že sa ústavným sudcom nestal.

Kandidátka z parlamentu hlasovala za protiústavné normy

Pochybnosti o vzťahu k ústavnému súdnictvu má Kiska aj v prípade ďalšej poslankyne za Smer – Jane Laššákovej. Prax, akú by očakával, nenahradí podľa neho ani členstvo v parlamentnom ústavnoprávnom výbore. Okrem toho poslankyni pripomenul, že vo viacerých prípadoch hlasovala ako poslankyňa za zákony, pri ktorých bolo zjavné, že sú v rozpore s ústavou, čo neskôr aj Ústavný súd potvrdil. Kandidátka to vysvetľovala tak, že zákony predkladala vláda a bola za ne zodpovedná, takže hlasovala v dobrej viere za to, že sú v poriadku.

Pri Laššákovej sa zástupca prezidenta a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák zamyslel aj nad tým, či vôbec spĺňa podmienku „byť pätnásť rokov činným v právnickom povolaní“. Existuje totiž uznesenie ústavnoprávneho výboru z roku 2006, podľa ktorého sa takýmto povolaním myslí to, že si vyžaduje právnické vzdelanie.

Laššáková je posledných 15 rokov poslankyňou, na čo sa teda štúdium a absolvovanie práva nevyžaduje. Jej právny zástupca Peter Filip však pripomenul, že Laššáková skončila školu v roku 1976, a kým sa stala poslankyňou, stihla vykonávať rôzne právnické povolania. Do roku 1993 pracovala ako podniková právnička, potom až do zvolenia do parlamentu ako komerčná právnička.

Mazák žiadal, aby sa Ústavný súd zaoberal tým, odkedy sa má požadovaných 15 rokov právnického povolania počítať, no neuspel. Presvedčivejší bol v Košiciach Filip, ktorý argumentoval aj tým, že túto podmienku určite preveril už aj parlamentný ústavnoprávny výbor.

Sopoliga: Prezident sa vystavuje hrozbe odvolávania

Dnešné rozhodnutie sa dalo očakávať. Nielen kvôli rozhodnutiu z marca 2015, keď porušenie práv Fulcovej, Sopoligu a Duriša už konštatoval senát zložený z Ľubomír Dobríka, Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika, ale aj po stanovisku Benátskej komisie.

Aj preto mohli nevymenovaní kandidáti a v tomto prípade sťažovatelia argumentovať na súde, že prezident nerešpektuje Ústavný súd. Kiska kandidátom vyčítal, že vlastne signalizujú nedostatok zodpovednosti, keď kandidovali bez doterajšieho záujmu o ústavné súdnictvo a ústavné právo. Sopoliga tento jeho názor nazval „neprípustnou aroganciou hlavy štátu vo vzťahu ku všetkým kandidátom“.

Vo vyjadreniach však išiel na verejnom pojednávaní ešte ďalej. Varoval prezidenta, že ho jeho zbor poradcov dostal do situácie možného postihu za svojvoľné protiústavné konanie. A to práve tým, že odmietol kandidátov vymenovať a rozhodol sa posudzovať ich záujem o ústavné právo. Vyčíta mu postup, ktorým ústavných sudcov napriek názoru Ústavného súdu opakovane odmieta vymenovať.

Prečítajte si

Ústavný súd čaká už o 14 mesiacov totálna obmena – koho to tu trápi?

„Tento postup naznačuje, že sa porušujú základné práva občanov s cieľom presadiť politické záujmy, čo je vždy ohrozenie demokracie a základom nástupu totality, v tomto prípade prezidentskej totality““, povedal pred Ústavným súdom Sopoliga s tým, že všetky doterajšie kroky prezidenta naznačujú jeho zámer vymenovať si „svojich“ kandidátov. „Je pravdepodobné, že si prezident neuvedomuje, že môže svojím spôsobom naplniť ústavné dôvody na začatie ústavného procesu jeho odvolávania pre úmyselné porušenie ústavy, ktorú je tiež povinný dodržiavať,“ dodal Sopoliga.