Denník N

Macron chce z francúzštiny najdôležitejší jazyk, najskôr však musí vyriešiť jej stereotypy

Francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto – AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto – AP

Aktivisti žiadajú, aby sa vo francúzštine už neuprednostňoval mužský rod. Francúzska akadémia to však zamietla a označila za nebezpečné.

Keď francúzsky prezident naposledy navštívil Burkinu Faso, predstavil svoju netradičnú víziu: „Francúzština bude najpoužívanejším jazykom v Afrike,“ uviedol Emmanuel Macron a stihol ešte dodať „a možno aj na svete“.

Štúdia z roku 2014 mu dáva celkom za pravdu. Podľa nej by sa francúzsky jazyk do roku 2050 mohol stať najrozšírenejším jazykom. Vďačil by za to predovšetkým populačnému rastu afrických krajín, a teda bývalých francúzskych kolónii, kde je úradným jazykom. Podľa predpovedí by do 33 rokov malo francúzštinu používať 750 miliónov ľudí.

A hoci mnohí pochybujú a zdôrazňujú, že francúzština sa nikdy nebude používať v takom rozsahu ako angličtina alebo čínština, Macronovo posolstvo si možno vysvetliť aj inak.

„Francúzsko je dôležité, pretože vyzdvihovať francúzštinu vždy istým spôsobom znamenalo vyzdvihovať dôležitosť samotného Francúzska,“ píše denník Guardian.

Globalization vs. mondialisation

Francúzština bola jazykom diplomacie, kultúry aj umenia. Tiež platilo, že ten, kto chcel byť vzdelaný, musel ovládať francúzštinu. Nakoniec, dokazovala to aj ruská aristokracia, ktorej členovia sa v čase ruského impéria spolu rozprávali po francúzsky.

Od tých čias sa však veľa zmenilo – francúzština postupne stratila dôležitosť a svetovým jazykom sa stala angličtina. Francúzsky jazyk však naďalej zostáva oficiálnym jazykom mnohých medzinárodných inštitúcií od OSN cez EÚ či NATO až po olympijský výbor.

Pomôcť tomu, aby sa zvýšila dôležitosť francúzštiny, môže odchod Británie z EÚ či silné partnerstvo Francúzska s Nemeckom a vízia európskeho jadra.

Iní však pochybujú, že by sa postavenie tohto románskeho jazyka natoľko posilnilo, aby v komunikácii európskych úradníkov nahradilo angličtinu.

Francúzi si na svoj melodický jazyk potrpia a v jeho používaní sa často a radi vyžívajú. A hlavne ho bránia pred vplyvom angličtiny. Napríklad namiesto anglického slova globalization (v preklade globalizácia) používajú mondialisation (od slova „le monde“, teda svet).

Nakoniec, angličtina je veľkým nepriateľom francúzštiny, na čo Francúzi radi poukazujú. „Angličtina je len zle vyslovená francúzština,“ hovoril francúzsky premiér Georges Clemenceau.

Charles de Gaulle zas v roku 1966 založil komisiu na „ochranu a rozširovanie“ francúzskeho jazyka, ktorú postupne nahradili podobné výbory zamerané na správne používanie francúzštiny.

A samozrejme, vo Francúzsku od 17. storočia existuje Académie Française. Najvyššia autorita v oblasti používania francúzskeho jazyka, ktorú založil kardinál Richelieu s cieľom ochrániť ju pred vplyvom taliančiny.

V súčasnosti sa zas 40 jej členov snaží zabrániť používaniu moderných anglických výrazov. Vďaka tomu sa vo francúzštine namiesto PC (osobný počítač) používa ordinateur, či miesto software zas logiciel.

Jazyk ako nástroj boja proti rodovým stereotypom

Okrem toho však Académie Française čelí ostrej kritike pre zastarané používanie rodov. Gramatické pravidlá francúzštiny uprednostňujú mužskú formu podstatného mena pred ženskou. Aj francúzština ako jazyk má mužský rod – le français.

Skupina riaditeliek spoločnosti sa označuje francúzskym slovo directrices, ak sa však k nim pridá len jeden muž, podľa gramatických pravidiel by sa mali nazývať directeurs, a teda mužským tvarom podstatného mena.

V posledných rokoch sa to aktivisti snažia zmeniť. Navrhujú preto nové pravidlo, ktoré by zohľadňovalo oba rody, a teda riaditeľky s riaditeľom by sa označovali slovom directeur-trice-s.

Študenti, medzi ktorými sú zastúpení muži aj ženy, by sa zase označovali slovom étudiant-e-s, pričom práve vložené písmeno „e“ by naznačovalo ženský tvar podstatného mena. Podľa súčasných pravidiel sa píše bez neho.

Francúzska akadémia však tieto pravidla odmieta a tvrdí, že sú nepraktické, pre jazyk nebezpečné, a ich používanie odsudzuje.

Politici, štátni zamestnanci, ale aj členovia administratívy prezidenta Macrona dbajú na to, aby používali oba tvary podstatného mena. Pri oslovovaní teda hovoria les Français et les Françaises (v preklade Francúzi a Francúzky), pričom gramaticky správne by malo byť len les Français (Francúzi).

Tento rok vzbudila pozornosť prvá učebnica pre 8-ročné deti, ktorá zavádza nové pravidlá, a teda používanie takzvaného zdvojeného rodu. To vyvolalo vo Francúzsku veľkú diskusiu.

Ozvala sa hlavne Francúzska akadémia, ktorá sa ešte v októbri jednomyseľne zhodla na tom, že tento spôsob je príliš komplikovaný, a zmeny zamietla.

Zástancovia nových pravidiel však tvrdia, že takto bojujú proti rodovým stereotypom a nerovnému postaveniu medzi mužmi a ženami. Argumentujú tiež, že tieto tvary nemajú slúžiť pre literatúru, ale pre obyčajnú písomnú komunikáciu. Takisto zdôrazňujú, že akadémia nie je najlepším príkladom rodovej rovnosti v krajine.

Od svojho založenia až do súčasnosti mala celkovo 729 členov, pričom žien bolo len osem. Prvou bola Marguerite Yourcenarová, ktorú do akadémie zvolili v roku 1980.

Zbytočný mužský rod?

„Akadémia je príšerne konzervatívna,“ cituje France 24 Eliane Viennotovú, profesorku literatúry z Univerzity Jean-Monnet v St-Étienne a autorku knihy Non, le masculin ne l’emporte pas sur le féminin! (v preklade Nie, mužský rod nemá prednosť pred ženským!).

„Jazyk nie je len spôsob komunikácie. Vyjadruje tiež, ako vidíme svet, a prenáša našu víziu spoločnosti,“ uviedla.

Podľa nej môže mať uprednostňovanie mužských rodov vo francúzštine vplyv na to, ako sa ženy vnímajú.

„Jeden semester som mala v triede na univerzite 65 študentov, 64 z nich boli ženy,“ uviedla. „Ale gramatické pravidlo mi diktovalo, pretože tam bol jeden muž, aby som na označenie tejto skupiny používala mužský tvar. Je to, ako keby som dievčatám odkazovala, že všetkých 64 z nich je menej dôležitých ako jeden chlapec.“

Podľa nej sa tiež pracovné povolania vo francúzštine zbytočne uvádzajú v mužskej podobe.

„Ak sa spýtate ľudí na ich obľúbených écrivains (v preklade spisovateľov), spomenú len mužských autorov. Iba ak sa ich spýtate na obľúbených écrivainsécrivaines, spomenú si aj na ženy.“

Ešte v roku 2014 sa akadémia postavila proti zavedeniu ženských tvarov pracovných pozícii. Kritizovala tiež parížsku starostku Anne Hidalgovú, ktorá sa necháva nazývať Madame la Maire (v preklade pani starostka) a nie Madame le Maire (pani starosta), čo je gramaticky správne.

Minister školstva, Jean-Michel Blanquer, ktorý sám seba označuje za feministu, považuje nové pravidlá za zbytočné.

„Musíme sa vrátiť k základom slovnej zásoby a gramatiky, ale toto nám pridáva len zbytočné komplikácie,“ povedal Blanquer pre BFMTV.

Ešte pred dvoma rokmi francúzska Rada pre rovnosť medzi mužmi a ženami vydala sprievodcu, v ktorom odporúčala prijať formy komunikácie bez rodových stereotypov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie